Výrok týždňa

„Pokiaľ sa zavedie povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od piateho roku veku, ale zároveň ostane v platnosti, že dieťa možno prijať na predprimárne vzdelávanie, ak sú v materskej škole vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky, obávam sa, že predprimárne vzdelávanie pre deti so zdravotným postihnutím bude ešte viac nedostupné.“

Zuzana Stavrovská
komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
v reakcii na návrh o povinnom predškolskom vzdelávaní | 24. 6. 2019

 

Výber z udalostí

• Na poslednej schôdzi pred letom parlament viaceré návrhy zákonov nestihol prerokovať, iné prerokoval bleskovo.

Najdiskutovanejšou témou posledných týždňov bolo zavedenie povinného predškolského vzdelávania pre deti od 5 rokov. Napriek tomu, že obsah návrhu i spôsob jeho predkladania kritizovali viacerí odborníci, mimovládne organizácie či zriaďovatelia škôl, parlament ho v druhom čítaní schválil.

Ešte pred rokovaním v pléne sa poslanci návrhom zaoberali v školskom výbore, kde ho opoziční poslanci aj zástupcovia rodičov či súkromných škôlok podrobili kritike. „Túto novelu predkladali poslanci vládnej koalície, hoci túto úlohu dostala ministerka školstva,“ poznamenala Veronika Remišová (Za ľudí). Za protiústavný označil návrh Branislav Gröhling (SaS) kvôli tomu, že zavádza povinnosti pre obce a mestá a nedáva im na to financie.

„Návrh zvyšuje výdavky pre mestá a obce. Tie budú musieť budovať nové kapacity, zamestnať viac pedagógov aj prevádzkových zamestnancov. Ak sa nepodarí dopredu vytvoriť dostatočné kapacity, budú musieť túto povinnosť realizovať mnohé samosprávy na úkor prijímania 3- až 4-ročných detí,“ skonštatoval Jozef Turčány, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

• Výbor novelu zavádzajúcu povinnú škôlku odobril, spoločne s niekoľkými pozmeňujúcimi návrhmi. Niektoré z nich členovia výboru dostali do rúk až na zasadnutí. Týkajú sa napr. posunutia účinnosti zákona na január 2021, či zníženia kvalifikačných predpokladov pre rodičov vzdelávajúcich deti doma. Po novom tiež povinná škôlka nebude súčasťou povinnej školskej dochádzky.

„Prílepky“ k návrhu vo forme nepriamych noviel iných zákonov zaviedli aj s ním nesúvisiace zmeny, napr. o možnosti pokutovať školu a odvolať riaditeľa v prípade propagovania politickej strany alebo o dokladovaní bezúhonnosti učiteľa.

• Parlamentné plénum malo o návrhu povinnej škôlky rozhodovať v stredu, teda necelých 24 hodín po jeho utorkovom prerokovaní v školskom výbore. Rozprava napokon prebehla vo štvrtok. Poslanec Ondrej Dostál (OKS, klub SaS) upozornil na to, že podľa rokovacieho poriadku sa môže o návrhu rokovať po 48 hodinách.

Ďalšie reakcie na schválenie povinnej škôlky pre päťročných:

x To, že novela nerieši problém neprijímania zdravotne znevýhodnených detí do škôlok, skonštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.

x Prijímanie „tak vážnej systémovej zmeny“ bez širokej odbornej diskusie, ktorá by „odstránila alebo aspoň zmiernila závažné nedostatky,“ kritizoval predseda ZMOS Branislav Tréger. ZMOS tiež avizoval, že požiada prezidentku o vrátenie novely do parlamentu a zváži podanie na Ústavný súd SR.

x Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) označil schválenie návrhu za úspech. „Zákon je iba základná konštrukcia, ktorú musíme dotvoriť vo forme podporných opatrení,“ vyhlásil Ravasz, podľa ktorého môže povinná škôlka rómskym deťom zmeniť život.

x O tom, že mnohým deťom v škôlkach sa pre nedostatok odborných zamestnancov nebude mať kto venovať, hovorila v podcaste pre Aktuality.sk poslankyňa Zuzana Zimenová (klub SaS).

 

• O zmenách pri prijímaní detí do materských škôl a navýšení ich kapacít informovali niektoré bratislavské mestské časti a aj mesto Nitra. V Petržalke zaplatia rodičia bez trvalého pobytu mesačne 100 eur, miestni 30 eur. V bratislavskom Starom Meste budú rodičia s trvalým pobytom dlhším ako jeden rok platiť mesačne za prvé dieťa 45 eur, ostatní 90 eur.O zavedení vyššieho poplatku pre rodičov bez trvalého pobytu informovala aj Nitra.

• Parlament okrem povinnej škôlky na júnovej schôdzi podporil aj:

x Návrh poslancov SNS, ktorého cieľom bolo zvýšenie platov začínajúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Návrh získal podporu hlasov väčšiny prítomných poslancov. O zmenách, ktoré zavádza, sa dočítate tu.

 „Dúfam, že táto zmena bude motivovať mladých absolventov stredných a vysokých škôl pre prácu v školstve. (…) Stále však budem pokračovať v krokoch Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a vykonávať opatrenia, aby platy našich pedagogických a odborných zamestnancov dosiahli úroveň priemeru krajín OECD,“ citovali ministerku Martinu Lubyovú (nom. SNS) na webstránke ministerstva s tým, že schválenie je „historickým úspechom ministerky“.

x Návrh poslancov za Smer-SD, poslankýň Aleny Bašistovej (nez.) a Magdalény Kuciaňovej (SNS), ktorý zvýši prídavok na dieťa o 100 eur po nástupe do prvého ročníka základnej školy.

Opozícia návrh o jednorazovom príspevku označila za predvolebné kupovanie si voličov, ktoré koalícia uprednostňuje pred systémovými zmenami s reálnym dopadom. Podľa Zuzany Zimenovej opatrenie nereaguje na skutočné potreby detí, poslanec Eduard Heger (OĽaNO) dodáva, že namiesto zabezpečenia lepšieho vzdelania vláda podporuje len jednorazové riešenia.

• Návrh hnutia OĽaNO presadzujúci, aby riaditeľ školy alebo školského zariadenia mohol funkciu vykonávať nanajvýš tri razy po sebe, podporu väčšiny poslancov nezískal.

Podobne to dopadlo s návrhom poslankyne Simony Petrík (Spolu-OD), ktorý mal rozšíriť ponuku služieb starostlivosti o deti v predškolskom veku o tzv. detské skupiny. Poslankyňa Petrík zároveň stiahla z rokovania návrh, aby bolo dieťa umiestnené do predškolskej starostlivosti iba v prípade súhlasu jeho zákonných zástupcov.

Návrh, ktorý mal zaručiť objektivitu realizácie a hodnotenia externej časti maturitnej skúšky aj ostatných plošných testovaní, stiahol jeho predkladateľ Oto Žarnay (Spolu-OD).

• To, že ministerka Lubyová zvažuje opätovné predloženie návrhu o odoberaní akademických titulov tým, ktorí k nim prišli podvodne, potvrdiloministerstvo školstva. „Keďže opozícia zmarila rokovania o návrhu, novela bola stiahnutá. Ministerstvo školstva sa zaoberá uplatnenými podnetmi počas prerokovávania návrhu zákona a následne zváži, či predloží návrh zákona opätovne,“ dodalo ministerstvo.

Pravdou je, že ústavnoprávny výbor rozhodol o stiahnutí návrhu z rokovania parlamentu  pre neuplynutie šesťmesačnej lehoty, počas ktorej nesmie byť prerokúvaný návrh v tej istej veci. „Dnes už kauza plagiátorstva utíchla a ministerka mlčí aj o svojom návrhu,” povedal predseda Spolu-OD Miroslav Beblavý.

• Nespokojnosť s novým zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch vyjadrili v minulom týždni 25 dekani fakúlt slovenských univerzít otvoreným listom najvyšším predstaviteľom štátu. Dekani kritizujú nekoncepčnosť zákona a nie sú spokojní ani s tým, že doplňujúce pedagogické štúdium bude môcť okrem vyskokej školy poskytovať aj organizácia zriadená ministerstvom školstva.

Lubyovej rezort na kritiku dekanov reagoval vyhlásením, že zákon nepochopili. Podľa ministerstva bude organizácia poskytovať iba vzdelávanie, ktoré univerzity doteraz neposkytovali, keďže ho nepovažovali za relevantné. „Pôjde teda o doplnkové vzdelávanie k vzdelávaniu poskytovanému univerzitami,“ uvádza ministerstvo školstva.

• Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala nových rektorov vysokých škôl. „Bez ohľadu na to, či sídlite v Košiciach, Prešove, Trnave alebo Bratislave, jedno máte spoločné, obrovskú zodpovednosť voči spoločnosti. Želám vám, aby ste si po štyroch rokoch mohli povedať, že ste urobili všetko, čo ste mohli a ešte niečo navyše,“povedala novým rektorom prezidentka. Ich zoznam si môžete pozrieť tu, zostrih príhovoru prezidentky tu.

 

Všimli sme si

• „Keď si českí profesori prišli v máji 1919 obzrieť Bratislavu, kde mala vzniknúť nová univerzita, neboli presvedčení, že je na takýto krok pripravená. Jedna z prvých vecí, ktorá ich privítala, bol rozložený cirkus. ´Kolega sa zastavil, pozrel sa na mňa a povedal: A do tejto dediny máme ísť? Naozaj, náš vstup nebol vábny,´ zachytil vo svojich zápiskoch vznik Univerzity Komenského jej prvý rektor Kristián Hynek,“píše Denník N o vzniku Univerzity Komenského, ktorá vo štvrtok oslávila svoju storočnicu.

• To, že Slovensko v porovnaní s inými krajinami nevenuje dostatočnú pozornosť výchovnej práci s mládežou, ktorá by rozvíjala ich tvorivosť a sebarealizáciu, konštatuje v rozhovore pre denník Pravda sociologička Tina Gažovičová.

• Nie všetky deti sa po práve ukončenom školskom roku dostanú do ďalšieho ročníka. Denník N sa prostredníctvom dát Svetovej banky, Centra vedecko-technických informácií SR či OECD pozrel na prepadávanie detí, vrátane prvákov v základných školách.

• O tom, ako žiakom a žiačkam uväzneným v bludnom kruhu generačnej chudoby pomáha mentoring, rozprávala pre Hospodárske noviny Slávka Mačáková, riaditeľka organizácie ETP Slovensko, ktorá sa tejto činnosti pre deti z marginalizovaných komunít dlhodobo venuje.

• Medzinárodná štúdia Health Behaviour in School Aged Children skúmala, ako 11-, 13- a 15-roční žiaci vnímajú online svet. Z jej prieskumu vyplynulo, že 40 % školákov na Slovensku používa mobilný telefón, aby sa cítili lepšie, keď sa cítia nanič a tiež to, že telefón si kontrolujú každé tri minúty.

• O tom, ako sa stavajú a fungujú školy na Madagaskare, pre portál postoj.sk rozprávala Anežka Boriová, ktorá na ostrove nechala postaviť školu.

So zhrnutím udalostí z leta sa Vám opäť prihlásime 3. septembra, prvý týždenný súhrn udalostí v novom školskom roku zverejníme 10. septembra. Počas letných prázdnin Vám prajeme veľa oddychu a príležitostí na načerpanie novej energie.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk