Zistenia Európskej komisie o vzdelávaní na Slovensku naďalej viac zarmucujú ako tešia | Zdroj: Európska komisia

 

Témy týždňa

Staronové zistenia európskeho monitora vzdelávania a odbornej prípravy • Parlamentná väčšina na septembrovej schôdzi odmietla jeden koaličný a všetky opozičné školské návrhy • Slovenskí aj českí učitelia požadujú vyššie platy

 

Výrok týždňa

„Učitelia chcú intenzívnejšiu a kvalitnejšiu odbornú prípravu, aby dokázali čeliť sociálnym a technologickým výzvam, pred ktorými stoja. Jednou z nich je optimálne využitie nových technológií a znalosť ich škodlivých účinkov. Ďalšou je popasovanie sa s problémami, ktoré prináša učenie v kultúrne rozmanitej triede. Po druhé, učitelia žiadajú uznanie. Podľa prieskumu má iba 18 % z nich pocit, že zvyšok spoločnosti si ich povolanie váži. Nehovoriac o otázke všeobecne nízkych platov, je absolútne nevyhnutné pozdvihnúť prestíž a autoritu učiteľov.“

Tibor Navracsics
komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport
pri zverejnení Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy | 26. 9. 2019

 

Výber z udalostí

• Vzdelávaním detí v predškolskom či ranom veku, ale aj platmi učiteľov a ďalšími témami z oblasti školstva sa venuje tohtoročné vydanie Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý v uplynulom týždni zverejnila Európska komisia. Zistenia o Slovensku napríklad konštatujú:

x mierne zlepšenie v starostlivosti a vzdelávaní detí od raného detstva, v čom však naďalej výraznejšie zaostávame za priemerom krajín EÚ;

x kontinuálne zvyšujúcu sa mieru predčasného ukončovania vzdelávania od roku 2010 (4,9 % a 8,6 % v roku 2018), ktorá na východe Slovenska dosahuje až 14 % ľudí vo vekovej kategórii od 18 do 24 rokov (spomedzi 16-ročných napr. v školskom roku 2017/2018 až 7,8 % nenastúpilo do posledného ročníka nižšieho stredného vzdelania);

x nedostatočne inkluzívny systém a pretrvávajúce nerovnosti v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu a vo vzdelávacích výsledkoch žiakov s dôrazom na veľké rozdiely naprieč regiónmi Slovenska a súvis medzi výsledkami žiakov a ich socioekonomickým zázemím (miera opakovania ročníka u žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je napr. 15-krát vyššia ako u ostatných);

x nedostatočné investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy prejavujúce sa aj v naďalej nízkych platoch učiteľov a pretrvávajúcu neatraktívnosť učiteľskej profesie na Slovensku.

• V uplynulom týždni sa skončila septembrová schôdza parlamentu, na ktorej poslanci a poslankyne prerokovali viacero školských návrhov. Dostatočnú podporu na posunutie do druhého čítania nezískali:

x návrhy (tu, tu a tu) opozičného poslanca Ota Žarnaya (Spolu-OD), ktoré mali za cieľ doplniť podmienky pre výkon funkcie vedúceho pedagogického zamestnanca o bezúhonnosť, zdravotnú spôsobilosť či ovládanie štátneho jazyka, zaručiť objektivitu hodnotenia maturitných skúšok či celoštátneho testovania a zabezpečiť konkurenčné prostredie pri tvorbe a distribúcii učebníc, učebných textov a pracovných zošitov;

x návrh Viery Dubačovej a Miroslava Beblavého (obaja Spolu-OD), ktorého cieľom bolo vytvoriť predpoklady pre vyhlásenie neplatnosti takého štúdia na vysokej škole, pri ktorom došlo k podvodnému konaniu, s dôsledkom straty akademického titulu;

x návrh poslankyne Simony Petrík (Spolu-OD), ktorý by umožňoval zákonným zástupcom, aby ich dieťa bolo umiestnené do predškolskej starostlivosti iba za predpokladu, ak o to budú mať záujem;

x návrh skupiny poslancov klubu OĽaNO usilujúci sa o odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie tak, aby podávali štatistické výkazy iba elektronickou formou.

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí) na septembrovú schôdzu predložila návrh, ktorý presadzoval nárokovateľnosť pridelenia asistenta pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Napokon však požiadala o jeho presun na nasledujúcu schôdzu.

• Podporu v parlamentnom pléne tradične získali len vládne návrhy a návrhy koaličných poslancov.

Štefan Vavrek a Ladoslav Balódi (obaja Most-Híd) predložili návrh, ktorý okrem iného upravuje a dopĺňa systém výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a prináša definíciu žiaka z takéhoto prostredia na účely financovania. Plénum návrh prerokuje v druhom čítaní.

„Ak sa u nás niekto narodí do chudobnej rodiny, šance na dobrý život mu klesajú. Vedomosti žiakov zo slabších pomerov sú horšie, ako ich bohatších rovesníkov. Týmto deťom v školách pomáhajú asistenti učiteľa. Most-Híd prišiel s návrhom, aby na každých 50 žiakov zo sociálne slabšieho prostredia bol v škole 1 asistent. Ani to však situáciu úplne nevyrieši,“ uviedla televízia Markíza reportáž o návrhu z dielne Mostu-Híd.

• Jeden z návrhov koaličných poslancov Mostu-Híd v parlamente dostatok hlasov nezískal. Jeho cieľom bolo vytvoriť v rámci školského systému podsystém národnostných škôl a školských zariadení. Podporu v prvom čítaní však dostal vládny návrh, ktorý mení spôsob uznávania vysokoškolských diplomov pri pokračovaní v štúdiu.

Do druhého čítania poslanci posunuli aj návrh ministerstva zdravotníctva, podľa ktorého by do materských škôl mali byť prijímané len zaočkované deti. Voči takejto úprave sa ohradili odporcovia očkovania, vrátane extrémistov so zastúpením v parlamente. Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smer-SD) im v pléne parlamentu oponovala argumentom o výrazne klesajúcej kolektívnej imunite.

„Možno v budúcnosti budeme hľadať ďalšie riešenie. Nevieme, či toto opatrenie bude najvhodnejšie, ale snažíme sa niečo robiť, lebo skutočne sa na Slovensku epidemiologická situácia zmenila,“ uviedol na margo návrhu hlavný hygienik Ján Mikas pre konzervatívny denník Postoj. Denník zároveň informoval o prípadoch nespokojných rodičov, ktorí naďalej odmietajú deti očkovať napriek záujmu o navštevovanie predškolského zariadenia.

• K situácii v materských školách sa v uplynulom týždni v médiách vyjadrovala aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Skonštatovala, že kritérium trvalého pobytu dieťaťa pre určenie výšky poplatku za materskú školu nemá podľa Ústavy SR charakter zakázanej diskriminácie.

Problematiku Patakyová preskúmala na základe podnetu rodičov detí, ktoré navštevujú materské školy v bratislavskej mestskej časti Petržalka. „Problém, ktorý som pri preskúmavaní podnetu identifikovala, je v nejasne stanovených podmienkach získania zľavy z poplatku, ktoré v právnych predpisoch skúmanej samosprávy nie sú presne zadefinované,“ spresnila ombudsmanka a dodala, že právna úprava, ktorá ani príkladom neuvádza podmienky a situácie, keď môže dôjsť k priznaniu zľavy, je nepredvídateľná a poskytuje príliš veľký priestor na možné zneužitie.

• „Bez rešpektovaných a sebavedomých učiteľov neprinesie európsky vzdelávací priestor očakávané výsledky. Potrebujeme vedieť, ako sa učitelia cítia a čo potrebujú, aby sme mohli zaviesť účinné opatrenia na riešenie ich problémov,“ povedal v uplynulom týždni pri predstavovaní Monitora vzdelávania a odbornej prípravy eurokomisár Tibor Navracsics.

Slovenské médiá priniesli rozhovory s učiteľmi, ktorí sa aj pre nedostatočné ohodnotenie svojej práce rozhodli opustiť verejné školstvo alebo školstvo vo všeobecnosti. „Učím žiakov o finančnej gramotnosti a zodpovednosti, ktorá je s peniazmi spojená. Ale keby som zostal v školstve, sám by som sa správal absolútne nezodpovedne. Nemôžem ohroziť svoju rodinu, len aby som si splnil svoj sen,“ hovorí o príjme a výdavkoch učiteľa v Bratislave Michal Horváth.

O tom, že nielen finančné ohodnotenie učiteľov je na Slovensku naďalej nedostatočné, pre Denník N rozprávala aj bývalá riaditeľka školy v Novákoch Anna Chlupíková, ktorá v súčasnosti pracuje v súkromnej bratislavskej škole, kam týždenne dochádza.

• Diskusia o učiteľských platoch prebieha aj v susednej Českej republike. Tamojšie odbory a školské organizácie požadovali pôvodne navýšenie platov učiteľov o pätnásť percent, nakoniec súhlasili s desaťpercentným zvýšením miezd za predpokladu, že pôjde o jednotné tarifné navýšenie.

Minister za ANO Robert Plaga najskôr navrhoval rast tarifných platov o päť percent a päťpercentné zvyšovanie odmien, potom prišiel s návrhom pevnej čiastky zvýšenia platov o 2250 korún, s čím sú odborári nespokojní a hrozia štrajkom.

• Nášmu ministerstvu školstva uložil v prvej polovici septembra Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) pokutu vo výške takmer 251-tisíc eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v uplynulom týždni. „Úrad pre verejné obstarávanie uložil Ministerstvu (…) pokutu vo výške 250 899,07 eura za zákazku Pokračovanie poskytovania dátových služieb v rámci projektu Rozvoj informatizácie regionálneho školstva (Infovek 2) na dobu nevyhnutnú do doby implementácie zákazky EDUNET_SK. (…)V tejto zákazke úrad uložil MŠ SR v poradí už druhú pokutu,“ informovala hovorkyňa Janka Zvončeková.

 

Všimli sme si

• Po kurióznom virálnom videu z obce Fekišovce sa v uplynulom týždni objavilo ďalšie, tentoraz ide o záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci Špačince, ktorého hlavnou témou sa stali dôsledky zavedenia obedov „zadarmo“.

• Nemecký týždenník Die Zeit zverejnil výsledky prieskumu, podľa ktorého by až tri štvrtiny oslovených rodičov v Nemecku podporili návrh, aby pre deti platil zákaz používať mobilné telefóny v školách.

• „Bola vynikajúcou učiteľkou. Bol som zhodou okolností na niekoľkých jej hodinách, hoci som bol ešte malý. Obyčajne ma posadila k dobrému žiakovi alebo žiačke, dostal som výkres a mohol som si čarbať. Mala výrazné gestá a mimiku, nikto nevyrušoval, každého to zaujalo,“ opisuje Ján Masaryk svoju mamu, známu slovenskú spisovateľku Máriu Ďuríčkovú, ktorá by sa 29. septembra dožila storočnice.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk