Témy týždňa

Vysoké školy kritizujú pomery v RTVS • Ministerstvo má konečne predstaviť školskú reformu • Hlavná školská inšpektorka upozorňuje na zneužívanie financií v školstve • Parlament prerokuje viaceré vládne a poslanecké návrhy o školstve

 

Výrok týždňa

„Pedagogickí disidenti. To sú ľudia, ktorí idú systém meniť a v tej chvíli vzniká odpor. Našou úlohou je tieto ostrovy pozitívnej deviácie prepájať, podporovať a nahlas o nich hovoriť. Lebo to im dodáva silu. Ak ostanú sami a nikto si ich nevšimne, veľmi rýchlo vyhoria. Hovoriť o tom, že školstvo je v katastrofálnom stave, už nestačí. Toto obdobie máme za sebou. Teraz si musíme týchto disidentov podchytiť a za každú cenu ich v školstve udržať.“

Juraj Hipš
riaditeľ Komenského inštitútu a Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica
v rozhovore pre Denník N | 4. 5. 2018

 

Výber z udalostí

• Po tom, čo kritické vyhlásenie k situácii v RTVS zverejnila Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, urobili tak aj ďalšie pracoviská vysokých škôl.

Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v piatok vydala stanovisko, podľa ktorého jej predstavitelia očakávajú od média verejnej služby rešpektovanie hodnôt žurnalistiky. Súčasnú situáciu hodnotia negatívne: „Sme znepokojení informáciami o tlaku na redaktorov RTVS, prepúšťaní tých, ktorí si dovolili mať iný názor, tých, ktorí sa postavili za slušnosť a prejavili morálne postoje. Očakávame od média, ktoré má slová verejnosť a právo vo svojom erbe, že bude bojovať za každé právo verejnosti, že sa postaví ako strážny pes na obranu pravdy a morálky,“ uvádza sa v stanovisku.

Ku kritike pomerov v RTVS sa pridala aj Vysoká škola múzických umení v Bratislave. Radu RTVS pedagógovia vyzvali, aby „vyvinula všetky potrebné kroky, ktoré NÁŠ Rozhlas a televíziu Slovenska stabilizujú a zabránia návratu do minulosti.“

• Diskusiu v uplynulom týždni vyvolali aj niektoré témy prerokúvané počas zasadnutia Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Rokovania sa zúčastnila aj ministerka Martina Lubyová (nom. SNS), ktorá oznámila, že v tomto týždni predstaví verejnosti Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV).

„Veľmi vážne sa poradíme, zvážime možnosť, či preskočíme to medzirezortné pripomienkové konanie a predstavíme už reformu ako celok verejnosti so základnou koncepciou a materiál vo forme akčného plánu predložíme na vládu,“ uviedla na margo avizovanej reformy Lubyová.

• Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová počas zasadnutia výboru prezentovala Správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2016/2017. Inšpektorka požiadala poslancov o také legislatívne zmeny, ktoré by riešili problém zneužívania financií v rezorte školstva.

Kalmárová poukázala na elokované pracovisko strednej školy v Sečovciach, ktoré ministerstvo na jej odporúčanie vyradilo zo siete, no škola naďalej poberá prostriedky od štátu. „Systém verejných inštitúcií sa v tomto prípade ukázal ako nefunkčný a nereagoval na závažné zistenia, ktoré sme priniesli,“ priblížila Kalmárová s tým, že škola získava prostriedky od štátu na základe pochybnej diagnostiky žiakov a ich zaraďovania do najvyšších kategórií zdravotného znevýhodnenia.

Ešte vlani na prípad upozornila poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.), ktorá informovala aj o tom, že prostriedky získané na základe pochybnej diagnostiky škola míňa na prenájom dvoch rodinných domov v hodnote 900-tisíc eur ročne.

• Kým v slovenských školách sú mnohé rómske deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia obeťami segregácie, v anglických školách sa im darí. Týždenník .týždeň na príklade detí z Bystrian upozornil na to, že spoločne so svojimi rodinami migrujú do anglického Sheffieldu, kde ich v školách ako asistent Róm sprevádza z miestnej komunity a pomáha im s angličtinou.

O tom, že materskú školu navštevuje len necelých 6 % detí zo segregovaných osád na Slovensku, písali Hospodárske noviny. Spomedzi trojročných detí škôlku navštevuje 64 % z nich, v segregovaných rómskych komunitách je to len 5,6 %.

• Nízke zastúpenie rómskych detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia chce splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) riešiť zavedením povinnej ročnej predškolskej výchovy. „Tento krok je alfou a omegou v prístupe rómskych detí ku vzdelaniu,” tvrdí Ravasz.

Iný názor majú analytici projektu To dá rozum, podľa ktorých je lepším oparením zavedenie nárokovateľného miesta v materskej škole. Zavedenie povinného predškolského vzdelávania v poslednom roku pred nástupom do školy by podľa nich mohlo zhoršiť zaškolenosť troj- a štvorročných detí kvôli nedostatočným kapacitám škôlok.

„Logicky je potrebné najprv doriešiť dostupnosť škôlok a garanciu miesta pre každé dieťa v nich a až potom zaviesť povinnosť,“ myslí si analytička Katarína Vančíková. Viac o súčasnom stave slovenského predškolského vzdelávania a možných riešeniach hovorila Vančíková pre Rádio Lumen.

• O tom, že by v škôlkach malo pribudnúť vyše 6 tisíc nových miest, informovalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Rezort vyhodnotil druhé kolo žiadostí o príspevky z fondov EÚ, ktoré majú slúžiť na výstavbu nových škôlok a rozširovanie kapacít v tých existujúcich.

„Schválili sme 207 projektov, vďaka ktorým vznikne 6 163 nových miest v škôlkach po celom Slovensku. Rodičia budú nielenže môcť umiestniť svoje deti do škôlok, ale ich deťom sa tiež skrášlia priestory a zlepší technické vybavenie,“ povedala ministerka Gabriela Matečná (nom. SNS).

O tom, že rodičia často nevedia, aké sú kritériá prijímania ich detí do materských škôl a o komplikovanosti vybavovania žiadostí písal v blogu Tomáš Egry.

• O zmenách v oblasti fungovania materských, stredných i vysokých škôl budú od zajtrajška rokovať poslanci NR SR na májovej schôdzi:

x opoziční poslanci Zuzana Zimenová (nez.), Ondrej Dostál (OKS), Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS),  Simona Petrík (Spolu) a Peter Osuský (SaS)  predložili na schôdzu návrh, ktorý má upraviť rozhodovanie verejných materských škôl o prijatí dieťaťa tak, aby podliehalo správnemu poriadku;

x poslanci SaS Branislav Gröhling, Jozef Rajtár a Lucia Ďuriš Nicholsonová navrhujú zaviesť financovanie školstva výlučne z kapitoly ministerstva školstva tak, ako to bolo pred rokom 2013;

x návrh poslancov SNS Evy Smolíkovej, Štefana Zelníka, Tibora Bernaťáka a Jaroslava Pašku presadzuje centrálne určenie kritérií pre stanovovanie počtu žiakov prvého ročníka osemročných gymnázií a centralizáciu experimentálneho overovania. Predstavitelia súkromných a cirkevných škôl ho považujú za diskriminačný, so zmenami v oblasti experimentálneho overovania nesúhlasí Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska;

x poslankyňa Zuzana Zimenová chce svojim návrhom umožniť odlišný spôsob výučby slovenčiny pre žiakov, ktorí hovoria iným ako materinským jazykom, a to cez špeciálny vzdelávací program;

x poslanec Oto Žarnay (Spolu) presadzuje obmedzenie veta zriaďovateľa školy pri nevymenovaní riaditeľa, posilnenie rady školy a zvýšenie transparentnosti výberových konaní na pozíciu riaditeľa. 

• Parlament na májovej schôdzi prerokuje aj rozsiahle novely týkajúce sa stredného odborného a vysokoškolského vzdelávania:

x zmeny v oblasti odborného vzdelávania presadzuje vláda prostredníctvom návrhu, ktorým sa má zrušiť krátenie normatívu na praktické vyučovanie v duálnom vzdelávaní a znížiť administratívna záťaž zamestnávateľov. Novela zavádza aj inštitút tzv. podnikovej školy, novú pozíciu hlavného inštruktora a posilňuje kompetencie ministerstva školstva na úkor samosprávnych krajov;

x vládne návrhy zmien vo vysokoškolskom vzdelávaní (tu a tu) majú predĺžiť bezodplatné štúdium o jeden rok v prípade študentov, ktorí absolvovali zahraničný študijný pobyt alebo poberajú sociálne štipendiá, zrušiť akreditačnú komisiu v jej dnešnej podobe a vytvoriť Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo ako verejnoprávnu inštitúcii. Zrušiť sa má aj podmienka akademického titulu pre uchádzačov na miesto profesora či docenta vysokej školy.

• So zmenami vo fungovaní vysokých škôl nie je spokojná Slovenská rektorská konferencia, podľa ktorej obsadzovanie funkcií docentov a profesorov bez príslušných konaní neprispeje k zvyšovaniu kvality vysokých škôl. Rektori žiadajú aj personálnu nezávislosť akreditačnej agentúry.

O nástrahách zavedenia vládou predkladaných zmien vo vysokoškolskom vzdelávaní písal vysokoškolský pedagóg Martin Slobodník.

 

Všimli sme si

• O tom, čo prináša práca asistenta učiteľa, porozprávala pre Denník N asistentka Máša Orogváni, ktorá je už tri roky asistentkou Ely, dievčaťa s Downovým syndrómom, ktorú jej spádová škola odmietla prijať.

• Nadácia Pontis ocenila projekty, ktoré prinášajú inovácie vo vzdelávaní. „Na Slovensku existuje množstvo iniciatív, ktoré už dnes prinášajú nový vietor do našich škôl. Mnohokrát sa o nich však nevie, dokonca sa nepoznajú ani navzájom. Preto sme sa rozhodli vyhľadať ich, spoločensky oceniť, zmerať ich dosah a tie najefektívnejšie rozšíriť do ďalších škôl,“ povedala riaditeľka nadácie Lenka Surotchak. Zoznam ocenených projektov si môžete pozrieť tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk