Čo priniesol týždeň
25. 5. – 31. 5. 2015

Čo priniesol týždeň

Témy týždňa

Kampaň Chceme vedieť viac zverejnila druhú správu z prieskumu verejnej mienky  Ministerstvo školstva chce optimalizovať budovy  V školstve dochádza k vysokým finančným stratám  Zmeny vo financovaní škôl sú už pripravené  Školskí odborári požadujú na budúci rok vyššie platy  Roadshow digiškola na kolesách navštívi viacero slovenských miest  Maďarskí pedagógovia a rodičia žiadajú korekcie v novom štátnom vzdelávacom programe  Modulové školy nemožno považovať za moderné vzdelávacie prostredie

 

Výrok týždňa

„Ak sa máme pohnúť vpred, treba na chvíľu zabudnúť na normatívy, tablety, interaktívne tabule a nové dlážky v telocvičniach. A je na čase uvedomiť si, že školy sú tu pre deti. „Child centered education“ považujem za jediný správny prístup k vzdelávaniu. Lebo ak sa na začiatku opýtame, čo deti potrebujú, budeme počúvať a potom to spolu s nimi skúsime dosiahnuť, vychováme sebavedomých ľudí, ktorí si potom aj v profesionálnom živote svoju cestu nájdu.“

Martin Poliačik
poslanec Národnej rady SR
v blogu reagujúcom na našu prvú správu z prieskumu | 25. 5. 2015

 

Výber z udalostí

 V reprezentatívnom prieskume verejnej mienky, realizovanom v rámci kampane Chceme vedieť viac, sme sa ľudí pýtali aj na to, aký zmysel základnému vzdelávaniu prisudzujú, ako si predstavujú „dobrú školu“ a podľa čoho hodnotia jej kvalitu. Väčšina ľudí zdieľa názor, že základné vzdelanie by malo dať deťom kvalitný štart do života a vyše dve tretiny respondentov si myslia, že deti by na základnej škole mali získať najmä všeobecný rozhľad a morálne základy.

Ďalšie zistenia nájdete v druhej zo série správ o zisteniach z prieskumu, ktoré postupne v rámci kampane zverejňujeme.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=Oopl47_HGrY[/youtube]

 Ministerstvo školstva oznámilo, že po internej analýze identifikovalo v rezorte 20 budov, ktoré by mali prejsť tzv. optimalizáciou. Niektoré z nich sú prázdne alebo v zlom technickom stave. Náklady na ich prevádzku však ročne dosahujú takmer 600-tisíc eur.

Rezort školstva hľadá účelnejšie využitie napríklad pre budovu Iuventy na Búdkovej ceste v Bratislave. „Krúžková činnosť tu skončila v roku 1993 a od tohto roku to tu slúži na administratívnu činnosť,“ vysvetlil minister Juraj Draxler. „Pri rozhovoroch na ministerstve v uplynulých mesiacoch sme sa zamýšľali nad tým, aké sú v tomto prípade možnosti. Viem si predstaviť, že by sa tu konali napríklad aj výstavy, alebo rôzne kultúrne podujatia, ale rokovania o tom, čomu bude budova Iuventy nakoniec slúžiť, ešte budú pokračovať,“ povedal minister.

 Minister školstva Juraj Draxler informoval o tom, že v školstve dochádza k vysokým finančným stratám v dôsledku nesprávneho vykazovania údajov. „Dospeli sme k približnému číslu 5 mil. eur, ktoré nevieme vysvetliť. Toto číslo jednoducho nikde nevyčítate, dá sa k nemu dôjsť len štatistickým zisťovaním. S najväčšou pravdepodobnosťou je za ním z veľkej časti duplicitné vykazovanie žiakov,“ povedal v relácii TA3 Tak takto.

„Čo nás ale prekvapilo, boli podvody, ktoré sa niekde dejú. Už len na tej vzorke, ktorú nám dodala Štátna školská inšpekcia, sme videli, že v niektorých prípadoch ide o obrovské objemy prostriedkov na jednotlivé školy,“ dodal minister. Riešenie problému vidí v spustení rezortného informačného systému (RIS), ktorý by mal údaje o školách sprehľadniť a zabrániť tak ďalším stratám.

 Ministerstvo školstva informovalo o tom, že má pripravené návrhy na zmeny v oblasti financovania škôl. Vláda Roberta Fica si už v programovom vyhlásení stanovila cieľ, že postupne presadí model financovania na triedu a zruší tzv. normatívne financovanie na žiaka. Na konkrétnej úprave začal pracovať ešte bývalý minister školstva Dušan Čaplovič, do finálnej podoby ju dotiahol minister Juraj Draxler. „V rámci nej sa uvažuje o kombinácií súčasného modelu financovania na žiaka a financovania na triedu. Napríklad – normatív na triedu by zohľadňoval náklady na triedu pri minimálnom počte žiakov v nej a normatív na žiaka by zohľadňoval naplnenosť triedy žiakmi,“ uviedol komunikačný odbor ministerstva školstva.

Rezort školstva však zároveň informoval, že aj na realizáciu zmien vo financovaní potrebuje funkčný RIS, preto bude novela zákona o financovaní predložená do legislatívneho procesu až vtedy, keď bude RIS riadne otestovaný. Ministerstvo školstva predpokladá, že s testovaním začne už v septembri.

 Školskí odborári oznámili, že na rok 2016 budú požadovať zvýšenie platov zamestnancov v školstve o sedem percent. Potvrdil to predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek.

 Minister školstva Juraj Draxler predstavil putovnú digitálnu učebňu, ktorá navštívi 18 miest na Slovensku. Roadshow Digiškola na kolesách sa realizuje v rámci národného projektu Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva, vďaka ktorému získalo vyše 1000 základných a stredných škôl tabletové učebne a žiaci 20 000 tabletov.

Roadshow má priblížiť možnosti vyučovania za použitia moderných technológií najmä školám, ktoré zatiaľ tabletové učebne nemajú. Projekt je financovaný z prostriedkov Európskej únie a skončí v septembri 2015. Minister školstva uviedol, že rezort sa bude snažiť získať v novom programovacom ďalšie prostriedky pre tie školy, ktoré o tabletové učebne žiadali, no ich požiadavky nemohli byť uspokojené.

 Takmer dvesto učiteľov zo základných a stredných škôl sa zúčastnilo v piatok 29. 5. na konferencii Cesty k dobrej škole. Tematicky bola zameraná na zmeny, ktoré sa v našej spoločnosti v priebehu 25 rokov udiali a ktoré nás v budúcnosti ešte len čakajú a na to, ako na tieto zmeny reaguje vzdelávacie prostredie.

„Ak bude chcieť škola obstáť, bude musieť zareagovať na psychológiu novej generácie detí, na ich osobitý spôsob myslenia, riešenia problémov, vnímanie reality, či krízu v rodine,“ upozornila účastníčka konferencie psychologička Eva Gajdošová. Na otázku čo dnešným školám najviac chýba, odpovedala: „Zabúda sa v nich na pozitívne stránky detí aj učiteľov, na ich vzájomný vzťah, na klímu v triede. V popredí sú známky, úspešnosť v testovaní, počet tabletov na vyučovaní.“

 V občianskej petícii za skvalitnenie vzdelávania v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským sa podarilo organizátorom získať vyše 26-tisíc podpisov. Petíciou reagujú učitelia i rodičia na zmeny v inovovanom štátnom vzdelávacom programe a žiadajú ich korekciu. „V petícii žiadame okrem iného zvýšenie počtu vyučovacích hodín maďarského jazyka a aby sa v ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským namiesto jednej hodiny zaviedli dve hodiny dejepisu, aby tak deti maďarskej národnosti by mohli spoznať aj maďarské dejiny,“ uviedla členka petičného výboru Katalin Vojtek.

Petíciu podporili aj členovia Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, ktorí sa prednedávnom obrátili na ministra školstva otvoreným listom s podobnými požiadavkami.

 Odborníci upozorňujú, že modulové školy, ktoré sa na Slovensku stavajú od roku 2013 a ktorých ďalšiu výstavbu plánuje vláda opäť podporiť, by nemali byť považované za finálne riešenie problémov s nedostatkom školských kapacít, ale len za dočasné opatrenie. „Naozaj bude stačiť základné provizórne riešenie bez kvalitných telocviční, bez kvalitných jedální? Ide na školy absolútne minimum alebo máme ambície hľadať zdroje aj na kvalitné a dobre vybavené školy?“ pýta sa programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec.

Na nižšiu kvalitu modulových škôl upozorňuje aj riaditeľ neziskovej organizácie eduRoma Vlado Rafael: „Ako má vôbec vyzerať škola a čo všetko má splniť tak, aby naplnila potreby rôznych skupín detí? Je napríklad modulová škola oficiálne považovaná za stavbu? Ak áno, musí mať zo zákona vybudovaný bezbariérový vstup pre deti s telesným postihnutím. Ak nie, čo s tým? Obávam sa, že odpoveď na otázku, ako má vlastne vyzerať moderná škola, dokáže priniesť len potrebná hlboká reforma školstva, na ktorú táto krajina čaká márne už jedno štvrťstoročie.“ 

 

Všimli sme si

 Mladí slovenskí architekti zaznamenali úspech v medzinárodnej architektonickej súťaži na stavbu novej základnej školy v obci Chýně pri Prahe. Zadaním okrem iného bolo, aby škola nebola len vzdelávacou inštitúciou, ale aj novým kultúrnym, spoločenským a športovým centrom obce. Výzvou bolo zosúladiť normou požadovanú minimálnu plochu na žiaka, kvalitu prostredia a investičné a prevádzkové náklady.

Na medzinárodnej súťaži sa zúčastnili architekti z Veľkej Británie, Írska, Holandska, Talianska, Portugalska, Francúzska, Kanady, Japonska, Ukrajiny, Rakúska, Česka a Slovenska. Spomedzi 64 doručených projektov ocenila medzinárodná porota 5 návrhov, medzi ktorými boli aj dva návrhy zo Slovenska. „Foyer ako spoločenské srdce školy je výraznou kvalitou návrhu a má predpoklady pre úspešný komunitný život. Jednotlivé pavilóny definujú poloverejné vonkajšie priestory, ktoré majú potenciál dobre prepojiť školu s exteriérom pre najrôznejšie vonkajšie aktivity. Najlepšie vyriešený je spoločenský amfiteáter nadväzujúci na jedáleň a aulu,“ skonštatovali porotcovia pri jednom z nich.

Víťazný návrh, ktorý bude obec Chýně realizovať, pochádza z ateliéru v Paríži. Obec počíta s investíciou vo výške 140 miliónov českých korún bez DPH (približne 5 mil. eur). V Chýni by v novej budove radi začali školský rok 2017/18.

 „Pozitívnych príkladov v školstve sú desiatky a možno aj stovky. Ja ich vidím. Ale vždy hovorím, aby sme sa týmto nedali učičíkať. Lebo potom poznám ďalšie stovky príkladov, ktoré sú vysoko negatívne. A je na ne dôležité poukazovať. Keď hovoríme A, treba hovoriť aj B. A to B nám ukazuje, že s negatívnym sa nesmieme zmieriť. Ba čo viac, uspokojiť by sme sa nemali ani s priemernosťou. Toto je tá tragédia. My sme často spokojní s tým, čo je priemerné, alebo sa blíži priemeru. Akonáhle budeme mať priemerné školstvo, tak budeme priemerní ľudia. A ja sa priemernosti desím. Každý človek má veľký potenciál, ktorý môže rozvinúť, a tragédiou školstva je, keď ten potenciál v žiakoch zabíja,“ povedal v rozhovore pre aktuálne.sk Juraj Hipš, riaditeľ občianskeho združenia Živica.

 Predseda českej vlády Bohuslav Sobotka navrhol odvolať z funkcie ministra školstva Marcela Chládka. Premiér zdôvodnil svoj krok  nespokojnosťou s ministrovým správaním sa k podriadeným. Komentár k udalostiam napísal Tomáš Feřtek.

„Na Chládkovi, pomineme-li jeho osobnostní rysy, byla nejproblematičtější nekoncepčnost a neuchopitelnost. Nastupoval s řečmi o „finském“ modelu, ve funkci obrátil a nejčastěji mluvil o tom, že „učňovské obory dávno nejsou o špinavých montérkách“ a hodlal nahnat více dětí na učiliště, aniž se příliš staral o to, co se tam reálně naučí. Vládě předložil ke schválení osvíceně pojatý strategický materiál, jak by se mělo vyvíjet vzdělávání do roku 2020 (vznikal za ministra Fialy), ale místo podpory učitelské profese a snižování selekce, což byly priority Strategie 2020, se jal zavádět plošné přijímačky, centralizovat maturitu a ordinovat u všech zkoušek povinnou matematiku,“ píše sa v komentári.

 

Pripravujeme

 Pokračujeme vo zverejňovaní správ o zisteniach z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní na Slovensku. V poradí tretia správa bude médiám prezentovaná tento štvrtok, kedy ju zároveň od nás dostanú aj všetci odoberatelia nášho pravidelného prehľadu o dianí v školstve prostredníctvom špeciálneho newslettra.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 Z podnetov zozbieraných v kampani chceme vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015  partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!

 

 

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk