Výrok týždňa

„Vôbec nemusíme hovoriť o kanadskom, fínskom alebo ruskom systéme – potrebujeme jednoducho normálnu výchovu detí, pri ktorej sa začínajú tvoriť hodnoty a deti nie sú pod tlakom ani nie sú znechutené.“

Martin Cibák
bývalý hokejista
v rozhovore nielen o problémoch mládežníckeho hokeja | 4. 5. 2019

 

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni sa pokračovalo v diskusii o dopadoch zavedenia povinnej predškolskej dochádzky pre deti od piatich rokov a aj o zmenách, ktoré prináša nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch vetovaný prezidentom Andrejom Kiskom. Tieto a ďalšie návrhy budú predmetom rokovania na májovej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína už tento štvrtok.

V prvom čítaní parlament prerokuje:

x návrh poslanca Ota Žarnaya (Spolu), ktorého cieľom je sprísnenie podmienok na výber vedúcich zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, napríklad limitovanie dĺžky funkčného obdobia vedúceho zamestnanca školy na 5 rokov;

x návrh poslankyne Zuzany Zimenovej (klub SaS) o tom, aby Štátna školská inšpekcia predkladala svoju správu o stave a úrovni vzdelávania v školách, školských zariadeniach a pracoviskách praktického vyučovania na rokovanie pléna parlamentu;

x návrh z dielne SNS, ktorého cieľom je zvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov s osobitným dôrazom na začínajúcich učiteľov;

x návrh na zavedenie ročnej povinnej školskej dochádzky v materských školách od Ľubomíra Petráka (Smer-SD), Evy Smolíkovej (SNS) a Pétera Vörösa (Most-Híd). Tým by sa zároveň povinná školská dochádzka predĺžila zo súčasných desať na jedenásť rokov.

• V druhom čítaní sa budú poslanci a poslankyne zaoberať aj návrhomPetráka, Smolíkovej a Vörösa o tzv. konzorciách vysokých škôl, ktorý má uľahčiť ich spoločný postup pri tvorbe študijných programov alebo spoluprácu vo výskumnej činnosti.

Rokovať budú aj o vetovanom návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorému prezident Kiska vytkol všetko to, čo kritici zákona, vrátane pripomienky, že kvalifikačné vzdelávanie by učiteľom po novom mohli poskytovať iba vysoké školy. Ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) návrh naďalej obhajuje.

• Kritickí voči procesu tvorby i schvaľovania nového učiteľského zákona boli zástupcovia viacerých profesijných a stavovských organizácií, vrátane Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU). Iniciatíva avizovala, že poslancov vyzve, aby veto prezidenta akceptovali a zákon neschválili ako celok. Ich aktivita má vyvrcholiť demonštráciou vo štvrtok 9. mája, kedy sa začína schôdza parlamentu.

„Azda ešte žiaden zákon nebol v histórii nášho štátu prijímaný s takou nevôľou, ako zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch,“ hodnotí v blogu Silvia Dončevová. Za ISU a Slovenskú komoru učiteľov (SKU) Soňa Puterkovádodáva, že učitelia „boli oklamaní a táto vláda ich po siedmich rokoch ‚prechodného obdobia‘ pripraví o príplatky.“

Ministerstvo školstva v tejto súvislosti vyhlasuje, že „všetky navrhované, ako aj dodatočné zmeny vyrokované odborármi sú v prospech učiteľov a odborných zamestnancov a zabezpečujú, aby v budúcnosti nedošlo k zníženiu 12-percentných príplatkov v novom vzdelávacom systéme.”

• Plánovaným zmenám v odmeňovaní učiteľov sa v RTVS venovala RitaFleischmanová.

 

Otázku, koľko učitelia na Slovensku zarobia od septembra, v blogu rozoberalposlanec Branislav Gröhling (SaS). „Koalícia bude zrejme tvrdiť, že zvýšila platy učiteľov o 9,5 %. Ale nie je to celá pravda. Jednou cestou sa znižujú príplatky za prax. (…) Tým sa de facto zmierni rast platov pre skúsenejších učiteľov a podporia sa začínajúci učitelia,“ napísal Gröhling.

• Kritika sa v uplynulom týždni vzniesla aj na návrh povinnej predškolskej prípravy pre deti od piatich rokov. Na to, či sú mestá a obce ako najpočetnejší zriaďovatelia škôlok na takéto zmeny pripravené, pre denník Pravda odpovedal Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska.

Rozhovor s riaditeľkou materskej školy v Seredi Ivetou Fraňovouo možných dôsledkoch zavedenia povinnej predškolskej výchovy priniesolčasopis .týždeň. Riaditeľka v ňom upozorňuje na to, že škôlky nevzdelávajú len zdravú populáciu detí, ale aj deti zdravotne znevýhodnené. „Ako dve učiteľky zvládnu v 25-člennej skupine starostlivosť o takéto deti? Najmä keď nemáme nárok na asistenta učiteľa a nemôžeme zamestnať ani špeciálneho pedagóga?“ pýta sa riaditeľka Fraňová.

„Zosilňujeme intervencie štátu ako reakciu na zlyhávajúce rodiny, robíme to celoplošne a nie adresne, nechceme byť diskriminační, ale dopustíme komplikovanie života konkrétnych ľudí,“ konštatuje poslanec Miroslav Sopko (OľaNO), podľa ktorého na zle nastavenú povinnú škôlku doplatíme všetci.

Aj na to, či a pre koho je vhodné povinné predškolské vzdelávanie, odpovedalv rozhovore pre spravodajský web aktuality.sk poslanec Martin Poliačik (PS).

Text obhajujúci povinné predškolské vzdelávanie zverejnila ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS). Poukazuje v ňom na to, že Slovensko výrazne zaostáva za priemerom EÚ v zaškolenosti detí pred ich nástupom do školy. Podľa ministerky „povinná predprimárna výchova bude poskytovaná aj v súkromných materských školách a v odôvodnených prípadoch v domácom vzdelávaní podobne, ako je to na základnej škole.“

• Návrh ministerstva zdravotníctva, aby do škôlok mohli byť prijímané iba očkované deti, je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. „Chceme týmto opatrením naznačiť, že situácia začína byť vážna. Snažíme sa prijať také opatrenie, aby sme chránili deti v predškolských zariadeniach a zdôraznili, že očkovanie je dôležité,“ skonštatoval hlavný hygienik Ján Mikas v rozhovore pre Denník N.

• Kým v oblasti predškolskej výchovy povinnosti zriaďovateľom, školám, rodičom aj deťom zrejme pribudnú, pri vzdelávaní v cudzích jazykoch na základných školách pravdepodobne ubudnú. Týkať sa to má najmä povinnej angličtiny. „Výber povinného cudzieho jazyka bude pre školy dobrovoľný, teda bude na riaditeľovi školy, aký povinný cudzí jazyk ponúkne na vzdelávanie,“uviedlonedávno ministerstvo.

V uplynulom týždni sa k tomuto plánu ministerstva pridali ďalšie kritické ohlasy:

x argumenty za a proti povinnej angličtine zhrnul poslanec Gröhling;

x dva hlavné argumenty ministerky Lubyovej na zrušenie povinnej angličtiny sú zúfalé, myslí si profesor Erich Mistrík;

x k zváženiu tohto kroku ministerku vyzvali zástupcovia iniciatívy Žijemvedu.sk.

• Na to, čo by malo a čo naopak nemalo byť vo vzdelávaní povinné, odpovedalv rozhovore pre Denník N aktivista Juraj Hipš, ktorý v minulom týždni ohlásil svoj vstup do politiky za stranu Spolu. „Vykročil som zo svojej komfortnej zóny, vzdal sa postu riaditeľa v mimovládnej organizácii Živica, ktorú som pred 19 rokmi zakladal,“ napísal v blogu Hipš, ktorý sa plánuje venovať najmä školstvu.

• Vedenie Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa rozhodlo prerušiť prípravy na roky sľubovanú rekonštrukciu časti internátov na bratislavských „Mlynoch“. „Chceme mať istotu, že rekonštrukcia internátov sa urobí kvalitne, že zdroje budú vynaložené efektívne a že počas rekonštrukcie nenastanú zdržania. Nechceme dopustiť, aby sa rekonštrukcia naťahovala a naši študenti tak ostali dlhší čas bez strechy nad hlavou,“ vysvetlil rektor UK Marek Števček, ktorý za nedostatočnú prípravu odvolal riaditeľa internátov Róberta Gulu.

 

Všimli sme si

• Bývalý rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer, ktorý sa stal novým šéfom Akreditačnej agentúry, v rozhovore pre Denník N vysvetľuje, prečo sa o post uchádzal, či agentúra plánuje prispieť k redukcii počtu vysokých škôl a aj dôvody dnešnej povesti univerzít.

• Spravodajská relácia BBC „Cut Thorugh the Noise“ sa v jednej zo svojich posledných častí venuje vplyvu financovania verejných škôl na nerovnosť šancí medzi deťmi v USA. Reportáž upozorňuje na zistenia, podľa ktorých školské obvody s vyšším zastúpením žiakov z majority dostali o 23 miliárd dolárov viac ako tie s väčším zastúpením menšín. Viac o tom, kto má väčšiu šancu na „americký sen“ sa dozviete v reportáži tu.

• O tom, či a akým spôsobom slovenské základné a stredné školy vedú žiakov ku kritickému mysleniu a mediálnej gramotnosti, sa v diskusii Café Europa rozprávala víťazka súťaže Učiteľ Slovenska Zuzana Tkáčová, novinár Martin Leidenfrost a učiteľ Juraj Čokyna.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk