Čo priniesol týždeň 25. 5. 2020 – 31. 5. 2020

Prezidentka Zuzana Čaputová pri znovuotvorení základnej školy na deň detí v Lozorne | Foto – TASR

Prezidentka Zuzana Čaputová pri znovuotvorení základnej školy na deň detí v Lozorne | Foto – TASR

 

Témy týždňa

Návrat do škôl priniesol množstvo odporúčaní aj otázok • Minister predostrel možnosť zrušenia deviateho ročníka a odloženia povinnej škôlky • Pokračujúci spor na IT fakulte otvára otázku reformy riadenia vysokých škôl

 

Výrok týždňa

„Keď je dieťa v psychickej pohode, teda ak má nasýtené svoje sociálne a emocionálne potreby a prežíva pozitívne emócie, potom je schopné sa aj lepšie učiť. A, naopak, ak zažíva neistotu, pocity ohrozenia, strach, ak je vo vypätí, jeho vnímanie je uzavreté a učí sa len veľmi ťažko. To znamená, že by sme v prvom rade mali nastaviť atmosféru v škole a vzťahy tak, aby boli deti pripravené na učenie. Až potom sa dá vrhnúť na samotné učenie.

Kornélia Ďuríková
školská psychologička
rozhovore pre Denník N | 26. 5. 2020

 

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni v mnohých školách vrcholili prípravy na opätovný návrat časti detí k prezenčnému vzdelávaniu. Možnosť vrátiť sa majú od 1. júna deti navštevujúce materské školy, ako aj žiaci a žiačky 1. stupňa a 5. ročníka základných škôl.

Koncom týždňa bol v tejto súvislosti zverejnený prieskum spoločnosti MNFORCE a agentúry Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV). Výsledky poukázali na to, že o možnosti poslať svoje deti do školy uvažovalo 68 % rodičov. Možnosť „určite áno“ uviedlo 42 % rodičov, 26 % zvolilo odpoveď „skôr áno“.

Podobne ako nedávny prieskum agentúry AKO, aj tento potvrdil, že o návrat detí do škôl majú väčší záujem rodičia s vyšším vzdelaním. „Okrem dosiahnutého vzdelania, ktoré najsilnejšie diferencovalo odpovede rodičov, je pri rozhodovaní o poslaní detí do školy dôležitá aj subjektívna miera ohrozenia epidémiou nového koronavírusu,“ vysvetlil Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

• Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) na margo obnovenia prezenčnej výučby poznamenal, že od 1. júna sa do škôl vráti v priemere 70 až 80 % žiakov základných škôl a 50 až 60 % detí navštevujúcich škôlky. Podpredseda školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák (Smer-SD), v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12 kritizoval, že najmenší záujem o návrat do škôl majú rodičia detí, ktoré by to najviac potrebovali.

Na to, že rodičia z najchudobnejších rómskych komunít často nemajú dostatok informácií o materskej škole v ich okolí, upozornil Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Zdrojom informácií sú v rómskych komunitách zväčša terénni pracovníci, avšak v lokalitách, kde sa nerealizujú projekty zamerané na rómsku inklúziu, ich činnosť nemá kto nahradiť,“ uvádza inštitút.

• Žiaci 1. až 5. ročníka ZŠ, ktorých rodičia neprejavili záujem o nástup do školy, budú naďalej pokračovať v dištančnom vzdelávaní. Žiakom 6. až 9. ročníka ministerstvo školstva do konca školského roka neumožní nastúpiť do školy, a preto pokračujú v dištančnom vzdelávaní.

Sumár toho, na čo si po návrate do škôl budú musieť žiaci zvyknúť a čo musia pri čiastočnom obnovení výučby zabezpečiť riaditelia, priniesli aktuality.sk. „Vymysleli sme rozvrh tak, že učiteľ bude učiť do 11:30, odovzdá deti vychovávateľke a následne odchádza domov, kde bude od 13:30 do 15:00 dištančne vzdelávať,“ uviedla napríklad riaditeľka nitrianskej ZŠ Dana Rapavá. Reportáž o tom, ako sa na príchod detí chystala bratislavská ZŠ Pavla Marcelyho, priniesli Hospodárske noviny.

• O tom, ako už v apríli pre deti zdravotníkov zvládla otvorenie svojich brán MŠ na Legionárskej ulici v Trenčíne, pre Konzervatívny denník Postoj hovorila riaditeľka Mária Kamencová. To, že niektorí riaditelia považujú podmienky znovuotvorenia škôl za nedomyslené, približuje podcast Ráno nahlas portálu aktuality.sk. A napokon na to, že niektorí riaditelia nie sú stotožnení s možnosťou zabezpečiť online prenos z triedy pre žiakov, ktorí zostanú doma, upozorňujú Hospodárske noviny.

• „Máme informácie od zriaďovateľov, že jedným z dôvodov neotvorenia škôl sú personálne otázky, keď škola nemá dostatočný počet učiteľov. Ide väčšinou o menšie školy, ktoré majú profesijne starších pedagógov. Obávajú sa nastúpiť do práce a iným spôsobom nevie zriaďovateľ pokryť výučbu,“ priznalo v súvislosti s prekážkami pri obnovovaní výučby ministerstvo školstva.

Podľa ministra Gröhlinga si niektoré školy prípravu na júnový návrat žiakov komplikujú sami, napríklad žiadaním písomného súhlasu o spracovávaní osobných údajov, aby si mohli robiť záznamy z merania teploty detí. Takýto postup označil za prácu navyše.

Minister tiež skonštatoval, že otestovať všetkých učiteľov na COVID-19 nie je možné. „Následne by sme museli testovať aj rodičov a žiakov a ten test je v danom okamihu za daného dňa, takže na druhý deň tá situácia už môže byť úplne iná,“ povedal Gröhling. K testovaniu učiteľov škôlok a základných škôl pristúpili v bratislavskom Ružinove. „Ak by sa naozaj potvrdilo, že bol infekčný niekto, kto chodil minulý týždeň do školy, tak určite jej otvorenie budeme prinajmenšom posúvať,“ poznamenal starosta Martin Chren. Ostatné bratislavské mestské časti testovanie v školách neplánujú 

Aj o tom, do akej miery sú školy pripravené na obnovenie prezenčnej výučby, pre denník Pravda rozprávala predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska a riaditeľka školy v bratislavskej Lamači Alena Petáková.

• K tomu, čo môžu deti pri návrate do škôl prežívať, ako je možné im ho uľahčiť a v ktorých prípadoch je lepšie deti do školy neposielať, sa pre médiá vyjadrili viaceré psychologičky:

Článok školskej psychologičky Kornélie Ďuríkovej s tipmi pre učiteľov, ako zvládnuť prvé dni v škole, uverejnil portál Eduworld.sk.

To, že deti sa v prevažnej väčšine do škôl tešia najmä na kolektív, konštatuje psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Beáta Sedlačková„Menej sa už tešia na samotné vzdelávanie. V tomto smere je zo psychologického hľadiska veľmi dobrá postupná miera záťaže detí, aj pomalé stupňovanie nárokov na výkon dieťaťa,“ upozornila psychologička. V podcaste, ktorý pripravil VÚDPaP Sedlačková zároveň konštatuje, že deťom by v týchto dňoch mohla pomôcť aj informácia, že v škole nebudú skúšané a nebudú písať písomky.

x V snahe uľahčiť žiakom návrat do tried zverejnil VÚDPaP informačný materiál pre školských psychológov. Obsahuje rady a odporúčania ako pomôcť deťom zvládnuť prípadné obavy z obnovenej výučby. Odporúčania uľahčujúce návrat na pracovisko skoncipoval VÚDPaP aj pre špeciálnych pedagógov, nájdete ho tu.

Špeciálna pedagogička Katarína Dobrovodská v rozhovore pre podcast Denníka N V ženskom rode zdôraznila, že je dobré dieťaťu vysvetliť, čo a prečo ho po nástupe do školy za sprísnených podmienok výučby čaká. Skúsme mu všetko vysvetliť tak, ako keď sme ho pripravovali na samotný nástup do školy alebo škôlky – opísať mu to, čo sa asi bude diať,“ odporúča Dobrovodská.

To, že by učitelia v tomto období nemali deťom dokazovať, čo všetko sa doma nenaučili a čo nevedia, si myslí psychologička Linda Klein. „Ministerstvo školstva odporúča rozvíjanie emocionality alebo scelenie kolektívu, to považujem za veľmi pozitívne. Učitelia musia dať deťom priestor, aby si vymenili zážitky, aby hovorili o tom, čo prežili,“ uviedla Klein pre HN televíziu.

Stredoškoláci mali v uplynulom týždni absolvovať ústne maturitné skúšky, tie však pre pandémiu ministerstvo v tomto školskom roku zrušilo. Maturitné vysvedčenie sa zostavovalo z priemerov známok a študenti, ktorí s ním neboli spokojní mohli požiadať o prezenčnú skúšku pred komisiou. „Pri maturite by do budúcna mali byť jedným z kritérií známky a výsledky žiakov za celé štyri roky,“ uviedol na margo výnimočných maturít minister Gröhling.

• Možné zmeny v školstve Gröhling nespomínal len v súvislosti s maturitami. V strede týždňa otvoril tému špecializácie škôl, keď poznamenal, že počet voliteľných hodín v rámci školského vyučovania by sa mal navýšiť. „Tá vidina je, aby jednotlivé školy mali triedy, ktoré budú mať rozšírené vzdelávanie určitým smerom. Či už humanitným, matematickým alebo ostatným,“ povedal Gröhling.

• Viac rozruchu ako špecializácia škôl vyvolali ministrove slová o tom, že uvažuje o zrušení 9. ročníka základných škôl. „Vieme, že žiaci nám odchádzajú na osemročné gymnáziá, neskôr aj na bilingválne gymnáziá. Uvažujeme, či je deviaty ročník v tomto ponímaní zmysluplný a či ho chceme ponechať,“ uviedol Gröhling, podľa ktorého by tento krok mohol pomôcť aj najslabším žiakom.

„Namiesto toho, aby sme riešili vnútornú náplň školy, riešime organizačné záležitosti,“ reagoval na prezentovaný zámer vysokoškolský pedagóg Branislav Pupala s tým, že reformovať treba najmä obsah toho, čo sa dnes deti učia. „Žiaci by tak prišli o ročník, ktorý niektorým umožňoval aj zorientovať sa na trhu práce. Rozhodnutie o svojej budúcnosti budú musieť urobiť ešte skôr,“ zhodnotila zas riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

• To, že ani v prípade povinnej škôlky pre 5-ročné deti ministerstvo nebude postupovať podľa plánu, potvrdil minister Gröhling v rozhovore pre Denník N a TASR (tu a tu). „Myslím si, že týchto pár mesiacov navyše spôsobilo, že sa pozastavili práce, ktoré sa mali využiť na budovanie materských škôl. S väčšou pravdepodobnosťou budeme musieť tento termín posúvať,“ uviedol minister na margo pôvodného termínu od januára 2021.

• Ministerstvo sa vyjadrilo aj k návrhu nového programu Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorý schválila vláda. „Program bude slúžiť ako nástroj na systematickú podporu výskumných projektov poskytujúcich riešenia pandémie ochorenia COVID-19.“ Predkladatelia projektov sa podľa štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa (SaS) môžu uchádzať o podporu do výšky 400-tisíc eur.

• Aj v minulom týždni pokračovala diskusia o kritickej situácii na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity (STU), kde už od minulého roka eskaluje napätie medzi novým vedením fakulty a časťou študentov a pedagógov. Dôvody sme zhrnuli v minulých prehľadoch udalostí (napr. tututu a tu). O čom vlastne je konflikt na fakulte, v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou opísal exminister školstva Milan Ftáčnik, ktorý je predsedom Správnej rady STU. Tá odporučila dekanovi FIIT Ivanovi Kotuliakovi odstúpiť pre nezvládanie svojej funkcie.

Rozhovor s exministrom školstva.

video.sme.sk / Zuzana Kovačič Hanzelová / 25. 5.

Nesúhlas s uznesením Správnej rady STU a podporu Kotuliakovi vyjadrili dekani piatich ďalších fakúlt tejto univerzity. Správna rada podľa nich „evidentne zasahovala aj do oblastí, ktorých riešenie je v zmysle zákona a akademických slobôd na univerzite výhradne v kompetencii akademického senátu a rektora“. O tom, že kríza na FIIT STU môže byť príležitosťou pre systémovú zmenu riadenia vysokých škôl, v denníku SME písala Renáta Hall.

 

Všimli sme si

• Situácii na FIIT STU sa venuje aj najnovšia časť Ťažkého týždňa s Janom GorduličomAk si myslíte, že parlament prináša najlepšiu politickú drámu, asi ste nikdy nesledovali akademickú politiku,“ píšu autori satirickej relácie.

Porušil vlastné verejné sľuby, prekročil etické hranice, expresne rýchlo zamestnal 18 ľudí, aby si poistil stoličku. Aktuálny dekan jednej

• Reprezentatívny prieskum o správaní sa mladých ľudí počas pandémie zrealizovala agentúra 2muse pre Radu mládeže Slovenska a Nadáciu otvorenej spoločnosti. Vyplynulo z neho, že mladým počas pandémie najviac chýbali stretnutia s priateľmi, či to, že ich trápi strata príjmu.

• To, že deti so zdravotným znevýhodnením žijú v izolácii nepretržite, nielen počas pandémie, približujereportáž portálu aktuality.sk. „Rodičia sa na internete pýtali: je možné, aby niekto žil v izolácii aj bez krízy? My sme dôkazom, že niektoré rodiny takto žijú stále,“hovorí Jana Lowinski, ktorej syn Leo má viacnásobné zdravotné znevýhodnenie.

• Koronavírusová pandémia a jej ekonomické dôsledky môžu do konca roku 2020 do chudoby uvrhnúť až 86 miliónov detí. Vyplýva to zo spoločnej štúdie Detského fondu OSN (UNICEF) a neziskovej organizácie Save the Children (Zachráňme deti). Štúdia tiež uvádza, že celkový počet detí postihnutých chudobou dosiahne celosvetovo až 672 miliónov, čo by len za uplynulý rok znamenalo 15-percentný nárast.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk