Témy týždňa

Štart kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku  Potreba regulácie počtu absolventov stredných a vysokých škôl pre potreby trhu práce  Exministri volajú po zavedení kritérií kvality v školstve  Návrh na presun kompetencií v oblasti predškolskej výchovy a vzdelávania zo samosprávy na ministerstvo školstva

Výrok týždňa

„Predstavte si, že až 11-tisíc fínskych rodičov malo záujem vyjadriť  sa v rámci verejnej diskusie k predškolskej výchove. V dnešnej dobe, keď sa nikto nezaujíma ani o to, čo robí jeho sused, sledovali návrhy na zmeny v predškolskej výchove a vyjadrovali sa k tomu, ako má podľa nich vyzerať vzdelávanie 6-ročných detí“.

Krista Kiuru
fínska ministerka školstva
na otvorení kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC v Bratislave 31. 1. 2014

Výber z udalostí

 Občianske združenie Nové školstvo odštartovalo 31. 1. 2014 v Pálffyho paláci v Bratislave kampaň CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. V spolupráci s ďalšími partnermi sa ňou snaží oživiť verejnú diskusiu o vzdelávaní a posilniť v nej hlas odbornej a rodičovskej verejnosti. V kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC postupne otvorí viacero tém, ktoré ostali v doterajších diskusiách o školstve nepovšimnuté, v centre pozornosti budú stáť deti a tínedžeri, ich problémy a potreby.

Verejnú diskusiu o budúcnosti vzdelávania na Slovensku symbolicky otvorila fínska ministerka školstva Krista Kiuru na spoločných raňajkách pre vzdelávacích expertov a novinárov. Priblížila dobrú skúsenosť Fínska s prácou mimovládnych organizácií vo verejnej diskusii a podčiarkla význam aktívnej účasti verejnosti v procese reformy školstva.

Ďalšími hosťami boli Tomáš Feřtek a Zdeněk Slejška, iniciátori kampane Česko mluví o vzdělávání, ktorou žili naši českí susedia minulý rok a ktorou sa organizátori slovenskej kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC voľne inšpirovali.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=sOKi2_SXYPA[/youtube]

 Podľa ministra Dušana Čaploviča ba malo slovenské školstvo od škôlky až po vysokú školu vytvárať „jeden systém a malo by mať jedného gestora“. Prvým krokom k tomu by mal byť prechod škôlok pod rezort školstva, na to však bude potrebná  diskusia a dohoda so samosprávami.

 Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók v Sobotných dialógoch 1. 2. 2014 uviedol, že:  „Školstvo je najväčší problém tohto štátu.“ Podľa Mihóka sme mali pred rokom 1989 na Slovensku vytvorený perfektný ľudský potenciál, pretože stredné aj vysoké školy vyštudovalo len toľko ľudí, koľko spoločnosť potrebovala.

S Mihókom súhlasil aj Alexander Beljajev, prezident zväzu strojárskeho priemyslu, ktorý vidí základný problém Slovenska v tom, že „v priemyselnom štáte vychovávame humanitnú spoločnosť“. Je presvedčený, že „štát, ktorý zabezpečuje vzdelávací proces, by si mal absolventov objednávať.“

Zhoršenie výsledkov slovenských detí v hodnotení PISA je podľa bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu vážnym varovaním: „Nečakajú nás svetlé zajtrajšky – aj ten hospodársky rast sa v budúcnosti spomalí, ak so školstvom niečo neurobíme.“ S odmeňovaním na princípe kvality by však súhlasil iba v prípade vysokých škôl. Na základných a stredných školách by mali všetky deti dostať rovnaké šance. Bývalý minister školstva Martin Fronc naproti tomu navrhuje bonifikovať školy, ktoré dosahujú dobré výsledky v celoštátnych meraniach, ako sú maturita a testovanie 9. Za týmto účelom opakovane predložil do parlamentu novelu zákona o financovaní škôl a školských zariadení.

Minister Čaplovič v relácii uviedol, že by sa mali rodičia deťom viac venovať. Zaspomínal na časy, kedy chodil on sám do školy a kedy si rodičia „vedeli urobiť s deťmi doma poriadok“. Podľa neho „nie je možné, aby bol učiteľ fackovacím panákom rodiča len preto, že jeho dieťa nedosahuje kvalitné výsledky“.

 Približne 690-tisíc žiakov základných a stredných škôl si v piatok 31. 1. 2014 prevzalo z rúk svojich učiteľov hodnotenie za prvý polrok školského roka 2013/2014. Žiaci dostávajú výpisy polročných hodnotení, ktoré nie sú verejnou listinou a ich formu si určuje sama škola, resp. triedny učiteľ. Polročné hodnotenie odovzdali žiakom učitelia v 2 159 základných školách, 718 stredných školách, 233 špeciálnych základných školách a 133 špeciálnych stredných školách v dennej forme štúdia.

Všimli sme si

 Pedagogička a terapeutka Yvetta Ellerová v článku pre Aktuálne.sk uviedla, že naše školy nie sú slobodné, pretože v nich chýba úcta. „Vzájomná, obyčajná ľudská úcta. Aj pôvodný význam slova scholé znamená miesto odpočinku, vzájomnej konverzácie vo vzájomnej úcte“.

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk