Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Lubyová chce znížiť podiel žiakov na osemročných gymnáziách 
Prieskumy poukazujú na hromadný odliv mladých do zahraničia Premiér odporúča protestujúcim študentom školenia o korupcii Dekan plagiátor smeruje k profesúre
Výrok týždňa
„Je veľmi znepokojujúce, že mladí ľudia sa cítia z našej spoločnosti vylúčení – necítia podporu ani záujem zo strany štátu a môžeme konštatovať, že ani viac ako rok a pol po voľbách sa na tom nič nezmenilo. Náš prieskum potvrdil, že mladí ľudia sa pozerajú na situáciu v spoločnosti kriticky a cítia sa vylúčení. Nie sú prizývaní do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, a spoločnosť ich tak odsudzuje na pasivitu. Riešenie ich politickej frustrácie a alarmujúcej úrovne nedôvery vidíme jednoznačne v systematickom zapájaní mladých do politických rozhodnutí.“
Katarína Čavojská
výskumníčka Rady mládeže Slovenska (RmS)
v reakcii na výsledky prieskumu RmS | 27. 9. 2017
Výber z udalostí
Ministerstvo školstva po roku od zverejnenia prvých téz a dvoch mesiacoch spracovávania takmer 4-tisíc pripomienok zverejnilo finálnu verziu reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. Autormi návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania na Slovensku do roku 2027 sú Vladimír Burjan, Milan Ftáčnik, Ivan Juráš, Juraj Vantuch, Emil Višňovský a Libor Vozár. Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) ho má po preštudovaní predložiť školskému výboru parlamentu a na rokovanie vlády.
Prominentné postavenie má v reformnom návrhu podpora individualizovaného a inkluzívneho vzdelávania. O tom, ako môže spoločné vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami, postihnutím i nadaním fungovať v praxi, príde na Slovensko na pozvanie Nového školstva porozprávať nemecký expert Wilfried W. Steinert. Škola, ktorú v minulosti riadil, získala cenu Deutscher Schulpreis. Prednáška sa uskutoční v stredu 11. októbra v Bratislave. Viac informácií nájdete tu.
Ministerka Lubyová znovu oživila dlhodobo otvorenú (napríklad tu, tu či tu) tému vzdelávania žiakov na osemročných gymnáziách. Od budúceho roka totiž má začať platiť ustanovenie, podľa ktorého sa na ne dostane iba päť percent žiakov v každom kraji. Aj keď je toto ustanovenie v školskom zákone už od roku 2008, doposiaľ bola jeho účinnosť opakovane odkladaná.
Podľa Lubyovej mnoho talentovaných detí odchádza zo základnej školy na osemročné gymnáziá, a tak nevyužijú svoje nadanie, ktoré by mohli rozvíjať v stredných odborných školách. „Problém je v tom, že tieto deti sa potom nevedia zapájať na trh práce, pretože z gymnázií už nevedie cesta do odborného školstva,“ skonštatovala.
Viacerí odborníci s ministerkiným zdôvodnením nesúhlasia. Podľa spoluautora Učiaceho sa Slovenska Juraja Vantucha má podiel žiakov na gymnáziách vychádzať z toho, koľko detí sa už v desiatich rokoch chce profilovať, a nie z administratívneho nastavenia. Renáta Hall z projektu To dá rozum dodáva, že nepozná bariéry, ktoré by mali zabraňovať žiakom osemročných gymnázií prejsť na strednú odbornú školu.
Podľa Petra Goliaša z INEKO za obmedzenie či zrušenie osemročných gymnázií hovoria skúsenosti z iných krajín, ktoré ukazujú, že skoré delenie žiakov môže byť škodlivé. Zároveň však varuje, že „direktívne presúvanie žiakov z gymnázií do odborných škôl bez poznania faktov o ich uplatnení na trhu práce je veľkým hazardom s budúcnosťou týchto detí“.
Dokument Učiace sa Slovensko (s. 48-49) navrhuje postupne upraviť počet žiakov v osemročných gymnáziách tak, aby v žiadnom regióne alebo meste výrazne neprekračoval 5 až 10 percent populačného ročníka. V roku 2016 takýto podiel spĺňali všetky kraje s výnimkou bratislavského, kde presiahol 19 percent.
Na začiatku minulého týždňa stredoškolskí a vysokoškolskí študenti usporiadali v Bratislave tretí protikorupčný pochod. Občanov vyzvali na zapojenie sa do petície, v ktorej požadujú odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), zmeny na postoch špeciálneho prokurátora a prezidenta policajného zboru, či vyšetrenie kauzy Gorila.
Na pochod študenti pozvali aj premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Ten im odkázal, že je pripravený vytvoriť podmienky na krátke školenie v Medzinárodnej protikorupčnej akadémii pre skupinu 15-20 stredoškolákov a vysokoškolákov.
Voľbou „umierania slovenskej vedy“ ako jednej z tém protikorupčného pochodu, chceli organizátori reagovať na kauzy čerpania eurofondov na vedu a výskum. V súvislosti s tým svoj komentár uverejnil vedec Róbert Mistrík, ktorý píše, že sporná výzva bola síce zrušená, no aj po 18 mesiacoch je pre niektoré výskumné tímy traumou.
„Problém nie je len v tom, že peniaze sa nedostávajú tým, ktorí posúvajú Slovensko dopredu, ale aj v tom, že sa tu z ulúpených európskych miliónov vytvára finančne silná vrstva, ktorá vďaka enormným prostriedkom prerastá do vrstvy mocenskej,“ píše Mistrík.
Slovensko dostane na Operačný program Výskum a inovácie o 35,7 miliónov menej, ako sa pôvodne rátalo. Vyplýva to z materiálu, o ktorom v stredu rokovala vláda. Dôvodom na krátenie prostriedkov má byť to, že Európska komisia (EK) vlani aktualizovala rozpočty členských štátov a keďže bol rast HDP Slovenska vyšší, než sa očakávalo, znížilo to objem pridelených prostriedkov.
O tom, v akej kondícii je slovenská veda, písali Ondrej Podstupka a Tomáš Prokopčák. Desať rád pre budúcnosť vedy na Slovensku spísali Daniel Straka a Petra Lipnická zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), ktorá organizuje Európsku noc výskumníkov.
„Našim cieľom je poukázať na fakt, že s výsledkami vedy a inovácií sa stretávame prakticky každý deň, bez toho aby sme si to uvedomili,“ skonštatovala Lipnická k podujatiu, ktoré sa na Slovensku konalo po jedenásty raz.
Podľa vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Dušana Chreneka sa nemôžeme spoliehať na lacnú pracovnú silu či prírodné zdroje. „Súťažiť by sme mali inováciami, kreativitou a dobrou tradíciou,“ vyhlásil Chrenek s tým, že zároveň treba mladým výskumníkom vytvárať také podmienky, aby masovo neodchádzali do zahraničia.
To, že mnoho vysokoškolákov skutočne plánuje po skončení štúdia opustiť Slovensko, potvrdzujú výsledky výskumu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Odísť na viac ako rok alebo natrvalo plánuje takmer štvrtina študentov a ďalšia vyše desatina zamýšľa opustiť krajinu na kratší čas.
Na širšiu vzorku mladých v rozmedzí od 15 do 24 rokov sa zameral prieskum Rady mládeže Slovenska. Viac ako tretina mladých si podľa neho myslí, že sa do troch rokov natrvalo odsťahuje do zahraničia. Z krajín V4, kde prieskum prebehol, majú ešte väčšiu chuť odísť do zahraničia mladí Česi.
Zároveň, až štyri pätiny mladých respondentov rozhodne súhlasilo s výrokom, že sa o nich politici nezaujímajú. O tom, že si Slovensko nemôže dovoliť ignorovať zajačie úmysly a nedôveru mladých ľudí v inštitúcie, písal Lukáš Krivošík.
Otázku, prečo slovenskí vysokoškoláci uprednostňujú štúdium mimo Slovenska, najmä v susednom Česku, bližšie rozoberal analytik projektu To dá rozum Stano Lukáč. „Pri bližšom pohľade na štruktúru slovenských študentov v Čechách zistíme, že tam vo veľkom študujú práve odbory, ktoré ich predurčujú na prácu na nedostatkových pozíciách na slovenskom trhu práce,“ vysvetľuje Lukáč.
Na nedávne vyjadrenie prezidenta Andreja Kisku, podľa ktorého treba zrušiť tretinu vysokých škôl na Slovensku, reagoval opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) s tým, že zníženie počtu vysokých škôl si vyžaduje aj zmenu ich financovania.
Kým aspoň časť verejnosti trápi odchod mladých ľudí do zahraničia a vyzdvihuje potrebu zvyšovať kvalitu našich vysokých škôl, dekan Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského smeruje k získaniu profesúry. Marián Vanderka bol s ďalšími dvoma kolegami usvedčený z plagiátorstva, keď pri zostavovaní učebnice použil texty zosnulého kolegu bez korektnej citácie.
„Postupy inauguračných konaní sú presne stanovené v príslušných právnych predpisoch,“ uviedol na margo udeľovania profesúry rektor univerzity Karol Mičieta. Výpoveď môže vraj dať len do jedného roka po previnení zamestnanca. Učebnica vyšla v roku 2012, podozrenia z plagiátorstva sa objavili až vlani. Vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký sa pýta, či sú plagiátori na Slovensku nedotknuteľní.
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) informoval, že viac ako 500 školám poslal informácie o pridanej hodnote vo vzdelávaní. Tú ústav vypočítal na základe výsledkov Testovania 9 a úspešnosti žiakov v externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry.
O tom, že testovanie v dnešnej podobe nemožno chápať ako vstupné meranie, ktoré dá učiteľom informáciu o tom, čo majú u žiakov rozvíjať, písal opozičný poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽaNO).
Zástupcovia rezortov školstva, vnútra, obrany a Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) diskutovali o obsahu a spôsobe realizácie brannej výchovy na druhom stupni základných škôl a v stredných školách. Na nový predmet by mali byť preškoľovaní učitelia telesnej výchovy. Informáciu o stretnutí ŠPÚ medzičasom zo svojej webovej stránky stiahlo.
O podpore športu v školách hovorila ako o svojej priorite ministerka školstva Lubyová v rozhovore pre denník Pravda.
Všimli sme si
O nedostatočnom záujme zlepšovať výchovu k občianstvu v školách i o tom, že učitelia sa diskusiám na náročné témy radšej vyhýbajú, rozprával pre Denník N zriaďovateľ súkromnej školy Juraj Droppa.
Študent Marek Liška začal ako 17-ročný pracovať na vlastnej učebnici matematiky pre spolužiakov. Po piatich rokoch sa s jeho knihami a pracovnými zošitmi v Čechách učia žiaci 32 stredných škôl. „Ich hlavnou devízou je, že sú skutočne pre žiakov. Doterajšie učebnice matematiky sa mi vždy zdali ako akási databáza príkladov (…). Ukazovali skôr čo učiť, než ako sa to naučiť. Keď sa potom žiak pri výklade stratil, nemal šancu to podľa takejto učebnice dohnať,“ vysvetľuje Liška. Časovú os zachytávajúcu jeho úsilie, prvé úspechy a pozitívnu spätnú väzbu nájdete tu.
Profesor Harvardovej univerzity Pasi Salberg sa stal celosvetovo známym vďaka knihe Fínske lekcie, v ktorej spochybnil trendy smerujúce k štandardizácii a marketizácii vzdelávania a k meraniu výsledkov iba na základe testovaní. Počas leta vyšla jeho ďalšia kniha FinnishED Leadership, v ktorej predstavuje „štyri veľké a nenákladné myšlienky na premenu vzdelávania“:
- pravidelné prestávky a fyzická aktivita sú kľúčové pre zmysluplné učenie sa;
- malé zistenia v triede môžu byť často prínosnejšie na dosiahnutie veľkých zmien než veľké dáta systému;
- posilnenie rovnosti šancí je kľúčové na zlepšovanie vzdelávacích výsledkov;
- držanie sa mýtov o fínskom vzdelávacom systéme môže zvádzať z cesty zlepšovania škôl.
Pozrite si video, v ktorom Pasi Sahlberg vysvetľuje, že dosahovanie výnimočných výsledkov sa nevylučuje so snahou dať každému dieťaťu takú podporu, aby mohlo pri svojom učení sa uspieť. Slovensko je v tomto ohľade v najhoršom kvadrante nekvality a nerovnosti.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk
Zdroj fotografie: Pixabay.com