Témy týždňa
Ku kampani Chceme vedieť viac sa pridávajú ďalší 
Na webe kampane pribudol ďalší skutočný príbeh zo školského prostredia Poslanci diskutovali o návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave Vláda sľubuje viac miest v škôlkach Školy majú za sebou prvý polrok školského roka
Výrok týždňa
„Stále sa tu otierame, ako už niekoľkokrát, o zásadnú debatu, čo má vlastne škola robiť. Škola musí ponúknuť v prvom rade civilizačnú, kultúrnu orientáciu ľudí, lebo bez nej sa cítia dezorientovaní a v chaose. Ďalej by mala poskytnúť všeobecne platné poznatky, bez ktorých sa nedá porozumieť svetu. Pretože môžete z ľudí vychovávať stolárov, ale pokiaľ nerozumejú svetu, budú sa cítiť zle, budú mať negatívny pocit voči spoločnosti. A my ako keby sme sa stále nezbavili toho rigidného pohľadu na školstvo, aj na to odborné, ako v tom komunistickom systéme pri výrobe robotníckej triedy. A bohužiaľ sa nevieme zbaviť ani toho rigidného latiníckeho memorovania a ani tej tradície 19. storočia nemeckých škôl so dvojím drilom. Toto všetko sú nánosy, ktorých nie a nie sa zbaviť a popri tom chceme určovať, čo majú ľudia ďalších 50 rokov robiť s drevom alebo s kovom.“
poslankyňa Národnej rady SR
v rozprave k návrhu zákona o odbornom vzdelávaní | 28. január 2015
Výber z udalostí
Ku kampani Chceme vedieť viac sa pridávajú ďalší. Ľudia z Asociácie Susan Kovalikovej – vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku sa dlhodobo usilujú presadiť, aby proces učenia v školách viac zohľadňoval potreby detí. „Vytváranie podmienok pre efektívne učenie si však nevieme predstaviť bez dlhodobej partnerskej spolupráce viacerých partnerov z rôznych sektorov, preto sa pripájame ku kampani Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku,“ napísali. Pridajte sa aj vy!
Na webe kampane Chceme vedieť viac pribudol ďalší príbeh dieťaťa, ktorému škola nedokázala pomôcť pri ťažkostiach s učením a zbytočne skomplikovala život nielen jemu ale celej jeho rodine. Prečítajte si príbeh malého Gabriela, ktorý nám poslala jeho mamina s výzvou pre ostatných rodičov: „Dôverujte svojim deťom! Sústreďte sa u nich na to dobré a podporujte ich, pretože radosť a spokojnosť vašich detí a ich zdravie sú to najcennejšie.“
Vláda ohlásila splnenie deviateho opatrenia na zlepšenie životnej úrovne ľudí. Vyčlenila 10 miliónov eur na rekonštrukciu priestorov materských škôl, na ich rozširovanie nadstavbou a na výstavbu tzv. modulových škôlok. „Podľa výskumov predstavujú materské školy najvýznamnejší prvok výchovy a vzdelávania. Materské školy sú dôležité pre harmonizáciu pracovného a rodinného života žien, zvyšovanie zamestnanosti a mobility pracovnej sily,“ povedal Robert Fico.
V skutočnosti však už dnes škôlky neslúžia primárne na „odloženie“ detí počas práce rodičov, ale podľa najnovších výskumov majú byť miestom, kde sa rodičia do výchovy detí aktívne vťahujú. Zmeny v prístupe škôlok k deťom a k ich rodinám, nové formy komunikácie a spolupráce, sú teda rovnako dôležité ako nové priestory. Toto však na Slovensku stále nepatrí k prioritám.
Slovenská vláda nereaguje ani na aktuálne výzvy, ktoré zdôrazňujú, že rozvoj služieb starostlivosti a vzdelávania o deti v predškolskom veku nie je dostatočný, ak sa zároveň nerozvíjajú podmienky na zosúladenie pracovného a súkromného života rodičov. Ide napr. o podporu pružných foriem práce a variability rodičovskej dovolenky, o flexibilnejšie zohľadňovanie pracovného vyťaženia rodičov zo strany škôlok, ale aj o celkové rozšírenie ponuky služieb, v ktorej sú okrem škôlok široko dostupné aj ďalšie formy starostlivosti o deti.
Poslanci Národnej rady SR prerokovali návrh nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a posunuli ho do druhého čítania.
„Čo nás vôbec viedlo k uvažovaniu zaviesť duálne vzdelávanie? Dá sa to charakterizovať tromi krátkymi odrážkami: vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, nedostatok odborných zručností a nezáujem o technické smery vzdelávania,“ uviedol v rozprave k návrhu zákona o odbornom vzdelávaní poslanec Ľubomír Petrák.
Minister školstva Juraj Draxler pridal ďalšie zdôvodnenie: „Štát často nedokáže vychovávať vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Študenti na odborných školách nemajú prístup k najnovšej technológii, k moderným pracovným postupom. Tá najnovšia technológia je drahá. Majú ju ale firmy, ktoré ju využívajú priamo vo svojej práci. Týmto zákonom štát otvára možnosť pre tých zamestnávateľov, ktorí o to majú záujem, aby na seba prevzali praktickú časť výučby. Firmy, ktoré chcú ostať na území SR, majú perspektívu a potrebujú vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorej vzdelávanie je drahé, tie na tento zákon čakajú, do duálu nás tlačia a ja verím, že im vyjdeme v ústrety“.
V závere svojho príspevku minister dodal: „Tento zákon potrebujú aj samotné školy a v konečnom dôsledku ho potrebujú aj študenti. Je to síce trošku užšia právna norma, nerieši nejaké širšie civilizačné nastavenie alebo niečo podobné, ale myslím si, že ňou riešime potreby detí,pretože potrebou dieťaťa je dostať takú kvalitnú prípravu, aby si už ako absolvent našlo svoje miesto na trhu práce.“
Poslanec Martin Poliačik oponoval: „Možno že zákon o odbornom vzdelávaní nie je ten pravý, ale v celkovom kontexte by som od ministerstva potreboval počuť, akým spôsobom sa v základných a stredných školách orientujeme na potreby samotných detí. Lebo to, čo dnes vidíme v západných krajinách, je, že sa najprv pýtajú, čo tie deti vlastne potrebujú a potom podľa toho upravujú svoje prístupy, osnovy a podľa toho učia. Keby sme sa zamysleli nad tým, aké majú byť cieľové kompetencie detí, ktoré vychádzajú zo stredných škôl, akým spôsobom sa k nim máme správať, aby sa z nich nestávali iba zamestnanci, ale ľudia, ktorí poznajú svoje vlastné schopnosti a vedia kráčať na vlastných nohách, možno že by sme boli na tom lepšie, ako keď si povieme, že potrebujeme mať 15-tisíc sústružníkov“.
Na ďalšie riziká upozornil v rozprave aj poslanec Eugen Jurzyca. Zavedením prvkov duálneho vzdelávania sa podľa neho začne náš systém OVP približovať k tzv. korporativistickému modelu, v ktorom bude veľa záležať na dobrom plánovaní potrieb pracovného trhu, na čo treba mať vytvorené spoľahlivé nástroje, ktoré na Slovensku zatiaľ chýbajú. Riziko vidí aj v tom, že duálne vzdelávanie bude pre štát drahé a Slovensko nemá zatiaľ ujasnené, z čoho to zaplatí.
Klub 500, jedno zo združení zamestnávateľov, vyzval vládu, aby stiahla návrh zákona o odbornom vzdelávaní z legislatívneho procesu a vytvorila priestor na jeho prepracovanie. Z pohľadu klubu „je lepšie prijať dobrý zákon o rok neskôr, ako nedokonalý zákon šitý horúcou ihlou okamžite“. Klub kritizuje nedostatočne pripravený prenos veľkého dielu zodpovednosti na plecia zamestnávateľov, nárast ich administratívneho zaťaženia a nízku finančnú motiváciu pre firmy.
Minister Juraj Draxler na výzvu odpovedal , že diskusiu k zákonu o odbornom vzdelávaní vníma stále ako konštruktívnu. Na požiadavku zamestnávateľov naliať do praktickej prípravy žiakov vo firmách viac financií z verejných zdrojov však reagoval opatrne. „Ak by štát príliš štedro financoval praktickú prípravu, vynorili by sa riziká, s akými motívmi si berú firmy študentov k sebe na pracovisko,“ vysvetlil minister.
Súhrn pripomienok všetkých relevantných subjektov k návrhu zákona je dostupný na webe Hospodárskej a sociálnej rady SR tu.
Minister školstva Juraj Draxler mapuje kvalitu školstva v diskusiách s vedením a študentmi vysokých škôl. Tento týždeň navštívil Univerzitu Komenského v Bratislave. „Neviem, aké je to na školách dnes, viem, ako to bolo v minulosti,“ povedal minister a zaspomínal si na svoje študentské časy. Štúdium na Slovensku a vo svete porovnávali v diskusii s ministrom aj doktorandi, ktorí sú frustrovaní najmä z nárastu byrokracie a klientelizmu. Od ministra očakávali konkrétne návrhy na zmeny, ten však priznal, že veľkú novelu zákona nechystá. Čas vo funkcii chce využiť na prípravu podkladov pre svojho nástupcu.
Prázdninové prepúšťanie učiteľov sa definitívne skončí. Parlament prelomil veto prezidenta Andreja Kisku a opätovne v pôvodnom znení schválil novelu Zákonníka práce, ktorou sa od začiatku marca tohto roka sprísnia podmienky pre agentúrne zamestnávanie.
Pre takmer 426-tisíc žiakov základných škôl, 227-tisíc žiakov stredných škôl a približne 28-tisíc žiakov špeciálnych škôl sa v piatok uzavrel prvý polrok školského roka. Žiaci dostali výpisy polročných hodnotení, ktoré nie sú verejnou listinou a ich formu si určuje sama škola.
Všimli sme si
Spoločnosť eCall zverejnila prieskum verejnej mienky na otázku „Ako by sa mala zmeniť rodinná politika, aby sa na Slovensku rodilo viac detí?“
Takmer polovica opýtaných sa domnieva, že mladí nezakladajú rodiny pre nedostatok možností na vlastné bývanie a chýbajú im najmä nájomné byty. Až štvrtina opýtaných vidí za nízkou pôrodnosťou problém zosúladenia pracovného a osobného života, pričom vyše 11 percent opýtaných je presvedčených, že vysoké pracovné nasadenie mladých nie je prejavom karierizmu, ale strachu zo straty zamestnania.
Garantované miesto pre deti v škôlkach by považovalo za prínos 2,5 percent respondentov, avšak raz toľko opýtaných upozorňuje na nízku kapacitu jaslí.
To, o čom sa v našom školstve začína konečne diskutovať, riešili Dáni už pred 30 rokmi, tvrdí český architekt Jiří Junek, ktorý projektuje interiér pre novo vznikajúcu súkromnú základnú školu neďaleko Prahy. K čomu Dáni dospeli? Deti v školách integrujú a až do siedmej triedy neznámkujú. Žiakov, ktorým sa v škole nedarí, čaká namiesto prepadnutia podpora. Učitelia vedia, že každému ide niečo lepšie, niečo horšie, preto v škole vytvárajú veľa príležitostí na spoluprácu a skupinové aktivity.
„Žáci tam nejsou zvyklí sedět celé vyučování na jednom místě. Ze třídy přecházejí do společného prostoru pro tři ročníky, takže žák chodí třeba do 7. třídy, ale některé projekty dělá s osmáky a deváťáky. Kromě toho mívají školy i jakési knihovničky a odpočívárny. A velký důraz kladou na kuchyně. Mají tři hodiny vaření týdně a hrozně je to baví. Na druhém stupni to využívají jako takový tmelicí prvek. Nad pánví se takový teenager většinou uvolní snadněji než ve třídě. A třeba se i učiteli svěří s něčím, co ho trápí,“ povedal architekt v rozhovore pre Lidové noviny.
„Slovensko bude aj v roku 2015 čakať na zázrak, ktorý sa nedostaví. Sen o skončení krízy bez toho, aby sa na Slovensku čokoľvek zmenilo a pokračujúca snaha o zabetónovanie súčasnej ekonomickej štruktúry, postavenej primárne na výrobe automobilov a montážnych linkách, bude spojená s pretrvávaním vysokej nezamestnanosti, rastúcim odchodom občanov Slovenska za prácou do zahraničia a nízkou životnou úrovňou väčšiny obyvateľov Slovenska. Skutočnosť, že rok 2015 bude rokom predvolebným, však zároveň vytvára šancu pre formuláciu novej modernej politiky,“ uvažuje prognostik Ivan Klinec vo svojom najnovšom blogu.
Ivan Klinec sa zapojil do kampane Chceme vedieť viac v rámci online diskusie na tému Zmysel povinného vzdelávania.
V kampani Chceme vedieť viac sa už vyše roka zamýšľame nad tým, ako bude vyzerať svet o 25 rokov, aké zmeny sa udejú v našich životoch a vo vzdelávaní. A čo od vzdialenej budúcnosti, ktorá je dnes pre nás už minulosťou, očakávali ľudia v roku 1957?
Človeče, zapoj sa!
Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.
Kampaň pokračuje | Podporte nás
V roku 2015 v našej kampani pribudnú ďalšie aktivity. Naším cieľom je zo zozbieraných podnetov vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Preto budeme aj naďalej mapovať realitu súčasného vzdelávacieho prostredia a sledovať aktuálne dianie v školstve.
Na pokračovanie potrebujeme Vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!
Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk