Výrok týždňa

„Chceme vyjadriť svoju nespokojnosť so stavom, v ktorom sa naše školstvo nachádza. Chýbajúce systémové zmeny, na ktoré márne čakáme, nedostatočné financovanie a platové podmienky učiteľov na chvoste Európy, ale aj rozkrádanie eurofondov, ktoré majú byť určené pre naše deti, cielená likvidácia slovenskej vedy, zákon o pedagógoch, ktorý nie je odrazom potrieb slovenského školstva.“

Mária Rothensteinová
Iniciatíva slovenských učiteľov
pri pomenovaní problémov školstva počas Dňa učiteľov | 28. 3. 2019

Výber z udalostí

• Mnohé školy od východu po západ Slovenska sa cez víkend premenili na volebné miestnosti. V prezidentských voľbách, ktoré sa konali v sobotu 30. marca, si zo 41,79 % zúčastnených oprávnených voličov 58,41 % vybralo po prvý raz v histórii krajiny za prezidentku ženu, právničku ZuzanuČaputovú. Tá v druhom kole porazila kandidáta Maroša Šefčoviča.

Zuzana Čaputová si najväčšiu priazeň získala aj v simulovaných študentských prezidentských voľbách. Tých sa zúčastnilo 128 stredných škôl z 54 miest, pričom hlas v nich odovzdalo takmer 17-tisíc stredoškolákov. Na otázku „Koho budete voliť v druhom kole prezidentských volieb?“ 52 % študentov odpovedalo v prospech Čaputovej, 20 % podporilo Šefčoviča, 4 % študentov boli nerozhodnutí a až 24 % odpovedalo, že voliť nepôjde.

• Vo štvrtok si učitelia pripomenuli Deň učiteľov v čiernom. Na výročie narodenia Jana Amosa Komenského prišli na vyučovanie vo viac ako 1100 slovenských školách oblečení v čiernom ana poludnie minútou ticha „vzdali úctu smutnej pravde o našom školstve.“

Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) v reakcii na Deň učiteľom v čiernom vyhlásila, že chce, aby sa situácia v školstve zmenila. „Ministerstvo školstva pod vedením Lubyovej dlhodobo vyvíja kroky k zlepšeniu podmienok a ohodnoteniu pedagógov, o čom svedčí zvýšenie platov všetkých učiteľov, zachovanie možnosti získavania príplatkov aj v budúcom vzdelávacom systéme a zvyšovanie platov mladým začínajúcim pedagógom,“ reagovalo ministerstvo pod Lubyovej vedením.

Na to, čo hovoria na protest učiteľov v čiernom poslanci a poslankyne parlamentu, upozorňuje videoanketa denníka SME.

Ministerstvo školstva pri príležitosti Dňa učiteľov ocenilo 62 pedagógov a ďalších pracovníkov v školstve. Od ministerky Lubyovej si prevzali Medaily sv. Gorazda a ďakovné listy. O tom, kto sa ocitol medzi ocenenými, si môžete prečítať tu.

• Prezident Andrej Kiska 25 vysokoškolským pedagógom udelil profesúru. Najvyššiu vedecko-pedagogickú hodnosť získala napríklad flautistka Dagmar Zsapková, výtvarný umelec Michal Murin, či imunológ a pediater Miloš Jeseňák. Kompletný zoznam nových profesorov nájdete tu.

• Univerzita Komenského (UK) v Bratislave bola v uplynulom týždni skloňovaná v médiách nielen preto, že oslavuje 100. výročie svojho vzniku. V médiách sa totiž objavila informácia, že UK pri stavbe Univerzitného vedeckého parku (UVP) za takmer 20 miliónov eur šesťkrát porušila zákon. Konštatoval to Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý konal na podnet Nadácie Zastavme korupciu (NZK).

„Zákazku v súťaži získala firma Váhostav-SK Juraja Širokého, s ktorým mal šéf výberovej komisie a predseda Rady UVP Ján Turňa spoločnú firmu. Rektor UKMarek Števček sa pre podozrenia rozhodol Turňu odvolať z jeho súčasnej funkcie,“  informovala riaditeľka NZK Zuzana Petková.

• Vysokých škôl sa týkal aj jeden z návrhov z oblasti školstva, o ktorých už stihol hlasovať parlament počas prebiehajúcej schôdze. Ide o koaličný návrhnovely zákona o tzv. konzorciách vysokých škôl, ktorý má uľahčiť ich spoločný postup pri tvorbe študijných programov alebo výskumnej činnosti. Plénum návrh posunulo do druhého čítania.

Návrh opozičných poslancov Branislava Gröhlinga a Radoslava Pavelku (obaja SaS), ktorý mal vrátiť financovanie regionálneho školstva výlučne do kapitoly ministerstva školstva, v parlamente neprešiel.

• Poslanec Gröhling skritizoval ministerstvo školstva za spôsob obstarávania učebníc matematiky, pričom ho označil za „biznis pre vyvolených.“ Podľa neho na ňom získa jeden dodávateľ a „školy budú dostávať pracovné učebnice bez ohľadu na kvalitu, na spokojnosť škôl alebo na to, či ich vôbec potrebujú.“ Podľa Gröhlinga by bolo lepšie, keby si školy učebnice vyberali podľa vlastného uváženia.

Ministerstvo sa voči kritike ohradilo s tým, že poslanec zavádza. „Nie je pravda, že ministerstvo školstva vyberá jedného uchádzača, ktorý sa obohatí o 16 mil. eur. Naopak, rezort školstva otvára trh s učebnicami, ako to urobil už v prípade učebnice prvouky a cudzích jazykov,“ dodalo ministerstvo.

• Na to, že firmy, ktorým ministerstvo školstva schválilo dotácie na vedu a výskum, neboli zapísané v registri partnerov verejného sektora, upozornilaešte v januári Nadácia Zastavme korupciu. V kauze stimulov poukázala na viacero pochybení a podozrení. V najnovšom blogu NZK píše, že Martin Babiar, ktorého firmy získali najviac peňazí, teda takmer 4 milióny eur, má prepojenie nielen na Andreja Danka (SNS), ale aj na bývalého okresného šéfa národniarov Stanislava Gaľa.

• Kritike čelila aj inštitúcia zodpovedná za písomnú časť maturitných skúšok, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Do testu zo slovenčiny sa totiž dostala otázka k dielu J. D. Salingera Kto chytá v žite, ktorá nemala jednoznačnú odpoveď. NÚCEM svoju chybu priznal.

Na to, že v celoslovenských testovaniach sa problémy vyskytujú opakovane, v parlamentej hodine otázok poukázal poslanec Miroslav Sopko (OĽaNO). „Pri množstve maturantov a učiteľov treba počítať s tým, že otázky môžu vyvolať diskusiu o správnosti odpovedí. Deje sa to každý rok, keďže sa testy zverejňujú a každý sa k nim môže vyjadriť. Ak je nejaká otázka sporná, poradný orgán NÚCEM ju navrhne vyradiť z testu,“ citovala ministerka kultúry ĽubicaLaššáková (Smer-SD) odpoveď neprítomnej ministerky školstva na Sopkovuotázku.

• V súvislosti so spornými otázkami testovaní petičný výbor Skupiny nezávislých priateľov slovenského školstva požiadal ministerku Lubyovú, aby odvolala riaditeľku NÚCEM Romanu Kanovskú z funkcie.Výbor žiada aj prehodnotiť spôsob zostavovania testov, ich recenzovanie a vyhodnocovanie, aby sa chyby neopakovali každý rok. „Žiadame o zverejnenie odborného profilu autorov a recenzentov testov a členov validačnej komisie,“vyhlásil člen výboru JánPapuga.

Kanovská vníma petičnú aktivitu ako útok na svoju osobu. Poznamenala, že Papuga v roku 2017 pôsobil ako recenzent maturitného testu zo slovenského jazyka a literatúry, pričom v tom istom roku musel NÚCEM prebodovávať až štyri testové úlohy. Ministerstvo školstva v tomto kontexte poznamenalo, že je „naozaj bizarné, že dnes sa iniciátor petičnej akcie Papuga vášnivo rozhorčuje, ako je možné, že sa v teste môžu vyskytovať aj problematické úlohy.“

Všimli sme si

• Medzi najčastejšie spôsoby výučby, s ktorými majú študenti skúsenosti na slovenských vysokých školách, patria také, ktoré „nevyžadujú aktívne zapojenie sa študujúcich do vzdelávacieho procesu,“ píše analytik projektu To dá rozum Stanislav Lukáč.

• O tom, ako by nemalo vyzerať overovanie vedomostí žiakov, pre týždenník Trend rozprával koordinátor Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA) Andreas Schleicher. „Poznáte vtip s opitým cyklistom, ktorý krúži v noci okolo pouličnej lampy a hľadá stratené kľúče? Keď sa ho opýtajú, či ich tam stratil, tak povie, že nie, ale len pod lampou vidí na zem. Testy vrhajú úzky lúč svetla na vybraný okruh problémov. Sú dôležité, ale nesmieme zabudnúť na to, čo vo svetle nevidíme. Sú druhy poznania, ktoré testy nezachytia a nemerajú, napríklad sociálne a emocionálne zručnosti, za ktorých rozvoj je učiteľ tiež zodpovedný,“ povedal Schleicher.

• Portál Edujobs.sk poukázal na klesajúci počet záujemcov o prácu v školstve popri rastúcom dopyte po nich. „Čísla z posledných rokov prezrádzajú, že kým dopyt po nových ľuďoch výrazne rastie, práca v slovenskom školstve pre uchádzačov až tak atraktívna nie je,“ píše sa v analýze.

V súvislosti so záujmom o prácu v školstve analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková poukázala na celosvetový prieskum Teacher Status Index2, ktorý zistil, že v mnohých krajinách by viac ako tretina rodičov „zrejme“ alebo „rozhodne“ nepodporila svoje deti v kariére učiteľa.

• Druhému kolu prezidentských volieb predchádzal prípad študenta strednej školy Emila, ktorý na sociálnej sieti zverejnil status poukazujúci na nenávistné prejavy antisemitov a nacionalistov. Sám pritom použil nenávistný jazyk.

Príbeh tínedžera, ktorý urobil chybu a ospravedlnil sa za ňu, no jeho text na konšpiračných weboch začal žiť vlastným životom, spracoval v podcaste denník SME. Rozhovor s riaditeľom gymnázia, na ktorom Emil študuje, si môžete pozrieť tu.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk