Témy týždňa

Plán obnovy má do vzdelávania priniesť takmer 900 miliónov eur • Testovanie sa pri dochádzke do škôl ruší • Vysokoškoláci si na obnovenie prezenčnej výučby počkajú do jesene

Výrok týždňa

„Povedzme si to rovno: otvárame ekonomiku po chrbtoch našich detí.“

Kristína Visolajská
pediatrička
v komentári pre Konzervatívny denník Postoj | 1. 5. 2021

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni vláda schválila Návrh Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorý zahŕňa reformy a investície v hodnote takmer 6,6 miliardy eur. Najobjemnejší balík financií je určený na zelenú ekonomiku, ďalej na oblasť zdravia, efektívnej verejnej správy a digitalizácie, ako aj oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií.

V oblasti vzdelávania dokument obsahuje tri komponenty. Prvým je dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania s alokáciou 210 miliónov eur. Druhým je vzdelávanie pre 21. storočie, teda reforma kurikula, na ktorú je vyčlenených 469 miliónov. Tretím komponentom je zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl s alokáciou 213 miliónov eur.

Celková suma určená na vzdelávanie predstavuje spolu 892 miliónov eur a mala by pokryť napríklad aj náklady spojené so zavedením povinného predškolského vzdelávania detí od 5 rokov a nároku na miesto v škôlke pre deti od 3 rokov. Financie sú určené aj na reformu systému poradenstva a prevencie a na nový model podporných opatrení vo výchovno-vzdelávacom procese. Investovať by sa malo aj do debarierizácie škôl a prevencie predčasného ukončovania vzdelávania.

Na lepšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií je vyčlenených ďalších 633 miliónov eur. Pre opatrenia na prilákanie a udržanie talentov je určených 106 miliónov.

• Po stredajšom rokovaní vlády najvyšší ústavní činitelia podpísali sprievodný list k plánu adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Na to, či plán odpovedá na potreby vzdelávania a vedy na Slovensku a na riziká spojené s jeho implementáciou, reagovali predstavitelia združení v oblasti školstva, publicisti aj politici.

x Slovenská komora učiteľov (SKU) ocenila, že témy obsiahnuté v materiáli sú napojené na potreby praxe, no dodala, že doterajšie skúsenosti s ministerstvom školstva neprinášajú nádej, že plán prinesie skutočnú obnovu v tejto oblasti. „Na jednej strane sa financujú tisíce nových ľudí z eurofondov, ale akosi sa zabudlo, že títo ľudia potrebujú vzdelávanie, pomôcky, priestory,“ tvrdí za SKU Viktor Križo s tým, že ministerstvu chýba strategické uvažovanie a schopnosť koordinovať procesy zmien.

x Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek si myslí, že školstvo si v rámci v rámci plánu obnovy zaslúžilo viac financií. „Čo je dôležité, nie sú to finančné prostriedky, ktoré budú dané na platy zamestnancov,“ reagoval Ondek.

x Skupina dvanástich asociácií a združení v oblasti školstva Zoskupenie 12+ vníma riziká plánu obnovy v digitalizácii, kurikulárnej reforme, v budovaní kapacít predškolského vzdelávania aj v implementácii plánovaných zmien.

x Univerzita Komenského (UK) v súvislosti s návrhom požadovala navýšenie objemu prostriedkov pre oblasť vysokoškolského vzdelávania. „Vyčlenené finančné prostriedky len sťažka vykryjú existujúci investičný dlh vysokých škôl,“ uviedla hovorkyňa UK Lenka Miller.

x Fakt, že sa v pláne nachádza aj transformácia Slovenskej akadémie vied (SAV) na verejné výskumné inštitúcie ocenil predseda SAV Pavol Šajgalík. „Na druhej strane, za zatiaľ nie celkom uspokojivé považujeme to, že transformácia nenašla svoju odozvu v tej časti, kde sa hovorí o financiách,“ povedal Šajgalík.

x To, že príprava slovenského plánu bola skôr bitkou o peniaze a nie celospoločenským dialógom s kontinuálnou participáciou, konštatuje europoslanec Martin Hojsík (PS).

x Komentátor časopisu .týždeň Martin Mojžiš plán obnovy hodnotí ako dokument, „ktorý má demonštrovať schopnosť našich úradníkov komunikovať vyprázdneným jazykom administratívy EÚ.“

x Podľa exministra financií Ivana Mikloša problematický nie je obsah materiálu, ale schopnosť vlády zabezpečiť implementáciu naplánovaných zmien.

• Na minulotýždňovom zasadnutí vláda schválila aj návrh svojho programového vyhlásenia (PVV), v ktorom oproti verzii z minulého roka nenastali výraznejšie zmeny, s výnimkou vyškrtnutia už splnených bodov.

„Slovenské deti sú/boli doma pre koronu najdlhšie v Európe, chápe vláda, že zrejme nebude stačiť tváriť sa, akoby sa nič nestalo, a pokračovať ďalej? (…) Kto zaručí, že sa nebudú opäť zatvárať školy? A čo chce vláda robiť s následkami, ktorým deti po takom dlhom odlúčení od normálu čelia?“ pýta sa Filip Obradovič v Newsfiltri Denníka N s tým, že PVV nereflektuje realitu.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) označil v pléne parlamentu PVV v oblasti školstva za dobré a hovoril o školstve ako o priorite vlády.

• To, že školstvo nie je skutočnou prioritou v rámci uvoľňovania protipandemických opatrení, aj v uplynulom týždni kritizovali odborníčky nielen z oblasti školstva.

„Hovorili sme, že prednosť majú deti. Naším cieľom bolo, aby sme pustili všetky deti do škôl a až potom otvorili všetko ostatné. Ale nebolo to rozhodnutie epidemiologické, bolo to rozhodnutie vlády,“ skonštatovala Elena Prokopová z konzília odborníkov s tým, že otváranie terás či fitnescentier bolo pôvodne naplánované na neskôr. „Bojujeme za reštaurácie, obecenstvo na štadiónoch či kultúrne podujatia v situácii, keď desaťtisíce školákov stále sedia doma na on-line vzdelávaní,“ dodáva pediatrička Kristína Visolajská.

Aj o tom, ako to vyzerá v krajinách, kde sa konštatovania o vzdelávaní ako o priorite odrážajú v obnovovaní alebo zachovávaní prezenčnej výučby, diskutovali hostia v relácii TA3 Pozrime sa na to – Andrea Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas, Agáta Čechová z Aliancie stredoškolákov, riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva Svetlana Síthová a predseda školského parlamentného výboru Richard Vašečka (KÚ, klub OĽaNO).

• V úvode minulého týždňa pandemická komisia navrhla ukončiť plošné testovanie žiakov s výnimkou tých okresov, ktoré sa na COVID automate dostanú do čiernej farby. V súčasnosti však čierny nie je ani jeden okres. Vláda tento návrh v stredu odobrila s účinnosťou od 29. apríla. Rodičia a žiaci sa tak už nemusia v školách preukazovať negatívnym testom.

„Umožňuje sa vstup žiakov druhého stupňa základnej školy, strednej školy alebo poslucháčov jazykovej školy bez testu do škôl a školských zariadení, ako aj na prijímacie pohovory na vysokú školu,“ spresnil hovorca Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Marek Eliáš. „Pokiaľ budeme vidieť, že sa situácia v danom okrese zhoršuje, môžeme pristúpiť k otestovaniu. Napríklad, ak niečo spozorujem v okrese v ružovej fáze, otestujeme všetky stredné školy, pretože tie sú v ružovej fáze COVID automatu otvorené,“ vysvetlila Elena Prokopová.

Práve stredné školy sú podľa Prokopovej najviac rizikové, keďže majú najväčšiu mobilitu študentov. Od včerajška môžu byť otvorené v deviatich okresoch, spolu so základnými umeleckými a jazykovými školami, v ktorých sa takisto v ružovej fáze obnovuje skupinové vyučovanie.

• Podľa vyhlášky ÚVZ sa negatívnym testom musia v stredných školách naďalej preukazovať uchádzači o štúdium počas prijímacích skúšok, ktoré sa uskutočnia prezenčne. Rozhodnutie ponechať prijímacie skúšky v štandardnej forme však kritizovali študenti a rodičia, ktorí podpísali petíciu za ich zrušenie. Petícia poukazuje na veľké rozdiely v kvalite prípravy deviatakov a deviatačiek naprieč Slovenskom a podpísalo sa pod ňu už viac ako 13-tisíc občanov.

„Keď ministerstvo rozhodlo, že prijímačky budú, chýbalo mi spresnenie, z čoho môžu stredné školy skúšať. Nežijeme štandardné časy, mali by sme byť ohľaduplní aj k deťom, ktoré nemôžu za to, ako školy zvládli alebo nezvládli dištančné vzdelávanie,“ uviedla k téme riaditeľka ZŠ na západe Slovenska.

• Kritika zo strany niektorých rodičov sa objavila aj kvôli povinnosti detí nosiť v škole rúška. „Boli sme označení za porušovateľov práv detí a diskriminačné správanie,“ opísal v tejto súvislosti reakcie časti rodičov riaditeľ ZŠ v Bratislave Gabriel Kalna. Riaditeľka inej ZŠ v Bratislave Erika Drgoňová pre vyžadovanie dodržiavania opatrení dostala od rodičov predžalobnú výzvu. „Som štatutárny zástupca školy, musím dodržiavať pokyny a usmernenia tak, aby som zaistila bezpečnosť pre všetkých žiakov školy. Musím rešpektovať všetky hygienické opatrenia,“ reagovala Drgoňová.

„Na každej škole máme aj rodičov, ktorí sú proti rúškam a testovaniu, ako aj tých, ktorým prekáža, ak dieťa, ktoré sedí v triede s ich dieťaťom, rúško odmieta alebo ho nosí len pod nosom. A podobne sú na tom aj v ostatných mestských častiach,“ doplnil starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren, ktorý k téme poskytol rozhovor aj denníku SME.

• Kvôli čo najskoršiemu obnoveniu prezenčného vzdelávania na vysokých školách vyzvala Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) všetkých študentov, aby sa zaregistrovali do čakárne na očkovanie. „Veríme, že v spolupráci s rektormi vysokých škôl a pri zodpovednom prístupe študentov sa nám podarí docieliť plné obnovenie prezenčnej výučby v zimnom semestri tohto roka,“ dodala ŠRVŠ.

Rektor Univerzity Komenského (UK) Marek Števček požiadal premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby bola vysokým školám ponechaná autonómia na udeľovanie výnimiek študentom v súvislosti s ich cestami do školy či na miesto výkonu študentskej praxe. Števček v tejto súvislosti predsedu vlády vyzval k zmene vládneho uznesenia, ktoré „taxatívnym vymedzením výnimiek, na ktoré sa nevzťahuje obmedzenie slobody pohybu a pobytu, zároveň obmedzuje vysoké školy v poskytovaní prezenčnej výučby aj v iných, nevyhnutných prípadoch.“

Na význam a nedocenenie kvalitného vysokoškolského vzdelávania v spoločenských a humanitných odboroch na Slovensku poukázala prezidentka Zuzana Čaputová pri vymenovaní ďalších 27 profesorov a profesoriek. „Veľmi potrebujeme, aby ste sa kvalifikovane zamýšľali nad alternatívami spoločenského vývoja i nad tým, ako je možné vyriešiť najzávažnejšie konflikty a protirečenia, ktoré nás ohrozujú,“ uviedla prezidentka.

• Na začínajúcej schôdzi parlamentu sa poslanci a poslankyne budú okrem iného venovať opozičnému návrhu novely zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ako aj vládnemu návrhu, ktorý má zjednotiť financovanie regionálneho školstva. Do programu rokovania sa dostal aj poslanecký návrh, ktorý chce zabezpečiť plynulý prechod na povinné predprimárne vzdelávanie detí od 5 rokov dočasným umožnením tohto vzdelávania aj zariadeniam mimo siete škôl. Prerokované majú byť aj výročné správy verejnej ochrankyne práv, komisárky pre deti a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím (tu, tu a tu).

Všimli sme si

• Denník N zverejnil výsledky súťaže žiakov základných a stredných škôl s názvom Správa z izolácie. Formou textov, obrázkov či videí deti a mladí ľudia vo veku od 6 do 21 rokov vyjadrovali, ako prežili rok v pandémii. „Boli ste zavalení úlohami, bojovali ste s neschopnosťou sústrediť sa, s hlučnými súrodencami, nespoľahlivou technikou, so svojimi rodičmi, s ktorými ste sa striedali na počítačoch. Prežili ste rozvody rodičov, smrť blízkych a rodine ste pomáhali s registráciou na očkovanie,“ sumarizuje organizátor súťaže. Výber najlepších obrázkov, videí či komiksov si môžete pozrieť tu, tu a tu. Zaslané diela sa venovali rodine, samote, dodržiavaniu pravidiel aj strácaniu motivácie.

• O tom, že detí sa dnes správa krajiny dotýka omnoho viac ako v nedávnej minulosti, hovorí školská psychologička Anna Steinerová. „Sú z toho frustrované, zmätené, nerozumejú informáciám, ktoré dostávajú len v útržkoch. Veľmi im pomáha, keď sa o tom porozprávame v škole jasne a najmä nestranne – teda bez negatívnych emócií,“ konštatuje psychologička.

• Nová správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) konštatuje, že v roku 2020 sa v dôsledku pandémie v školách nemohlo vzdelávať až 1,5 miliardy detí v 188 krajinách sveta. OECD zároveň sformulovala 10 základných princípov pre znovuobnovenie vzdelávania. Odborníci odporúčajú ponechať školy otvorené čo najdlhšie a najbezpečnejšie. Zdôrazňujú dôležitosť poskytovania podpory učiteľom, ako aj študentom po návrate do vzdelávania tak, aby to zohľadňovalo ich vzdelávacie aj emocionálne potreby. OECD tiež členské štáty vyzýva, aby pri tom zohľadňovali dostupné dáta a skúsenosti z domova i zo zahraničia.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk