Témy týždňa

Prieskum potvrdil výrazné zaostávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vo vzdelávaní • Novela školského zákona prinesie len čiastkové zmeny • Na vysokých školách chýba osobný prístup • Verejná mienka o povinnom očkovaní učiteľov je pol na pol

Výrok týždňa

„V školskom roku 2020/2021 sa skoro každé piate dieťa na druhom stupni nemohlo pripojiť na online vyučovanie a každé desiate sa vôbec nezapojilo do dištančnej formy vzdelávania. V dôsledku uvedených zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, počet detí, ktoré majú úzkostné či depresívne stavy znepokojujúco narástol. Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter.“

Zuzana Čaputová
prezidentka SR
v Správe o stave republiky | 28. 9. 2021

Výber z udalostí

• Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) v minulom týždni zverejnil výsledky reprezentatívneho prieskumu o priebehu dištančného vzdelávania a o úrovni vedomostí a zručností žiakov a žiačok 9. ročníkov základných škôl (ZŠ) a 4. ročníkov osemročných gymnázií. Zo zistení vyplynulo, že:

x žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia dosiahli v teste z matematiky významne horšiu priemernú úspešnosť, a to len na úrovni 27,1 %;

x veľký počet najmenej úspešných žiakov ZŠ (20 % a menej) sa nachádzal v Banskobystrickom (14,6 %), Prešovskom (12,6 %), Trnavskom (12,2 %) a Košickom kraji (11,2 %);

x priemerná úspešnosť testu zo slovenského jazyka a literatúry bola 61,6 %, v prípade žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia len 36,3 %;

x viac ako polovica žiakov uviedla, že počas dištančného vzdelávania vo voľnom čase nečítala knihy;

x približne dve tretiny v dotazníku priznali, že počas online vyučovania realizovali aktivity, ktoré s ním nesúviseli, napr. chatovanie, pozeranie filmov či hranie online hier; na dennej báze to robilo až 45,2 % žiakov;

x viac ako polovici žiakov (52,7 %) chýbal osobný kontakt s ostatnými spolužiakmi.

Testovanie absolvovala vzorka 12-tisíc žiakov a žiačok. Ďalšie zistenia o ich výsledkoch, postojoch a skúsenostiach NÚCEM sumarizuje na svojom webe tu. Vybrané zistenia v článku priblížil aj Denník N.

• Na to, že mnohé deti sú na Slovensku vystavené riziku chudoby, ktorá má nepriaznivý vplyv na ich vzdelávanie a rozvoj talentu, poslancov a poslankyne parlamentu upozornila Zuzana Čaputová vo svojej správe o stave republiky. „Musíme vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sme umožnili každému dieťaťu v škole uspieť a rozvíjať svoj talent bez ohľadu na sociálny pôvod,“ apelovala Čaputová.

• Na žiakov a žiačky zo sociálne znevýhodneného prostredia a deti ohrozené školským neúspechom majú cieliť opatrenia, ktoré sú súčasťou Plánu obnovy a odolnosti a na ktoré ministerstvo školstva minie prvých 15 miliónov eur z tohto zdroja. Ministerstvo informovalo, že pôjde najmä o podporu doučovania, preplácanie školských klubov detí a navýšenie počtu pomocných vychovávateľov.

„Ministerstvo plánuje zaplatiť 340 pomocných vychovávateliek či vychovávateľov. Podľa plánu obnovy je to však zatiaľ len pilotné overenie ich pôsobenia. To znamená, že nejde o systémové riešenie, ale akési vyskúšanie si, ako by mohli pomocní vychovávatelia a vychovávateľky v škôlkach fungovať,“ vysvetľuje Centrum vzdelávacích analýz (CVA).

Téme sa venovali aj Správy RTVS. Podľa Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku je riešenie iba dočasné a nesystémové. Vladimír Rafael z občianskeho združenia EduRoma dodáva, že je potrebné znížiť kvalifikačné nároky na personál, aby sa vychovávateľmi mohli stať aj ľudia z marginalizovaných rómskych komunít. „Tí ľudia dokonale ovládajú rómsky jazyk, ktorý môže byť premosťovacím jazykom pri kvalitnej výučbe slovenského jazyka a hlavne poznajú miestne a komunitné pomery,“ argumentuje Rafael.

Aj podľa Slovenskej komory učiteľov je otázna udržateľnosť financovania pomocných vychovávateľov a záujem o túto pozíciu. „Sú regióny s vysokou nezamestnanosťou na východe krajiny, kde naplniť stavy tohto pomocného personálu nebude problém,“ poznamenala za SKU Zuzana Hronová, ktorá odhaduje komplikovanejšiu situáciu napríklad v prípade Bratislavy.

• Deťom s rozličnými potrebami vo vzdelávaní má podľa ministerstva pomôcť novela školského zákona, ktorá sa v parlamente dostala do druhého čítania. Okrem iného ňou chce rezort zaviesť zmeny v systéme poradenstva a prevencie, v prijímacích konaniach či v druhošancovom vzdelávaní a tiež umožniť nový spôsob organizácie obsahu vzdelávania v tzv. vzdelávacích cykloch.

„Malé dedinské školy, ktoré majú iba 1. až 4. ročník, (tak) nebudú môcť vyučovať podľa troch cyklov. Keďže vôbec nemajú 5. ročník, je to pre ne nereálne,“ reagoval pre Denník N na prerokovávanú novelu zákona analytik CVA Michal Rehúš. Podľa vysokoškolského pedagóga a spolupracovníka Štátneho pedagogického ústavu Branislava Pupalu bude školský zákon ako celok naďalej zastaraný a nekonzistentný „galimatiáš“. Na zásadnejšie zmeny podľa neho chýba aj vôľa: „S čím menej zmenami prídeme, tým menej budeme dráždiť,“ hodnotí Pupala prístup ministerstva školstva.

• Na prebiehajúcej schôdzi parlament schválil vládne návrhy noviel o verejnej výskumnej inštitúcii a Slovenskej akadémii vied (tua tu), ktoré transformujú ústavy akadémie na verejné výskumné inštitúcie a návrh poslancov Smeru-SD Jozefa Habánika a Dušana Jarjabeka (tu a tu) o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Zmeny už podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová.

• Významnými zmenami má prejsť aj vysokoškolský zákon. Združenie výskumne a technicky orientovaných univerzít (V7) v tejto súvislosti vyzvalo k legislatívnemu ukotveniu diverzifikácie vysokých škôl podľa celosvetovo akceptovaných kritérií. Požaduje tiež zmenu financovania vysokých škôl. „Bez ohľadu na veľkosť či medzinárodný výtlak v oblasti výskumu existujú ´spoločensky špecificky orientované´ vysoké školy plniace významnú úlohu v oblastiach síce minoritných, ale v spoločnosti nezastupiteľných,“ uvádza združenie.

„Už v minulom školskom roku sme na ministerstve pripravili zmenu metodiky financovania, ktorá vo väčšej miere zohľadňuje intenzitu tvorivej činnosti na vysokých školách. V ďalšom kroku pripravujeme komplexnú zmenu metodiky financovania, ktorá zohľadní výkon excelentných vysokoškolských inštitúcii, a to prostredníctvom výkonnostných zmlúv, rozpisu štátnej dotácie, ako aj periodického medzinárodného hodnotenia vedeckého výkonu,“ reagoval štátny tajomník ministerstva školstva pre vedu, výskum a inovácie Ľudovít Paulis (SaS).

• O tom, ako sa vysokoškolákov dotkla pandémia a obdobie dištančnej výučby, nedávno informovala Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ). Zistenia okrem iného poukázali na to,že väčšina prvákov a prváčok potrebuje pri adaptácii na vysokoškolské prostredie podporu, dostáva ju však len časť z nich. Iba 35 % študentov prvých ročníkov uviedlo, že im v škole niekto pomáhal s napredovaním v štúdiu, čo môže mať vplyv na zvládnutie prvého roka štúdia.

„Zozbierané dáta sú pre vysoké školy predpokladom toho, že môžu svoje prístupy viac personalizovať, zameriavať na požiadavky konkrétnych študentov,“ uviedol pre portál Aktuality.sk Matej Bílik z analytického tímu SAAVŠ. Bílik nastupuje na univerzitu v Oxforde a v tejto súvislosti priblížil, že už výberový proces tam bol charakteristický osobnostným prístupom. „Pri vstupnom pohovore som tam nestretol nejakého náhodného zamestnanca univerzity, ale dvoch profesorov a z ich otázok som hneď pochopil, že videli moju prihlášku,“ opísal pre podcast Aktualít.

„Vytvoriť zdravý kolektív zo skupiny ľudí, ktorí prišli z rôznych škôl študovať na náš magisterský program, trvalo určite omnoho dlhšie, a bola to asi aj najnáročnejšia súčasť online výučby. Nebyť skupinových projektov, s niektorými spolužiakmi by som sa pravdepodobne nespoznal vôbec,“ zhodnotil študent Michal Tóth, ktorý svoj prvý akademický rok absolvoval na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

• O aktuálnom podiele detí a mladých ľudí, ktorí sa učia dištančne, informovala štátna tajomníčka ministerstva školstva Svetlana Síthová (nom. SaS). Podľa nej sa dištančne vzdeláva 3,8 % žiakov, takmer 3 % využívajú online formu vzdelávania na diaľku. Ide o dáta vyzbierané od 77 % škôl.

Pozitívny test na COVID-19 školy evidovali u 1 469 žiakov a žiačok, čo tvorí 0,2 % z ich celkového počtu. V prípade pozitívne testovaných zamestnancov škôl podiel dosiahol úroveň 0,5 %. Nepriaznivá pandemická situácia je v meste Bardejov, kde bolo v minulom týždni v karanténe 25 tried a krízový štáb rozhodol o opätovnom monitoringu žiakov pri ich vstupe do škôl meraním telesnej teploty.

• To, do akej miery k udržateľnosti prezenčnej výučby pomáha očkovanie, v rozhovore pre Konzervatívny denník Postoj opísal Ambróz Jamriška, riaditeľ Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi. „Dnes nám napríklad z triedy, ktorá je v karanténe, 16 žiakov sedí na vyučovaní, lebo sú zaočkovaní. Takže sa karanténa dotkla len malého počtu žiakov. Toto je podľa nás cesta (…) Dúfam, že dosiahneme čím skôr čo najväčšiu zaočkovanosť, aby sme sa mohli vrátiť čo najskôr do normálu,“ skonštatoval riaditeľ.

Odpovede na otázky o špecifikách ochorenia na COVID-19 u detí a o bezpečnosti ich očkovania pre Postoj spísali pediatrička Kristína Visolajská, infektológ Martin Kršák a pediater Peter Visolajský.

• Výsledky prieskumu agentúry Focus pre Televíziu Markíza preukázali, že v prípade učiteľov a učiteliek v školách a škôlkach viac ako polovica oslovených podporuje povinné očkovanie. Naopak, 45 % ľudí ho určite alebo skôr odmieta. Denník SME v tejto súvislosti pripomenul, že v školách je dnes zaočkovaných 68 % zamestnancov.

• Ďalšie správy v skratke:

x Od pondelka 4. októbra žiaci a žiačky základných škôl nemusia v triede počas vyučovania nosiť rúško, v iných spoločných priestoroch si ho však musia nasadiť.

x Štátna školská inšpekcia v uplynulom školskom roku kontrolovala prijímacie skúšky na 16 gymnáziách a zistila pochybenia, vrátane závažných, pri viac ako polovici z nich.

Všimli sme si

• Október je mesiac povedomia o dyslexii. Denník SME pri tejto príležitosti zverejnil článok, v ktorom logopedička Martina Zubáková objasňuje desať najčastejších mýtov, ktoré o dyslexii kolujú medzi ľuďmi. „Ak dieťa pochádza z málo podnetného prostredia či má množstvo vymeškaných hodín, napr. zo zdravotných dôvodov, tieto okolnosti uňho môžu spôsobiť ťažkosti v učení, dieťa bude zaostávať, nejde však o dyslexiu,“ vysvetľuje logopedička. To, čo deťom s dyslexiou najviac pomáha a akým prekážkam vo vzdelávaní často čelia, približuje reportáž Moniky Moravčíkovej.

• Známkovať či neznámkovať žiakov? Na túto otázku v denníku Pravda odpovedala sociologička Zuzana Kusá reagujúc na knihu Týranie zásluh od amerického filozofa Michaela Sandela. „Desaťročia sme verili, že práve známky prebúdzajú lenivé ambície a súťaživosť a že ich blahodarným vedľajším účinkom je rast vedomostí detí,“ píše Kusá s tým, že v stagnujúcej ekonomike viera o zákonitej súvislosti medzi tvrdou usilovnou prácou a budúcim úspešným životom plodí najmä pocit viny.

• V Českej republike budú o pár dní voľby do Poslaneckej snemovne. Na to, ako politické strany vo svojich programoch myslia na vzdelávanie, ktorým témam sa v tejto oblasti najviac venujú a na aké naopak zabúdajú, v podcaste EDUin odpovedal Karel Gargulák. Podrobnejšiu analýzu programov českých politických strán, ktoré majú najvyššiu šancu dostať sa do parlamentu, si môžete prečítať tu.

• Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika vyhlásil ďalší ročník študentských súťaží. Súťaže o najlepšiu študentskú esej na tému „Povinné očkovanie – pre a proti /Môže byť povinné očkovanie v demokratických spoločnostiach pokladané za nevyhnutné?/“ sa môže zúčastniť študent stredoškolského, vysokoškolského alebo doktorandského štúdia, ktorý bude mať 31. decembra 2021 menej ako 30 rokov. Odborný článok v rámci Ceny Ernesta Valka na tému „Priama vs zastupiteľská demokracia a limity referenda“ organizátori očakávajú od študentov stredoškolského, vysokoškolského alebo doktorandského štúdia, ktorí budú mať 31. decembra 2021 menej ako 28 rokov. Viac o oboch súťažiach sa dozviete tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk