Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Pravidlá akreditácií aj fungovanie vysokých škôl sa majú zmeniť 
Stredoeurópska univerzita bojuje o prežitie Opozičné návrhy ku školstvu koalícia zmietla zo stola
Výrok týždňa
„Je zvláštne, že ministerstvo predkladá návrh, ktorý nie je kompatibilný s programom Učiace sa Slovensko, dokonca mu vo viacerých bodoch protirečí. Nielen konzervuje doterajší stav – rozširuje ho o prvky, ktoré skomplikujú spoznanie reality. Ak sa zákon prijme, od šance modernizovať systém vysokoškolského vzdelávania budeme ešte ďalej ako dnes. Môžeme sa len nádejať, že akademické obce na vysokých školách jeho absurdnosť postrehnú a v pripomienkovom procese ho odmietnu.“
Jozef Hvorecký
vysokoškolský profesor
v blogu na etrend.sk | 5. 4. 2017
Výber z udalostí
Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) predstavil návrh novely zákona o vysokých školách a návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ktoré majú zmeniť organizáciu a činnosť vysokých škôl (VŠ) na Slovensku. Podľa ministra by návrhy zákonov mali „zvýšiť flexibilitu vysokých škôl pri poskytovaní vysokoškolského vzdelávania“ a „posilniť ich zodpovednosť za kvalitu poskytovania vysokoškolského vzdelávania.“ Návrhy okrem iného zahŕňajú:
vznik verejnoprávnej Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, ktorá má nahradiť dnešnú Akreditačnú komisiu a po novom posudzovať vnútorné systémy zabezpečovania kvality a naďalej akreditovať študijné programy;
upustenie od rozlišovania VŠ na univerzitné a odborné vysoké školy, zavedenie označenia „výskumná univerzita“;
neviazanie miest docentov a profesorov na získané akademicko-pedagogické tituly, ale podľa funkčných miest, aby túto činnosť mohli vykonávať aj odborníci z praxe;
umožnenie bezplatného štúdia vysokoškolákom o jeden rok navyše.
Plánované zmeny v činnosti vysokých škôl zhrnuli viaceré médiá (napr. tu, tu, a tu). V prípade, že budú v parlamente schválené, mali by platiť od začiatku budúceho roka.
O tom, že návrh tzv. akreditačného zákona nie je v súlade s reformným dokumentom Učiace sa Slovensko, píše vysokoškolský profesor Jozef Hvorecký. Minister Plavčan si naopak myslí, že sa návrhy s plánovanou reformou školstva zhodujú.
Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) návrhy ministerstva označil za krok vpred, no zároveň skritizoval, že prišli s ročným meškaním a chýbajú v nich opatrenia na zvyšovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu práce.
Ministerstvo školstva organizuje diskusie k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktorý pripravil tím externých poradcov. Prvá sa uskutočnila minulú sobotu bez účasti ministra, ktorý bol v tom čase na sneme SNS, ktorá ho do funkcie nominovala. Druhá a zároveň posledná diskusia sa uskutoční 22. apríla v Divadle Aréna.
Jeden zo spolutvorcov Učiaceho sa Slovenska Vladimír Burjan v aprílovom vydaní mesačníka Dobrá škola kritizoval tvrdenie, že za všetky problémy slovenského školstve môže nedostatočné financovanie. Podľa Burjana to nielenže nie je pravda, ale takéto neproduktívne nastavenie mysle „učiteľov zbavuje akejkoľvek spoluzodpovednosti za zlé veci, ktoré sa v školách dejú.“ Slovenská komora učiteľov by sa podľa neho nemala profilovať ako ďalšia odborová organizácia a iba mávať výplatnými páskami, ale by sa k pôsobeniu učiteľov mala postaviť komplexnejšie.
O tom, že handrkovanie sa o financiách a školskej reforme pripomína neproduktívny spor v štýle vajce vs. sliepka, písal spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac Peter Dráľ. V čase, keď je na stole reformný dokument ministerstva školstva, a zároveň prebieha revízia výdavkov určených na vzdelávanie na ministerstve financií, by sa realizátori reformy a ekonómovia mali podľa Dráľa spojiť a „presne pomenovať, čo sú bezpodmienečne potrebné zdroje na štart reformy a čo by mali byť podmienečne sa zvyšujúce výdavky na základe zlepšujúcich sa výsledkov.“
K čiastkovým návrhom NPRVV sa aj v uplynulom týždni venovali niektoré médiá. V Správach RTVS sa hodnotil (od 06:50) návrh zmeniť povinnú školskú dochádzku na povinné vzdelávanie a rozšíriť možnosti domáceho vzdelávania, ktoré by si zrejme vyžiadali aj zmenu ústavy.
Denník Pravda priniesol vyjadrenia viacerých slovenčinárov i jazykovedcov k návrhu zrušiť povinnú maturitu zo slovenčiny. Podľa viacerých by predmet mal zostať povinným, no jeho výučbu treba zmodernizovať, dôraz dať pri jazyku na komunikačné zručnosti a v literatúre na interpretáciu diel.
Radikálne odlišnú víziu vzdelávania, než prezentuje dokument Učiace sa Slovensko, navrhuje Matúš Pošvanc z Nadácie F. A. Hayeka, ktorá v rámci projektu Athéna++ presadzuje zmenu financovania vzdelávania zavedením tzv. osobných účtov študentov. Na tie sa má prispievať z verejných zdrojov, no o ich využití má pri jasne daných pravidlách rozhodovať jednotlivec – študent alebo jeho rodič.
Koncepcia má vzdelávanie postaviť na trhových princípoch, okrem iného preto, že „rozhodovanie o výchove a vzdelávaní detí prináleží jednotlivcom, nie štátu. Tvorba akejkoľvek štátnej politiky vzdelávania zo strany štátnych inštitúcií a politikov, ktorá má určovať „čo sa bude učiť“ a „ako sa to bude učiť,“ je znevažovaním úlohy rodiny, práv jednotlivcov a zahmlievanie ich osobnej zodpovednosti. (s. 89)
Nad tým, prečo neuspeli doterajšie školské reformy, sa zamýšľa psychológ a pedagóg Miron Zelina, ktorý spolupracoval na reformných koncepciách Duch školy, Konštantín aj Milénium. Medzi dôvodmi vidí absenciu kontinuity reforiem, ich založenie na laicko-populárnych deklaráciách namiesto odborných znalostí, neparticipatívnosť tvorby, postoj politikov aj nedostatok financií.
O viacerých návrhoch opozície v oblasti školstva rokoval minulý týždeň parlament. Žiaden z nich nezískal v prvom čítaní takú podporu zákonodarcov, aby sa o ňom mohlo rokovať ďalej.
Poslancii SaS Branislav Gröhling, Martin Poliačik a Eugen Jurzyca neuspeli s návrhom, aby riaditelia základných a stredných škôl nemuseli vykonávať vyučovaciu činnosť, a tiež v snahe uzákoniť ministerstvu povinnosť, aby každoročne predkladalo správu o zabezpečovaní kvality vzdelávania. O týchto, aj ďalších návrhoch SaS hovoril poslanec Gröhling aj v rozhovore pre portál eduworld.sk.
Koalícia nepodporila ani návrh opozičného hnutia Sme rodina, ktoré presadzovalo logopédov v materských školách a povinné uniformy pre žiakov základných a stredných škôl.
Do druhého čítania taktiež neprešli návrhy poslanca Ota Žarnaya (nez.) a Miroslava Sopka (OĽaNO-NOVA). Prvý sa usiloval uzákoniť pôsobenie žiackych školských parlamentov v každej základnej škole a zlepšiť podmienky na fungovanie študentských rád na stredných školách. Druhý navrhoval zrušiť povinnosť škôl, aby nemuseli tlačiť elektronické triedne knihy do listinnej podoby.
Bez dostatočnej podpory zostal aj návrh poslankyne Zuzany Zimenovej (nez.), ktorá navrhovala, aby deti so špeciálnymi potrebami dostali viac pomoci a odbornej podpory prostredníctvom osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier.
Podporu nezískali ani návrhy zákonov poslankýň Simony Petrík a Zuzany Zimenovej o detských skupinách a štyroch nezaradených poslancov o garancii predškolskej starostlivosti pre všetky deti.
Deviataci základných škôl absolvovali testovanie z matematiky a vyučovacích jazykov – slovenčiny, maďarčiny alebo ukrajinčiny. Testovanie 9 a meranie tzv. pridanej hodnoty škôl okomentovali výskumníčky Zuzana Juščáková a Mária Kolková, ktoré v minulosti spolupracovali na tvorbe slovenského modelu pridanej hodnoty vo vzdelávaní.
Medzi 500 najlepšie hodnotenými univerzitami sveta sa v rebríčku Round University Ranking umiestnila jediná slovenská VŠ – Univerzita Komenského v Bratislave na 433. mieste. Rankingová agentúra brala pri hodnotení do úvahy indikátory týkajúce sa vzdelávacích a výskumných výsledkov (po 40 %), miery internacionalizácie a finančnej udržateľnosti (po 10 %).
Najlepšou univerzitou v regióne V4 je podľa toho istého hodnotenia Stredoeurópska univerzita (CEU) v Budapešti, ktorá je na 199. mieste. Kvalitu CEU v spoločenských vedách potvrdzuje aj rebríček World University Rankings.
Maďarský parlament minulý týždeň schválením novely vysokoškolského zákona významne skomplikoval fungovanie CEU v krajine. Vlnu kritiky proti účelovej zmene podporili študenti a absolventi školy, aj osobnosti a inštitúcie z mnohých krajín. Desaťtisíce ľudí na demonštrácii žiadali, aby prezident János Áder zákon nepodpísal a dal preskúmať jeho súlad s ústavou. Ten im však nevyhovel a zákon podpísal.
Do diskusie o osude CEU sa zapojili aj ďalšie slovenské médiá a odborníci. Rozhovor s prorektorkou CEU Évou Fodor priniesol v rámci série článkov denník SME. O maďarskej novele a slovenskom akademickom prostredí sa pre .týždeň rozprávali Zuzana Kepplová, Martin Luterán a Miroslav Beblavý. Nad tým, prečo vôbec čakáme, že slovenská vláda otvorí dvere CEU, uvažoval Filip Obradovič. S konštatovaním, že na Slovensku nemáme prebytok univerzít, ale škôl, ktoré „nesú názov univerzita,“ považuje Peter Morvay za dobrý nápad, aby sme k nám CEU pozvali.
Slovenskí predstavitelia na výzvu k solidarite a podaní pomocnej ruky CEU nereagovali. Minister Plavčan skonštatoval, že lákať prestížnu univerzitu na Slovensko by nebolo korektné. „Nesúvisí to so záujmom, u nás máme dostatok vysokých škôl. (…) Skôr si viem predstaviť internacionalizáciu našich verejných vysokých škôl,“ povedal minister.
Všimli sme si
Projekt To dá rozum zverejnil ďalší mýtus o slovenskom školstve. Analytik Jozef Miškolci v ňom spochybnil často vyslovované tvrdenie, že nadané deti sa najlepšie rozvíjajú v elitných školách.
Naproti tomu Petronela Števková na základe vlastnej skúsenosti opisuje, ako súčasná škola deti talentované napríklad matematike ubíja.
V celosvetovom finále programátorskej súťaže Google Hash Code 2017 uspeli študenti Univerzity Komenského Eduard Batmendijn, Jozef Brandys a Roman Hudec. Spomedzi 3-tisíc tímov z celého sveta obsadili 10. miesto.
Ocenenie Slovenskej filmovej akadémie Slnko v sieti získala rovno v piatich kategóriách dráma režiséra Jana Hřebejka Učiteľka, ktorá ukazuje, ako možno v totalitnom režime manipulovať aj v prostredí jednej triedy a školy.
Vďaka blogerovi Jánovi Benčíkovi vzbudila pozornosť aj iná, reálna absolventka pedagogiky v demokratickom režime, ktorá s argumentom slobody slova prezentuje bludy, urážky aj sympatie k fašizmu a antisemitizmu.
O týždeň, 18. apríla, sa v Bratislave uskutoční protikorupčný pochod, ktorý organizujú študenti Karolína Farská a Dávid Straka. Svoje dôvody vysvetľujú v rozhovore pre Denník N, požiadavky zosumarizoval denník SME.
Pripravujeme
Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.
Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk