Atraktivita učiteľského povolania a generačná výmena je podľa SKU v nedohľadne

 

Témy týždňa

Prezident, premiér aj ministerka vítali žiakov v novom školskom roku • Ministerka sabotuje transformáciu akadémie vied • Návrh bezplatnej stravy pre žiakov vyvolal rôzne ohlasy • Poslanci majú prerokovať staronové i nové návrhy k školstvu

 

Výrok týždňa

„Čo o nás hovorí nezvládnutie reformy školstva od roku 1989? To, že vieme robiť len jednorazové projekty. Vieme zaviesť rovnú daň alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám. No nie sme schopní robiť veci, ktoré si vyžadujú vytrvalosť, dlhý čas, konsenzus v rámci vládnej koalície, ale i medzi jednotlivými vládami. To sa týka tak reformy vzdelávania, ako aj reformy súdnictva či zdravotníctva. (…) Je ilúziou myslieť si, že by sa reforma vzdelávania podarila ktorejkoľvek Ficovej vláde. Ficove vlády sú proti takej reforme očkované. A dnes? Do volieb ostáva taký krátky čas, že nijaká poriadna reforma sa už ani rozbehnúť nedá, nech by to ministerka Lubyová akokoľvek chcela.“

Peter Zajac
literárny vedec
v článku týždenníka .týždeň | 3. 9. 2018

 

Výber z udalostí

• Pred rokom sa ministerkou školstva a nominantkou Slovenskej národnej strany (SNS) na tomto poste stala akademička Martina Lubyová. Pred nástupom na ministerstvo pôsobila na Slovenskej akadémii vied. „Nie som členkou Slovenskej národnej strany, nikdy som nebola politicky organizovaná, ale s touto stranou ma spája niečo, čo by som nazvala ako národné cítenie,“ odpovedala vtedy novo vymenovaná ministerka na otázku, prečo sa rozhodla funkciu prijať.

Keby sa mala dať Martine Lubyovej (nom. SNS) za jej ročné pôsobenie na poste ministerky školstva známka, lepšia než štvorka by to zrejme nebola. Z manažmentu, ani správania. V tomto článku zdôvodňujeme toto nelichotivé hodnotenie.

• Na úvod školského roka sa dozvedáme o počte prázdninových dní, počtoch žiakov, ktorí zasadnú do školských lavíc (teraz napr. tu a tu). Už tradičnou témou je aj nedostatok učebníc. Pre školský rok 2018/2019 školy požadovali nákup a distribúciu približne 2,6 milióna kusov, no k dispozícii ich je podľa ministerky Lubyovej zhruba len 1,5 milióna. O tom, aké kšefty s učebnicami na Slovensku existujú, písal týždenník Trend.

• Na začiatok školského roka sa v školách radi producírujú aj politickí predstavitelia. Kým prezident Andrej Kiska v Košiciach rozprával o tom, že školstvo musí byť prioritou, ale realitou sú čoraz horšie výsledky žiakov, premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v Slovenskom Grobe zdôrazňoval, že školstvo je len z polovice v rukách štátu a druhú polovicu majú na starosti samosprávy.

Ministerka školstva Lubyová v príhovore spomenula Národný program výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktorého prvé kroky podľa nej už ministerstvo začalo realizovať.  V Topoľčanoch učiteľom prisľúbila vyššie platy, lepšie podmienky na prácu a zatraktívnenie učiteľskej profesie.

• Iný názor na to, či ministerstvo školstva vôbec začalo realizovať reformné kroky, má spolutvorca dokumentu Učiace sa Slovensko (UsS) Vladimír Burjan. Ten skonštatoval, že autori národného programu použili z UsS všetko okrem toho, čo sa Slovenskej národnej strane, ministerstvu či niektorým lobistom nepáčilo, stálo by veľa peňazí alebo by bolo ťažké a politicky nákladné realizovať. „Z návrhu tak zmizlo všetko revolučné, odvážne, inovatívne a nápadité. A predovšetkým, úplne sa zmenil duch a jazyk dokumentu,“ dodal Burjan.

• Kým učitelia počuli v úvode školského roka prísľub o zatraktívnení svojej profesie a lepších podmienkach na prácu, vedci protestujúci za tie isté požiadavky sa niečoho podobného nedočkali.

V lete podala Slovenská akadémia vied (SAV) podnet na Generálnu prokuratúru pre nečinnosť rezortu školstva v rámci transformácie ústavov SAV na vedecké výskumné inštitúcie. Jej predstavitelia opakovane kritizovali ministerstvo za to, že s vedcami vedie byrokratickú vojnu a konštatovali ohrozenie fungovania SAV ako celku.

Generálna prokuratúra SR (GP) podnet vyhodnotila tak, že Lubyovej rezort pri transformácii ústavov nekonal, ako mal. „Na základe týchto skutočností generálna prokuratúra z dôvodu nečinnosti ministerstva školstva podala upozornenie prokurátora,“ uviedla hovorkyňa GP Andrea Predajňová.

• Ministerstvo školstva rozhodnutie komentovalo ešte predtým, ako ho zverejnila prokuratúra a interpretovalo si ho ako svoje víťazstvo. Verejnosť Lubyovej rezort informoval o tom, že GP vyzvala zastaviť registráciu ústavov SAV na verejné výskumné inštitúcie. „Rešpektujeme upozornenie Generálnej prokuratúry a na jej návrh urýchlene registračné konanie zastavíme. Ďalší postup pre SAV určí NR SR,“ vyhlásila ministerka.

Šéf SAV Pavol Šajgalík pre rádio Expres naznačil, že konanie ministerky môže byť účelové.

• Na septembrovej schôdzi parlamentu budú poslanci rokovať aj o dvoch vládnych návrhoch zákonov, ktoré sa týkajú SAV a vysokých škôl (tu a tu). Oba vetoval prezident Andrej Kiska, pričom v prípade SAV namietal, že by schválenie spôsobilo zmätočnosť, nesystémovosť a právnu neistotu.

„Dôsledkom formalistického prístupu k legislatívnemu procesu sú právne normy, ktoré sú nezrozumiteľné, zmätočné, nereagujú na reálnu potrebu svojich adresátov či príčiny riešených problémov, vyvolávajú ďalšie novelizácie, zneprehľadňujú legislatívne prostredie a živia nedôveru v právo a štát,“ uviedol prezident.

Vládou plánované zmeny týkajúce sa fungovania vysokých škôl majú zaviesť aj nový systém akreditácie vysokých škôl, či funkčné obsadzovanie miest profesorov a docentov. Tie prezident vrátil na opätovné  prerokovanie,  pretože podľa neho „nedávajú záruky posilnenia kvality vysokého školstva a vytvárajú dôvodné obavy, či situáciu, naopak, nezhoršia“.

Okrem vládnych návrhov v školstve poslanci NR SR prerokujú aj:

x návrh poslankýň Lucie Nicholsonovej (SaS) a Zuzany Zimenovej (klub SaS) o tom, aby dotáciu na školské potreby mohol okrem školy získať aj prevádzkovateľ komunitného centra;

x návrh poslanca Ota Žarnaya (Spolu), ktorým chce opätovne posilniť postavenie žiackych školských rád, rozšíriť ich pôsobnosť a zlepšiť možnosti riešenia podnetov žiakov prostredníctvom rady školy;

x návrh skupiny poslancov OĽaNO, ktorým chcú zabezpečiť teplý obed pre každého žiaka za každý deň školského vyučovania v základnej škole a pre každé dieťa v poslednom ročníku materskej školy.

• Návrh OĽaNO reaguje na avizovaný plán strany Smer-SD, aby od januára 2019 každé dieťa malo od štátu príspevok na stravovanie 1,20 eura denne. „Dokopy bude toto opatrenie stáť približne 117 miliónov eur,“ povedal predseda strany Robert Fico.

„My zriaďovateľom, teda mestám, obciam a cirkvám, poskytneme 1,20 eura na jedného žiaka. Tým sa naša povinnosť končí,“ doplnil expremiér. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) dodal, že v prípade škôl, ktoré nie sú vybavené kuchyňou, budú pre žiakov financované desiate. Práve pre toto považuje OĽaNO návrh za nedomyslený.

• Téma bezplatného stravovania pre školákov vyvolala veľkú diskusiu.

x Školskí odborári návrh vnímajú pozitívne, no upozornili na problémy, ktoré ho v praxi môžu sprevádzať, napríklad pre nedostatočné personálneho zabezpečenie školských jedální.

x Poslanec Branislav Gröhling (SaS) si myslí, že obedy „zadarmo“ sú populistickým krokom na  kupovanie si voličov.

x O tom, že obedy zadarmo zaplatíme všetci a nepomôže to ani najchudobnejším, písal Michal Oláh.

x Podľa sociologičky Zuzany Kusej je program obedov zadarmo dôležitý, pretože môže pribrzdiť špirálu ukrivdenosti a zášti v uvažovaní verejnosti o najchudobnejších.

• Pozornosť verejnosti upútala žiačka Annamária Horváthová, ktorá vyhrala bežecký závod, hoci na rozdiel od svojich súperiek mala na nohách iba balerínky. Po tom, čo miestne centrum voľného času zverejnilo fotografie z vyhlásenia výsledkov, Annamáriu navštívil aj prezident Kiska, ktorý upozornil na to, že každé dieťa má dostať šancu.

• Športové zdatnosti má u žiakov testovať Národné športové centrum pod rezortom školstva. Cieľom má byť vyhľadávanie talentov a pritiahnutie detí k pohybovým aktivitám a športu. Viacerí odborníci z oblasti športu, psychológie i vzdelávania pochybujú nad zmysluplnosťou testovania v tejto podobe.

Kondičný tréner Tomáš Mihálik skonštatoval, že deti v šiestich rokoch by sa ešte nemali zameriavať na konkrétny šport, ale rozvíjať pohybovú všestrannosť. Psychologička Eva Hargašová dodala že rizikom je spôsob, akým školy s výsledkami testovania naložia.

• Denník SME sa v uplynulom týždni venoval kauze školy s názvom Dve ruky, ktorou nadviazal na kritické blogy zverejnené Radovanom Bránikom ešte pred letom. Škola podozrivá zo zneužívania detí, ktorej niekdajší riaditeľ a súčasný zriaďovateľ Aleš Štesko sa dodnes súdi s rodičmi žiaka, ktorého brutálne zbil, vyučuje aj v tomto školskom roku. Podľa informácii denníka SME zatiaľ úrady nevidia dôvod na jej vyradenie zo siete škôl a školských zariadení. Podcast o tom, aké problémy sa s fungovaním školy spájajú, si môžete vypočuť tu.

 

Všimli sme si

• Denník Pravda oslovil 80 riaditeľov a 80 rodičov zo všetkých kútov Slovenska s otázkou, čo očakávajú od nového školského roka. „Riaditelia základných škôl chcú pracovať v pokojnejšom prostredí. Rodičia zas dúfajú v motivovaných pedagógov, ktorí robia povolanie so srdcom, a veria, že sa podarí vyriešiť ich nedostatok,“ píše denník.

• Portál Čierna labuť organizuje diskusiu na tému Deti a technológie – áno či nie? „Ako pracovať s informačnými technológiami, aby boli pre deťmi dobrým sluhom a nie zlým pánom? To je jedna z otázok, nad ktorou sa budú 3. októbra v Trnave zamýšľať pedagóg Štefan Machajdík, psychológ a dizajnér počítačových hier Michal Božík a redaktor portálu Vĺčatá.sk Teodor Kuhn.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk