Témy týždňa

V rámci kampane sumarizujeme zistenia a nazbierané podnety  Učitelia požadujú odklad účinnosti inovovaných štátnych vzdelávacích programov  Naďalej hrozí oklieštenie kompetencií školskej samosprávy  Školy s posilnením právomocí zriaďovateľov nesúhlasia  Európska komisia začala voči Slovensku konanie vo veci diskriminácie rómskych žiakov v školách  Odpovede žiakov na spornú otázku v Testovaní 9 sa nebudú započítavať do hodnotenia

Výrok týždňa

„V najbližších dňoch bude prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu, ktorý prednesie skupina poslancov k školskému zákonu, zakotvená nová úprava znenia zákona. Po prvé, ak pôjde o riaditeľa školy, budú ho môcť zriaďovatelia škôl, teda obce, mestá a vyššie územné celky vetovať, po druhé, ak ani po vete nedostanú tí, ktorí majú riaditeľa ustanoviť, rozum, tak to bude zastupiteľstvo, ktoré o riaditeľovi rozhodne. Nie je možné, aby ste mali zodpovednosť, no nemali v rukách konkrétne kompetencie.“  

Výber z udalostí

 V kampani Chceme vedieť viac zbierame už vyše roka rôznorodé predstavy o vzdelávaní a zažívame množstvo situácií, v ktorých by sa kreativita dala priam krájať. Cítime veľký pretlak inšpiratívnych podnetov, ktoré „za jazdy“ nestíhame spracovať a bola by škoda sa s vami o ne nepodeliť. Preto sme na webe kampane začali zverejňovať texty, z ktorých sa môžete dozvedieť o kampani viac a ktoré osvetlia, do čoho sme sa to vlastne na Slovensku pustili.

V úvodnom článku Už nechceme zajace z klobúka! uvažuje Peter Dráľ o motívoch, ktoré nás viedli k naštartovaniu kampane: „Vzdelávacia politika sa robí „od stola“, bez verejnej diskusie a spätnej väzby. Rôzne „riešenia“ sa prijímajú jednostranne, zhora nadol a presadzovaním záujmov jedných skupín na úkor druhých. V demokratickej spoločnosti je však slušnosťou a povinnosťou vládnej moci včas zverejňovať zásadné zámery a konzultovať ich s verejnosťou ešte pred prijatím konečných rozhodnutí. Naša kampaň sa preto snaží vrátiť do hry hlas verejnosti. Po 25 rokoch sa nám zunovalo hrať stále iba Človeče, nehnevaj sa, a tak ponúkame novú hru Človeče, zapoj sa. Snaha skvalitniť vzdelávanie nemusí byť cirkusovým predstavením plným prekvapení, fígľov a skrytých poínt, ale má byť serióznou diskusiou, do ktorej sa môže zapojiť každý“.

 Riaditelia škôl, učitelia, odborná a rodičovská verejnosť sa obrátili na ministra školstva Juraja Draxlera otvoreným listom, v ktorom navrhujú, aby bola účinnosť inovovaných štátnych vzdelávacích programov (ŠVP) pre základné školy posunutá na neskôr podobne, ako to ministerstvo avizovalo v prípade inovovaného ŠVP pre materské školy.

„Navrhujeme odklad účinnosti inovovaného ŠVP do 1. septembra 2017 a naštartovanie potrebných diskusií a krokov pre jeho úspešné zavedenie. Domnievame sa, že inovovaný ŠVP by nemal byť považovaný za finálnu podobu, ale za materiál pripravený na kvalitnú, fundovanú a pedagogickým výskumom ako aj sústavne pribúdajúcimi neurovedeckými poznatkami podloženú odbornú diskusiu. Táto by sa mala uskutočniť transparentne, pokiaľ možno s využitím internetu a nástrojov, ktoré ponúka, aby napokon finálna podoba ŠVP reflektovala ešte širší konsenzus,“ píše sa v liste.

K žiadosti o posun termínu účinnosti inovovaných ŠVP pre základné školy pripojilo svoj podpis už vyše 800 podporovateľov.

 Premiér Robert Fico prisľúbil zriaďovateľom verejných škôl, že vo veci voľby riaditeľov škôl bude tzv. „kompromis“ z dielne ministerstva školstva v parlamente pozmenený v ich prospech. To, na čo už 13. 4.  upozorňovali úvodní signatári hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy, sa tak stáva realitou: „Parlament sa novelou školského zákona bude zaoberať na svojej májovej schôdzi. Upozorňujeme, že vzhľadom na tlaky zo strany lobistickej organizácie starostov ZMOS naďalej existuje riziko, že návrh bude na rokovaní parlamentu zmenený tak, že školskej samospráve bude odobraté rozhodujúce postavenie pri výbere kandidátov na riaditeľov škôl.“

„Smer sa rozhodol zlikvidovať jeden z hlavných výdobytkov Novembra v školstve – symbolicky aj reálne. Mám veľkú úctu k práci primátorov, starostov aj komunálnych poslancov, no dávať im do rúk plné a neobmedzené rozhodovanie o osobe riaditeľa školy je šialenstvo. Ani my v parlamente nevolíme rektora Univerzity Komenského,“ komentoval sľuby predsedu vládu poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý.

 Slovenská komora učiteľov (SKU) informovala, že urobila v mesiacoch marec a apríl prieskum, do ktorého sa zapojilo spolu 1360 riaditeľov či zástupcov škôl a školských zariadení. Na otázku „Súhlasíte s návrhom, ktorý smeruje k posilneniu kompetencie zriaďovateľa vo veci voľby riaditeľa školy?“ z nich odpovedalo „nie“ až 78,18%.

 Európska komisia (EK) začala v stredu 29. 4. voči Slovensku konanie pre diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní, na ktorú dlhodobo upozorňujú aj domáce a medzinárodné ľudskoprávne inštitúcie. „Rozhodnutie EK je varovaním pre slovenskú vládu a ostatné členské štáty, že diskriminácia nebude tolerovaná,“ komentoval krok EK riaditeľ Európskeho centra pre práva Rómov András Ujlaky.

„Nachádzame sa v úvodnej fáze konania,“ povedal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Komisia zaslala Slovensku varovný list s výhradami voči legislatíve a postupom, ktoré sa uplatňujú na Slovensku a vedú k diskriminácii rómskych detí vo vzdelávaní.“  V ďalšej fáze stanoví EK Slovensku termín, dokedy jej má poslať svoje vyjadrenie. Ak vyjadrenie Slovenska komisiu nepresvedčí o tom, že k diskriminácii nedochádza, prípad postúpi Súdnemu dvoru EÚ.

 Organizácie  Amnesty International, Európska sieť proti rasizmu, Európske centrum pre práva Rómov a Nadácia otvorenej spoločnosti v súvislosti s listom EK upozornili, že vláda už pred rokom zamietla odporúčania hodnotiaceho mechanizmu OSN, aby Slovensko riešilo diskrimináciu Rómov na školách. Podľa vlády je totiž na Slovensku rovné zaobchádzanie zaručené.

„Realita na školách je však iná. V roku 2010 sa vláda SR zaviazala ukončiť diskrimináciu, ale nedokázala prijať žiadne opatrenia. Naopak, namiesto integrácie rómskych detí do etnicky zmiešaných bežných škôl financovala projekt tzv. kontajnerových škôl, ktoré vznikajú priamo v rómskych osadách. Tieto len posilňujú existujúcu segregáciu,“ uviedli organizácie v spoločnej tlačovej správe.

 „Hrozba, že Slovensko skončí pred európskym súdnym dvorom kvôli segregácii rómskych detí, predstavuje vážne memento s dvomi rovinami. Štát sa síce na papieri zaviazal nesegregovať, ale v praxi neurobil nič preto, aby si biele dieťa bez problémov sadlo vedľa rómskeho z osady. Peniaze určené na tento účel nechal rozkradnúť jednotlivcami cudzopasiacimi na rómskej otázke s hlúpymi projektmi namiesto toho, aby to decko z osady umyl,“ komentovala oznámenie EK poslankyňa Národnej rady SR Lucia Nicholsonová.

Druhú rovinu problému vidí poslankyňa v zlom nastavení školského systému. „Na Slovensku cielene posielame deti z osád do špeciálnych škôl. Tie robia po osadách doslova nábory, uplácajú rodičov. Dôvodom sú pochopiteľne peniaze, nakoľko na špeciálnych školách sú vyššie normatívy na žiaka. Štát si takto vedome vyrába armádu analfabetov, ktorí nikdy nebudú schopní pracovať a uživiť samých seba,“ dodala poslankyňa.

 Ďalšími dôvodmi nadmerného umiestňovania rómskych žiakov do špeciálnych škôl je podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka okrem zvýšených normatívov v špeciálnych školách aj „nedostatočná predškolská príprava, nesprávna diagnostika žiakov, ale aj nezodpovedné správanie rodičov, ktorí súhlasia s ich umiestnením do systému špeciálneho školstva“. Vyhlásil to v stanovisku ku konaniu EK voči SR, v ktorom zopakoval aj svoje návrhy na riešenie tohto problému – zavedenie povinnej predškolskej výchovy od 3 rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, celodenné vzdelávanie pre tieto deti vo veku povinnej školskej dochádzky a predĺženie povinnej školskej dochádzky o 2 roky pre všetkých stredoškolákov.

 V úlohách Testovania 9, ktoré prednedávnom absolvovali deviataci na základných školách, sa objavila aj jedna chybne položená otázka. „Úprimne povedané, aj ja som mal po tom, ako som sa na otázku pozrel, nejednoznačný pocit,“ pripustil minister školstva Juraj Draxler, čím sa priklonil na stranu protestujúcich rodičov a učiteľov. Minister rozhodol, že odpoveď na túto otázku sa do výsledku žiakov započítavať nebude.

Minister zároveň upozornil Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), že od neho očakáva kvalitnejšie výstupy. „V období, keď pripravujeme nový systém prijímacích pohovorov založený na dominantnej úlohe štandardizovaných testov, musí ísť kvalita práce ústavu rýchlo hore,“ dodal minister.

Všimli sme si

 Prestížnou Cenou Nadácie Orange za rok 2014 boli minulý týždeň už po šiestykrát ocenené mimovládne organizácie z celého Slovenska. Za svoj dlhodobý prínos v oblasti sociálnej inklúzie, komunitného rozvoja a vzdelávania boli ocenené nielen morálne, ale aj finančnou podporou na ďalší rozvoj svojej činnosti. Nadácia Orange udelila aj dve mimoriadne ceny a Cenu za občiansku angažovanosť.

V kategórii vzdelávanie získali ocenenie organizácie INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, Indícia a na prvom mieste sa umiestnilo občianske združenie Človek v ohrození. Mimoriadne ocenenie v tejto kategórii získalo Divadlo Pôtoň.

 Známi sú aj víťazi súťaže Najkrajšia kniha Slovenska 2014. Na slávnostnom odovzdávaní ocenení sa zúčastnil aj minister školstva Juraj Draxler. Predseda poroty, akademický maliar Dušan Kállay, v príhovore uviedol, že vybrať 20 najkrajších kníh zo 133 vysoko kvalitných titulov bola neľahká úloha. Vyzdvihol nárast kvality kníh pre deti a mládež, ako aj množstvo nových mladých autorov v tejto oblasti.

Členovia poroty však poukázali na nízku úroveň učebníc, ktoré pôsobia nezaujímavo, napriek tomu, že sú určené pre deti. Jednu však predsa len ocenili. Cenu ministerstva školstva za učebnicu získalo vydavateľstvo Orbis Pictus Istropolitana  za Matematiku pre 2. ročník ZŠ, 2. diel, od autorov Vladimír Repáš a Ingrid Jančiarová.

 Na otázku prečo sa v školstve nedarí realizovať potrebné systémové zmeny a na ďalšie otázky sa pokúsili odpovedať vysokoškolský pedagóg Peter Celec,  šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan a Matej Sapák z neziskovej organizácie Leaf v diskusii SME Naživo venovanej školstvu na Slovensku.

„Treba spísať všetky charakteristiky školského systému, dajme tomu 50 základných vlastností a pýtať sa na jednu po druhej, či je tá vlastnosť ešte v prospech vzdelávania alebo na škodu. Problém je, že reformy, ktoré robí ministerstvo, sa netýkajú ani jednej z tých 50 vlastností, ktoré školstvo charakterizujú. To, že sa presunie nejaké učivo z piatej triedy do šiestej, to nie je žiadna veľká zmena. Zmenu treba navodiť tak, že sa začneme baviť o princípoch školy a tými začneme hýbať. Kým nehýbeme princípmi, nič z toho, čím sa na tej nemennej kostre pohne, nemôže výrazne zmeniť stav školstva,“ povedal v diskusii Vladimír Burjan.

 O tom, ktoré zo spomínaných vlastností školského systému už veľmi neladia s potrebami dnešných detí, uvažujú vo svete mnohí odborníci. Pozrite si inšpiratívne video, zverejnené prednedávnom na portáli The Guardian, v ktorom George Monbiot uvažuje nad tým, ako možno deti v učení viac nadchnúť a motivovať.

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 Z podnetov zozbieraných v kampani chceme vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk