Témy týždňa

Parlament posunul do druhého čítania dva školské návrhy • Počet miest v škôlkach je stále nedostatočný • Asociácia súkromných škôl kritizuje spôsob uvoľňovania opatrení • Vysokoškoláci sa môžu zapojiť do celoslovenského prieskumu

Výrok týždňa

„Analýzy ukazujú, že Slovensko má problém s nízkou úrovňou vzdelávacej mobility. Výsledky detí v školách sú vo veľkej miere ovplyvnené ekonomickým a spoločenským postavením ich rodičov a regionálnymi rozdielmi. Školy tieto rozdiely v šanciach len málo kompenzujú. To obmedzuje rovnosť príležitostí a uzatvára dvojitú pascu z pohľadu starnutia populácie: práve deti z viacpočetných rodín, ktoré by mohli zmierniť dopady demografických trendov, majú veľké riziko, že sami skončia v chudobe a ich potenciál sa nenaplní.“

Martin Kahanec
ekonóm
v rozhovore pre SME | 9. 5. 2021

Výber z udalostí

• Parlament posunul do druhého čítania dva návrhy týkajúce sa školstva. Ide o vládny návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý plánuje zjednotiť financovanie regionálnych škôl a návrh Richarda Vašečku (KÚ, klub OĽaNO), Márie Šofranko (OĽaNO) a Radovana Slobodu (SaS), ktorý má zabezpečiť plynulý prechod na povinné predprimárne vzdelávanie detí od piatich rokov jeho dočasným poskytovaním aj zariadeniami mimo siete škôl.

„Zároveň sa upravuje posudzovanie plnenia obsahu vzdelávania v rámci individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadení,“ ozrejmili predkladatelia. Po novom by tiež riaditeľ školy mohol zrušiť individuálne vzdelávanie dieťaťa na návrh školského inšpektora v prípade, ak nenapĺňa svoj účel.

• Povinné predškolské vzdelávanie má platiť od septembra 2021 pre deti, ktoré do konca augusta dosiahnu vek päť rokov. Podľa medializovaných informácií však miest v škôlkach stále nie je dostatok. Ministerstvo školstva konštatuje, že bez takéhoto miesta bude v mieste svojho bydliska do 5 % päťročných detí v približne 76 obciach.

Nedostatočné sú kapacity najmä v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji. „V týchto krajoch je pomerne vysoké zastúpenie detí z marginalizovaných rómskych komunít, ktoré doposiaľ materskú školu nenavštevovali,“ doplnil rezort školstva. Väčšie problémy s prijímaním detí do materských škôl očakáva aj starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren, ktorý zavedenie povinnej predškolskej dochádzky označil za nedotiahnuté. „Zjednodušene platí, že sme do škôlky povinní prijať všetky deti do posledného ročníka, čím logicky zostane menej miesta pre troj- a štvorročné deti,“ uviedol Chren.

Únia miest Slovenska upozornila, že prijímanie detí, ktoré dovŕšili päť rokov, a určenie si spádových materských škôl bola pre obce povinnosťou, pričom „väčšina obcí/miest sa s týmto vyrovnala vydaním nariadenia o spádových materských školách.“

• S finančnými prostriedkami na rozšírenie kapacít škôlok vo výške viac ako 100 miliónov eur počíta aj návrh Plánu obnovy a odolnosti SR. „Keď deti z chudobných rodín dostanete do škôlky a do školy, a keď absolvujú aj strednú školu, potom je omnoho väčšia šanca, že sa v dospelom živote zapoja do pracovného procesu, uniknú nezamestnanosti a všetkým negatívnym dôsledkom chudoby,“ konštatuje v rozhovore pre Denník E ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

To, že budovanie predškolských kapacít alebo podpora dostupného bývania sú účinnejšou podporou rodín a pôrodnosti, než zvyšovanie príspevkov alebo daňového bonusu na dieťa, v rozhovore uviedol aj Martin Kahanec, ekonóm a riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI). Reagoval tak na nápad ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý chce zvýšiť prídavky na deti a financovať ich aj prostredníctvom vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty.

• Okrem materských a základných škôl sa v tomto týždni otvárajú aj stredné školy v približne 40 okresoch. Po minulotýždňovom rokovaní vlády to ohlásil minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Minister zároveň uviedol, že od tohto týždňa by sa mali očkovať učitelia, ktorí vakcináciu zo zdravotných či iných dôvodov neabsolvovali začiatkom roka. Zatiaľ to však bude možné len v jednom centre v Bratislave, kde by mali zaočkovať 600 ľudí denne vakcínou od spoločnosti Pfizer-BioNTech. „Diskutujeme s ministrom zdravotníctva, aby sme to rozšírili aj do iných miest,“ povedal Gröhling.

• Gröhling označil tento týždeň za prelomový pre otváranie škôl vo viacerých okresoch, ktoré sa na COVID automate preklopili do ružovej farby. „Aj v rámci školstva by sme podľa regionálneho prerozdelenia mohli už ísť aj do výraznejšieho uvoľňovania, ale chceme ešte jeden týždeň počkať,“dodal. To, ktoré školy a akým spôsobom sa otvárajú podľa farby okresu, zhrnuli Hospodárske noviny.

Na nerovný prístup pri uvoľňovaní opatrení, na ktorý doplácajú deti navštevujúce základné umelecké školy, upozornila Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, ktorá adresovala otvorený list viacerým členom vlády. „Dnes spolužiaci z jednej triedy predpoludním navštevujú školu za rovnakých podmienok, no popoludní na ne nahliadame inak. Dieťa tancujúce v športovom klube, môže po škole vstúpiť do jeho tanečnej sály, avšak dieťa tancujúce v ZUŠ má sálu aj naďalej zatvorenú,“ uviedla prezidentka asociácie Eva Ohraďanová.

Ministerstvo školstva v reakcii zopakovalo, že šéf rezortu dlhodobo presadzuje čo najskorší návrat detí do škôl s tým, že „momentálne je skupinové vyučovanie v ZUŠ povolené v deviatich okresoch.“

• Na to, čo po obnovení prezenčného vyučovania potrebujú učitelia vzdelávajúci deti z vylúčených komunít, sa zameral prieskum organizácie eduRoma.

„Prvou výzvou je dobehnúť zameškané učivo a nájsť na to potrebný čas. Riaditelia viacerých škôl však upozorňujú, že navyšovanie vyučovacích hodín by vyžadovalo nadčasy a zvyšovanie výdavkov pre školu. Učitelia dodávajú, že viac hodín môže zbytočne zaťažovať žiakov a znižovať ich už aj tak zlú koncentráciu. Vhodnejšie sa im preto javí dobehnúť učivo cez doučovanie v rámci voľných hodín, redukovať ho a znížiť nároky na výkon,“ uvádza na portáli romanoforum.sk Vlado Rafael.

Mentorka Terézia Síkeľová spolupracujúca s organizáciou eduRoma priblížila, ako sa počas lockdownu učili deti, ktorým doma chýbal počítač či smartfón. „Rodičom sme často museli vysvetľovať aj to, že keď sú ich deti prihlásené na online vyučovanie, domácnosť nie je vidno. Niektorí sa hanbili, že sa na nej spolužiaci môžu smiať,“ približuje Síkeľová.

• Mimoparlamentná strana KDH v súvislosti s elimináciou negatívnych dopadov pandémie na žiakov vyzvala ministra školstva k posilneniu podpory školských klubov detí. „Nejde iba o školy, ktoré navštevujú len deti zo segregovaných osád, ale aj o tie v obciach a mestách, kde takéto deti tvoria 30 a viac percent z celkového počtu žiakov,“ uvádza v otvorenom liste člen predsedníctva KDH a riaditeľ bardejovskej školy Martin Šmilňák.

Na dobehnutie zameškaného učiva z obdobia dištančnej výučby ministerstvo školstva poskytne financie na realizáciu letných škôl. Tie by mali prebiehať počas posledných troch augustových týždňov. „Chceme, aby fungovali aj ako príprava na nový školský rok, ako miesto, kde si žiaci upevnia poznatky iným spôsobom a inovatívnou formou,“ povedal v tejto súvislosti minister Gröhling s tým, že rezort na to vyčlenil 422 500 eur.

• Okrem letných škôl ministerstvo vyhradilo financie aj na obnovu tried a učební. Školy môžu na modernizáciu priestorov žiadať do 23. mája, maximálna výška príspevku je 30-tisíc eur. „Naším cieľom je modernizovať priestory škôl tak, aby sme na školách podporili inovatívne prístupy k výučbe, ako je tímová práca či skupinové riešenie problémov,“ uviedol minister s tým, že inšpiráciu možno čerpať z modelovej školy, ktorú ministerstvo vytvorilo v Bratislave.

Na to, že modelová škola, ktorú minister dáva za vzor, nie je bezbariérová, upozornil predseda strany Spolu-OD Juraj Hipš. Ten jej priestory navštívil s novou členkou strany a bývalou poslankyňou NR SR Silviou Shahzad. „Všetko je nové, pekné a pripravené na imidžové fotky. Akurát sa zabudlo na ľudí,“ skonštatoval Hipš.

• Spokojnosť vysokoškolákov so vzdelávaním a životom na Slovensku cez dotazníkový prieskum zisťuje Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ). „Získané dáta nám pomôžu pochopiť, aké sú z pohľadu študentov skutočné problémy a aké by mohli byť ich riešenia. Napríklad zisťujeme, čo by zvýšilo atraktívnosť Slovenska pre zahraničných študentov, ktorí pomáhajú kompenzovať masívny odliv mozgov zo Slovenska,“ uviedla k prieskumu výskumníčka Renáta Hall.

O doposiaľ najrozsiahlejšom prieskume medzi vysokoškolákmi, ale aj o politických tlakoch udržať na Slovensku niektoré vysoké školy bez ohľadu na ich kvalitu, v podcaste portálu Aktuality.sk rozprával Bálint Lovász zo SAAVŠ.

Všimli sme si

• Portál EDUzín zverejnil rozhovor s českou výskumníčkou Mariou Postma, ktorá pôsobí na holandskej univerzite v Tilburgu a v krajine vychováva aj svoje dve deti. „Myslím, že za spokojnosť miestnych detí môžu dva faktory: nič sa tu neprežíva nejak fatálne a každý dostáva druhé šance,“ hovorí výskumníčka.

• Občianske združenie IPčko zverejnilo prehľad najzávažnejších tém poradenských a krízových rozhovorov, ktoré na linkách pomoci absolvovali spolupracovníci združenia s deťmi a mladými ľuďmi. „S mladými ľuďmi vo vekovej kategórii od 0-30 rokov sme v januári až apríli uskutočnili 6405 komunikácií, v ktorých spomínali tému návratu do škôl, pocitov a situácií, ktoré im priniesol,“ uvádza združenie. Viac ako 1300 rozhovorov sa týkalo pocitu osamelosti a absencie rovesníckych vzťahov, takmer 840 rozhovorov obsahovalo zmienky o neistote v otázkach ďalšieho vzdelávania a o pociťovanom tlaku na vzdelávací výkon a rýchlu adaptáciu na obnovené prezenčné vzdelávanie. Podrobnejší prehľad zistení je dostupný tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk