Výrok týždňa

„Na to sú pedagógovia a hlavne školskí psychológovia, aby poznali, čo si deti myslia. (…) Keď je v škole psychológ a žiaci k nemu majú dôveru, tak sa nezastaví – má čo robiť celých osem hodín denne. Okrem toho sa môže venovať aj spomínanej prevencii rizikového správania. Mal by vedieť povedať deťom napríklad o nebezpečenstvách internetu, o tom, prečo by nemali začať v trinástich piť alkohol, ale aj o tom, že niektoré názory, s ktorými sa stretávajú, nezodpovedajú skutočnosti. (…) Ani školskí psychológovia nedokážu všetko, no ak sa chceme o žiakov dobre starať, mali by byť tiež plnohodnotnou súčasťou školského multidisciplinárneho tímu.“

Erik Papp
školský psychológ
v rozhovore pre Denník N | 25. 11. 2019

 

Výber z udalostí

• Počas poslednej riadnej schôdze parlamentu v tomto roku mali poslanci a poslankyne rokovať aj o viacerých návrhoch k školstvu. Poslanec a predseda strany Smer-SD Robert Fico však v úvode schôdze požiadal o presunutie návrhov určených na prvé čítanie na ďalšiu schôdzu. Koaličná väčšina jeho návrh podporila a opozícii tak vyradila z rokovania aj všetky školské návrhy.

Fico svoj postup zdôvodňoval tým, že parlament potrebuje čas na rokovanie o štátnom rozpočte a návrhy v prvom čítaní už parlament aj tak do volieb prerokovať nestihne. Opozícia v reakcii na vyradenie návrhov požiadala o zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Tá by sa mala uskutočniť v stredu 4. decembra.

• Do nedele 1. decembra mohli politické strany a hnutia uchádzajúce sa o hlasy voličov v parlamentných voľbách predkladať ministerstvu vnútra návrhy svojich kandidátnych listín. Zoznam politických subjektov, ktoré svoju listinu predložili, si môžete pozrieť tu. V prípade niektorých relevantných strán a hnutí nie je zatiaľ jasné, či a akých odborníkov a odborníčky na školstvo voličom ponúkli. Pri iných sú známe mená na popredných priečkach kandidátky, no umiestnenie kandidátov a kandidátok venujúcich sa školstvu nie je doposiaľ známe. Nasledujúce poradie strán vychádza z najnovších výsledkov prieskumu voličských preferencií od agentúry AKO:

x Strana Smer-SD predstavila zatiaľ len prvých dvanásť kandidátov na poslancov, pričom predseda školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák sa medzi nimi nenachádza.

x Strana Za ľudí má v prvej dvadsiatke dvoch ľudí z oblasti školstva. Na 15. mieste je riaditeľka školy Viera Leščáková a na 18. mieste odborník na školstvo Michal Kovács. Na 4. mieste sa nachádza bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, ktorá sa venuje inklúzii nielen vo vzdelávaní.

x V koalícii PS-Spolu za oblasť vzdelávania kandidujú  Juraj Hipš z 11., Vladimír Šucha z 12. a Martin Poliačik zo 16. miesta.

x ĽSNS zatiaľ predstavila len niekoľko mien zo svojej kandidátky, no žiadne v oblasti školstva.

x V hnutí OĽaNO je tieňovým ministrom pre vzdelávanie Miroslav Sopko, jeho priečka na kandidátke zatiaľ nie je známa. Predseda hnutia Igor Matovič však avizoval, že znova dodrží zásadu umiestnenia aktuálnych poslancov parlamentu až na koniec kandidátky.

x Spomedzi ľudí v prvej desiatke na kandidátke hnutia Sme rodina sa k témam školstva vyjadruje Adriana Pčolinská, ktorá je na 6. mieste.

x Za SNS bude z 3. miesta kandidovať podpredsedníčka školského výboru Eva Smolíková. Z 19. pozície sa o hlasy voličov bude uchádzať ministerka Martina Lubyová, ktorá nedávno vstúpila do strany.

x „Máme pokrytú aj oblasť školstva, keďže na kandidátke sa nachádza desať odborníkov na školstvo, či už ide o pedagógov alebo riaditeľov škôl,“ povedal po schválení kandidátky predseda KDH Alojz Hlina. Ich mená však neuviedol.

x Tímlíder strany Sloboda a solidarita pre školstvo Branislav Gröhling kandiduje z 3. miesta, expertka strany pre inkluzívne vzdelávanie Zuzana Zimenová je na 28. mieste.

x Most Híd zatiaľ predstavil prvú dvadsiatku kandidátky. Z 5. miesta bude kandidovať štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák. Podpredseda strany Ábel Ravasz, ktorý ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity presadzoval povinné predškolské vzdelávanie, kandiduje zo 4. priečky.

x Dobrá voľba Tomáša Druckera zverejnila prvých desať mien svojej kandidátky, odborník na školstvo sa medzi nimi nenachádza.

x Na spoločnej kandidátke sa dohodli Strana maďarskej komunity, Maďarské fórum a hnutie Spolupatričnosť, mená za oblasť školstva zatiaľ nie sú známe.

x Prvých desať mien na kandidátke strany Vlasť zverejnil aj Štefan Harabin, školstvu sa spomedzi nich nevenuje nikto.

• Prieskum o tom, koho by v nadchádzajúcich voľbách volili študenti a mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov, realizovala agentúra Focus pre Radu mládeže Slovenska. Vyplynulo z neho, že najvyššiu podporu by získala Kotlebova ĽSNS (18,9 %). Za ňou by nasledovali strany Za ľudí (12,8 %), PS-Spolu (11,9 %), Sme rodina (11,8 %), OĽaNO (9,9 %) a Smer-SD (9,4 %). Poslednou stranou, ktorá by sa hlasmi mladých voličov do parlamentu dostala, by bola SaS (6,9 %). Nerozhodnutých bolo približne 17 % respondentov.

To, že popularita extrémistov u mladých ľudí pretrváva, no medzi prvovoličmi nedominuje, skonštatoval sociológ Miloslav Bahna. O tom, že prevencii šírenia extrémistických postojov by sa mali intenzívne venovať školskí psychológovia, rozprával pre Denník N Erik Papp.

• Výskumný ústav detskej psychológie a patosychológie (VÚDPaP) spochybnil zámer filmu Kto je ďalší?, ktorý už videli tisícky žiakov. Jeho tvorcovia ako hlavný cieľ filmu deklarovali prevenciu proti depresiám či samovražedným myšlienkam u detí. Ministerstvo školstva vyhlásilo, že školám neodporúča, aby sa na premietaní filmu zúčastnili.

„I keď Audiovizuálny fond dal autorovi štvornásobné zamietavé stanovisko a nepodporil vznik tohto diela, film získal iné finančné krytie a na svojich reklamných materiáloch si pomohol aj logom ministerstva školstva. Na premiére filmu sa zúčastnil dokonca aj predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý vyzýval na jeho premietanie na školách,“ napísal konzervatívny denník Postoj. O tom, že režisér Miro Drobný film školám naďalej ponúka, píše Anton Vydra v časopise .týždeň. To, že k téme depresií a samovražedných sklonov u mladých ľudí je potrebné pristupovať zodpovedne, rozoberá podcast denníka SME.

• Riaditeľka VÚDPaP Janette Motlová, učiteľka základnej školy z Muránskej Dlhej Lúky Monika Podolinská a analytik Inštitútu pre vzdelávaciu politiku Juraj Čokyna diskutovali o tom, ako možno prostredníctvom vzdelávania a včasnej intervencie pomôcť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pozrite si video z diskusie.

• Nadácia pre deti Slovenska predstavila prvé slovenské vydanie Indexu inklúzie. Ide o príručku napomáhajúcu rozvoju škôl s dôrazom na uplatňovanie inkluzívnych hodnôt a postupov. Index, ktorý bol vydaný už vo viac ako 50 krajinách, prišiel na Slovensko symbolicky odovzdať do rúk slovenským pedagógom jeho autor profesor Tony Booth. Index je v slovenskom preklade dostupný tu.

• Ministerstvo školstva informovalo o ukončení trojročného národného projektu Škola otvorená všetkým, ktorý sa za peniaze z eurofondov zameriaval na posilňovanie inkluzívneho vzdelávania v 50 materských a 130 základných školách. „V rámci projektu sme vytvorili pracovné miesta pre 422 pedagogických asistentov a 234 odborných zamestnancov, t. j. psychológov, špeciálnych a sociálnych pedagógov. Ako súčasť inkluzívnych tímov sa ukázali byť výraznou pomocou pre pedagógov v škole, ale aj v teréne pri práci s rodičmi,“ zhodnotila manažérka projektu Viera Čontofalská.

„Aj vďaka eurofondom sme podporili viac ako 1850 školských pedagógov, asistentov a psychológov,“ znie v propagačnom videu, ktoré si objednal Úrad vlády. Vo videu je ilustračný záber na školu vo Veľkom Bieli, ktorá však financie z eurofondov nedostala. Viac ako 900-tisíc eur za novú prístavbu zaplatí obec z vlastného rozpočtu.

Riaditeľka školy Daniela Romanová v tejto súvislosti skonštatovala, že ani asistentka učiteľa ani školská psychologička školy nie je platená z eurofondov. Menšiu dotáciu škola dostala iba na prestavbu laboratória v starej budove. „Peniaze sme ešte nedostali, len sme podpísali zmluvu,“ uviedol starosta obce Anton Danter.

• To, že deti z prostredia generačnej chudoby potrebujú pomoc odborníkov už od raného detstva, vysvetľoval riaditeľ združenia Cesta von Pavel Hrica. Združenie vo viacerých rómskych osadách realizuje projekt Omama, v ktorom omamy s deťmi trénujú jemnú motoriku, pamäť a učia ich nové slová. „Chudoba fatálne ovplyvňuje rozvoj dieťaťa práve v jeho prvých troch rokoch. Všetky ďalšie problémy v škole a v dospelosti na ňu nadväzujú a do veľkej miery z nej vyplývajú,“ uviedol Hrica.

Deťom z málo podnetného prostredia mala pomôcť novela zákona o výchove a vzdelávaní, ktorá  zavádza povinné predškolské vzdelávanie od 5 rokov. Novelu podrobili kritike viaceré organizácie, vrátane Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). V uplynulom týždni ZMOS informoval, že zmenu v najbližších týždňoch napadne na Ústavnom súde.

„Zákon sa nedá vykonať ani technicky a jeden z tých dôvodov, ktoré to dokazujú, je ten, že (…) dieťa bude mať preplácané cestovné, ale štvorročné, päťročné, šesťročné dieťa asi samo v autobuse nepôjde, a kto preplatí cestovné rodičom? Ak hlavne hovoríme o tom, že to má pomôcť málo podnetnému prostrediu,“ pýtal sa hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Podľa združenia nové ustanovenie zákona odporuje Ústave aj Európskej charte miestnej samosprávy.

• Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová navrhla zriaďovateľovi jednej zo základných škôl v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, aby odvolal jej riaditeľa Jána Papugu za to, že vyzýval rodičov piatakov, aby ich nechali v deň Testovania 5 doma. „Svojím konaním obmedzoval právo na vzdelanie žiakov, ktoré bol naopak z titulu svojej funkcie povinný zabezpečovať. Toto konanie bolo zjavne úmyselné a malo zjavne negatívny následok, a to faktické zmarenie testovania T5,“ uviedla Kalmárová. Riaditeľ návrh inšpektorky označil za šikanózny.

• Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAA) začiatkom novembra predstavila návrh štandardov kvality, podľa ktorých plánuje hodnotiť vysoké školy a udeľovať im licenciu na svoje pôsobenie. O dôvodoch, prečo nie sú navrhované požiadavky kvality prísnejšie ako doposiaľ, hovoril pre týždenník Trend predseda výkonnej rady SAA Robert Redhammer.

„Študenti vidia, že učitelia vnímajú učenie ako záťaž, ale zase treba povedať aj to, v akom kontexte u nás pracujú, že sú zavalení nezmyselnou administratívou a kvalitná výučba sa neodzrkadľuje na financovaní škôl, a teda ani na odmeňovaní učiteľov,“ konštatuje v rozhovore o kvalite slovenských vysokých škôl riaditeľka projektu To dá rozum Renáta Hall.

O tom, že slovenská veda vie stále držať dych v počte svojich výstupov, no v excelentnosti nie je konkurencieschopná, pre portál Euractiv.sk rozprával predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.

 

Všimli sme si

• Slovenský matematik z Univerzity Komenského v Bratislave Michal Fečkan patrí k najcitovanejším matematikom na svete, za čo získal prestížne ocenenie Highly Cited Researchers za rok 2019.

• „Taliansko sa v budúcom školskom roku stane prvou krajinou v Európe aj na svete, v ktorej budú predmety o klimatickej zmene a trvalo udržateľnom rozvoji povinnou súčasťou vyučovacích osnov,“ píše týždenník Trend. O tom, prečo by viacerí slovenskí odborníci či učitelia považovali zavedenie podobného predmetu za kontraproduktívne, sa dočítate tu.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk