Minulý týždeň prezentovala iniciatíva To dá rozum hlavné zistenia o našom školstve. Nie sú veľmi lichotivé | Zdroj: FB poslankyne Zuzany Zimenovej
Témy týždňa
Projekt To dá rozum zverejnil výsledky rozsiahleho prieskumu o stave školstva na Slovensku • Učiteľom Slovenska 2019 sa stal Peter Pallo • Pokračuje diskusia o platoch učiteľov, kvalite vysokých škôl aj o dostupnosti učebníc
Výrok týždňa
„Mám kopec aktivít a popritom musím mať ešte ďalšie zamestnanie, aby sme dokázali vyžiť. Učím na umeleckej škole, chodím do Bratislavy v stredy a štvrtky školiť do firiem. Musím sa obracať, aby som v tomto štáte ako učiteľ mohol uživiť rodinu.“
Peter Pallo
Učiteľ Slovenska 2019
v rozhovore pre Denník N | 4. 10. 2019
Výber z udalostí
• V roku 2016 začala nezisková organizácia MESA 10 realizovať projekt To dá rozum s cieľom pomenovať príčiny nepriaznivého stavu slovenského školstva a s ambíciou navrhnúť potrebné zmeny vo vzdelávacom systéme. V uplynulom týždni analytici a analytičky projektu svoje zistenia prezentovali na dvojdňovej konferencii v Bratislave.
V tomto videu si môžete pozrieť sumár zistení prieskumu, ktorý vychádza z kvalitatívnych rozhovorov so 650 aktérmi v školstve a z kvantitatívneho dotazníkového prieskumu, do ktorého sa zapojilo vyše 15-tisíc respondentov.
„Rozsahom oslovených respondentov a komplexnosťou prístupu ide o jedinečný prieskum na Slovensku,“ skonštatovala Renáta Hall, riaditeľka iniciatívy To dá rozum.
• Zistenia projektu To do rozum o stave školstva na Slovensku sa týkajú piatich oblastí, ktoré boli skúmané naprieč vzdelávacím systémom od materských po vysoké školy:
- Individualizovaná podpora učiacich sa
- Príprava a rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov
- Obsah a forma vzdelávania
- Otvorenosť, flexibilita a priestupnosť vo vzdelávaní
- Spravovanie a riadenie školstva
O vybraných zisteniach informovali aj viaceré mediá (napr. tu, tu, tu a tu).
• V uplynulom týždni vyvrcholil druhý ročník súťaže pre učiteľov a učiteľky základných a stredných škôl pod názvom Učiteľ Slovenska. Víťazom tohto ocenenia za rok 2019 sa stal Peter Pallo zo Základnej školy s materskou školou Rudolfa Dilonga v Trstenej.
Predsedníčka poroty a hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová označila oceneného pedagóga za živý príklad toho, ako možno z pozície učiteľa kreatívne pristupovať k uplatňovaniu všeobecne platného vzdelávacieho programu. „Na rozdiel od mnohých iných nie je totiž jeho otrokom, ale pánom, ktorý si vie vybrať to, čo je kľúčové a tomu sa venuje a zároveň vie, čo je oveľa menej podstatné, a to sa prirodzene dostáva na okraj jeho práce s deťmi,“ vyhlásila Kalmárová.
„Peter Pallo očaril porotu už počas svojej ukážkovej hodiny, bola absolútne prispôsobená súčasnému nastaveniu detí. Prváčikovia využívali moderné technológie, kreslili, diskutovali, nechýbala však ani hra na harmonike a rozcvička. V závere vyučovania žiaci ukončili projekt zameraný na sledovanie vývojových štádií motýľov, ktorých vypustili do voľnej prírody. Forma hodiny však napriek tomu nebola nadradená obsahu,“ objasnil výber víťaza organizátor súťaže František Cimerman.
„Dobrý učiteľ si všíma záujmy detí a prenáša ich do vyučovania a tiež dokáže v dieťati nájsť to, v čom má talent,“ tvrdí Pallo, ktorý ako víťaz ocenenia na jar 2020 pocestuje do Dubaja na svetové finále Global Teacher Prize. Viac sa o ocenenom učiteľovi môžete dočítať v rozhovoroch tu, tu a tu.
• To, že platy učiteľov sú na Slovensku aj napriek ich pozvoľnému zvyšovaniu stále nízke, konštatuje Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019, ktorý zverejnila Európska komisia. Stále nedostatočné platové ohodnotenie pedagógov nedávno kritizovala aj Slovenská komora učiteľov (SKU) v Správe o spoločenskom a ekonomickom postavení pedagógov v regionálnom školstve.
SKU poukázala na to, že po septembrovom zvýšení miezd začínajúcich učiteľov v regionálnom školstve o 9,5 percenta je ich nástupný plat 831 eur v hrubom, no u pracovníkov prevádzky obchodu na pozícii predavač-pokladník je to napríklad 930 alebo 963 eur.
• Inštitút vzdelávacej politiky na kritiku SKU týkajúcu sa spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov v regionálnom školstve reagoval analýzou údajov zo Správy SKU, v ktorej napríklad tvrdí, že „je neobvyklé a metodologicky neodôvodnené, že sa porovnávajú platy práve týchto odlišných povolaní, keďže tieto povolania majú odlišnú pracovnú náplň, ako aj kvalifikačné požiadavky.“
Ministerstvo školstva na kritiku zareagovalo tvrdením, že plat začínajúceho učiteľa je od 1. septembra vo výške 881,50 eur, a nie 831,50 eur. „SKU neberie do úvahy príplatok pre začínajúceho pedagóga vo výške šesť percent z platovej tarify, a od 1. januára 2020 je plat začínajúceho pedagóga 970 eur a po adaptačnom vzdelávaní 1001 eur, čo je výrazne vyššie než v službách,“ uviedlo ministerstvo s tým, že platy učiteľov rástli od roku 2012 rýchlejšie ako mzdy v národnom hospodárstve.
• „Počas môjho štúdia odišli zo školy do súkromnej sféry najmenej piati učitelia, dokonca sa stalo, že nás biológiu učili spolužiačky, lebo škola jednoducho nedokázala nikoho nájsť,“ konštatuje v reportáži týždenníka Trend študentka jedného z bratislavských gymnázií.
„Regionálne rozdiely v životných nákladoch sa netýkajú len rezortu školstva, ale celej verejnej a štátnej správy, a preto ich treba riešiť komplexne,“ odkázala týždenníku ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) prostredníctvom tlačového oddelenia. Podľa ministerky rezort pod jej vedením bude rád spolupracovať, pokiaľ sa riešenie regionálnych rozdielov otvorí na úrovni vlády.
• Kým mnohí pedagógovia odchádzajú zo škôl do súkromnej sféry, absolventi stredných škôl vo veľkom počte opúšťajú Slovensko, pretože uprednostňujú štúdium na zahraničných vysokých školách.
Na odlev študentov do zahraničia upozornili aj zástupcovia zamestnávateľov združených v Klube 500 s odvolaním sa na dáta OECD. Tie poukazujú na to, že kým v roku 2010 študovalo v zahraničí 12,81 percenta slovenských študentov, v roku 2017 to bolo už 18,27 percent. „V tomto údaji sme už niekoľko rokov dvojkou v OECD a prekonávame aj menšie krajiny, pre ktoré je prirodzený vyšší podiel vysokoškolákov študujúcich v cudzine,“ tvrdí Klub 500 s poukazom na nedostatok absolventov prírodných a technických vied.
„Čo sa týka zlepšovania kvality vysokých škôl v SR, Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo pripravuje návrh štandardov pre študijné programy,“ zareagovalo ministerstvo školstva.
Podľa Inštitútu finančnej politiky za hranice odchádza približne aj každý desiaty absolvent vysokej školy, a to hneď po ukončení štúdia. Väčšinu tvoria absolventi lekárskych a technických fakúlt. Otázke prečo sa absolventi (ne)vracajú zo zahraničia späť, sa venuje podcast časopisu .týždeň.
• „Zatiaľ čo študenti najväčších slovenských univerzít minulý týždeň už sedeli na prednáškach, na súkromnej Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici nik ani nezdvíhal telefóny a nereagoval na e-maily, čo bude s vyučovaním,“ píše Denisa Gdovinová v Denníku N. Podľa portálu FinStat má škola dlh viac než 300-tisíc eur a jej zamestnanci sa sťažujú na nepravidelné vyplácanie mzdy.
V roku 2013 mala škola 1181 študentov, v uplynulom roku už len necelých 200. „Pokles počtu študentov signalizuje nižší záujem o školu v porovnaní s inými, čo je jedným z indikátorov vnímania jej kvality,“ okomentovala situáciu v Skalici Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum.
• Koncom leta uložil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) už druhú pokutu ministerstvu školstva za poskytovanie internetového pripojenia školám cez projekt Infovek 2. V minulom týždni ÚVO informoval, že vyhovel námietkam aj k verejnému obstarávaniu učebníc matematiky a geografie. Ministerstvo toto rozhodnutie označilo za poľutovaniahodné a pripravuje nové obstarávanie.
To, že ministerstvo napriek sľubom doteraz nezaviedlo otvorený trh s učebnicami, kritizovali (tu a tu) opoziční poslanci Branislav Gröhling (SaS) a Oto Žarnay (Spolu-OD).
• Inštitút vzdelávacej politiky vypracoval analýzu, podľa ktorej bude na Slovensku v roku 2021 chýbať približne 1460 miest v materských školách, a to aj po zohľadnení možnosti dochádzania škôlkarov do najbližších obcí a po využití prostriedkov z eurofondov na dostavbu škôlok. Ministerka Martina Lubyová uviedla, že čerpaním eurofondov sa docieli 97,5-percentné pokrytie miest pre päťročné deti.
Všimli sme si
• Portál Euractiv uverejnil rozhovor so sociálnou psychologičkou Slovenskej akadémie vied Barbarou Lášticovou o tom, ako môžu príbehy o rovesníkoch obrusovať predsudky u detí. Rozhovor si môžete prečítať tu.
• Kým ministerstvo školstva uvažuje o zavedení povinnej maturity z matematiky, v Českej republike proti tomuto kroku stredoškoláci protestujú v uliciach. Predseda Českej stredoškolskej únie Viktor René Schilke v rozhovore pre DV TV konštatuje, že české školstvo nie je na povinnú maturitu z matematiky pripravené. Spôsob výučby tohto i ďalších predmetov podľa Schilkeho nevie študentov zaujať, kým je stredobodom pozornosti učiteľ namiesto žiaka.
• Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika vyhlásil ďalší ročník súťaže Študentská esej. Žiaci a študenti stredných a vysokých škôl môžu do 17. novembra posielať svoje eseje na tému slobody.
• V Česku pribúda žiakov, ktorí zmenia pohlavie, a školy nevedia, ako k nim pristupovať. Odporúčaním psychológov sa riadiť nemusia a legislatíva s transgender žiakmi nepočíta. Téme sa venovala ČT 24.
Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk