Témy týždňa

Pár mesiacov pred zavedením povinného predprimárneho vzdelávania nie sú jasné jeho podmienky • Podmienky pre detské letné tábory sa môžu zmeniť • Do programov na zmiernenie dôsledkov pandémie sa zrejme zapojí len zlomok detí

Výrok týždňa

„Úspešnosť systému predškolského vzdelávania nie je založená na zavedení povinnosti, ale na jeho prístupnosti a presvedčení rodičov, že predškolské vzdelávanie je pre deti prospešné. My sme k tomu pristúpili akoby zo zlého konca. Zaviedli sme povinnosť, ale zatiaľ nemáme vybudované zázemie.“

Branislav Pupala
vysokoškolský pedagóg
v rozhovore pre denník Pravda | 5. 6. 2021

Výber z udalostí

• Aj uplynulý týždeň priniesol reakcie na problémy pri zavádzaní povinného predprimárneho vzdelávania pre deti od 5 rokov.

O problémoch pri príprave na povinnú škôlku pred časom písalo Centrum vzdelávacích analýz (CVA). Na nedostatočné kapacity následne upozorňovali školy, výskumníci aj politici. Ministerstvo školstva reagovalo ohlásením 5-miliónovej investície na podporu nových miest v škôlkach a v parlamente sa medzičasom do 2. čítania dostal poslanecký návrh novely školského zákona. Mária Šofranko (OĽaNO), Richard Vašečka (KÚ, klub OĽaNO) a Radovan Sloboda (SaS) v ňom presadzujú, aby mohli povinné predškolské vzdelávanie poskytovať aj zariadenia mimo siete škôl.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) návrh ostro skritizovalo s tým, že úprava by do školského zákona zaviedla nesystémové prvky a hrubo by zasiahla do kompetencií miestnej samosprávy. „Žiadame, aby sa problém povinného predprimárneho vzdelávania riešil komplexne, po absolvovaní odbornej diskusie a vládnym návrhom zákona, ktorý bude takú závažnú systémovú zmenu v systéme výchovy a vzdelávania riešiť v súlade s kompetenciami a možnosťami štátu a v súlade s kompetenciami a možnosťami samosprávy,” uviedol expert ZMOS na školstvo Zdenko Krajčír.

ZMOS aj Únia miest Slovenska (ÚMS) požiadali o stiahnutie novely. „Ide o zásadný zásah do pôvodnej koncepcie a je preto nevyhnutné riešiť túto problematiku komplexne a spoločnou diskusiou, na ktorú rezort školstva vyzývame,“ dodala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

• To, že výsledok zavádzania povinnej škôlky by mohol byť katastrofický, ak sa neprijme samosprávami kritizovaný návrh novely školského zákona, v relácii rádia Expres konštatovala šéfka Aliancie súkromných jaslí a škôlok Lucia Gomez. „Boli sme tak trošku upozornení, že nemáme dostatočnú informačnú kampaň. Toľko, koľko venuje priestoru ministerstvo školstva tejto veci, naozaj je to z môjho pohľadu chvályhodné. Deje sa to cez rôzne kanály. My prostredníctvom našich okresných úradov v sídle kraja, školských inšpektoriek, metodikov, propagujeme túto povinnosť zákonných zástupcov,“ reagovala Viera Hajdúková z ministerstva v tej istej relácii na otázku moderátora Branislava Závodského.

„Nie je celkom isté, že každý, koho sa zavedenie povinnosti dotýka, má všetky potrebné informácie,“ konštatuje v rozhovore pre denník Pravda vysokoškolský pedagóg Branislav Pupala s tým, že informácie pribúdajú oneskorene, absentuje silnejšia kampaň medzi rodičmi a verejnosťou a je otázne, či dostatok informácií smeruje do tých lokalít, kde je povinná škôlka najdôležitejšia.

Problémy rodín s deťmi do 5 rokov, ktoré budú v mnohých lokalitách zo škôlok vytlačené, približuje článok Konzervatívneho denníka Postoj.

• Nespokojnosť rodičov a analytikov vyvolalo aj nedávne vyhlásenie ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) o tom, že v priebehu leta sa môžu uskutočňovať letné tábory. Podmienkou účasti detí je, že sa preukážu negatívnym výsledkom PCR alebo LAMP testu nie starším ako 72 hodín. „Detské tábory predstavujú veľmi vysokorizikové podujatie. Dochádza k miešaniu detí z rôznych rodín, čo samo osebe predstavuje vysoké riziko pre prenos infekcie,“ skonštatovalo ministerstvo zdravotníctva.

Analytici z iniciatívy Dáta bez pátosu oponujú, že prípady ťažšieho priebehu nákazy u detí sú ojedinelé a riziko prenosu na dospelých je potrebné riešiť očkovaním, nie testovaním detí. „Nediskriminujte deti voči pracujúcim vo fabrikách, tí sa testovať nemusia. Nerobte z nich obete,“ vyzvali analytici. „Cena PCR testu často dosahuje výšku polovice nákladov na tábory. A ak ide o viacero detí, sú to naozaj neúnosné náklady. Bola by som naozaj rada, keby sme konečne na Slovensku prestali o deťoch hovoriť ako o hrozbe,“ reagovala Andrea Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas.

Minister Gröhling napokon v uplynulom týždni oznámil, že pravidlá pre tábory sa ešte môžu zmeniť. „Konzultovali sme s epidemiologickým tímom aj s ministrom zdravotníctva, ako by sme vedeli pomôcť a či sa urobí krok smerom k antigénovým testom. Ak by sme zotrvali pri PCR testoch, budem iniciovať to, aby sme tieto testy preplácali tam, kde o to požiadajú,“ reagoval minister.

• Ministerstvo školstva zverejnilo usmernenie aj k aktivitám, ktoré sa organizujú pred letnými prázdninami. „Odporúčame nevyužívať hromadnú dopravu, pri väčších vzdialenostiach si zabezpečiť zmluvnú prepravu. Odporúčame výlety organizovať tak, aby sa deti a žiaci nepremiešavali s osobami, ktoré nie sú z príslušnej školy alebo školského zariadenia,“ uvádza napríklad usmernenie, podľa ktorého sa zároveň nemajú uskutočňovať školy v prírode.

• Na tom, že pre kolektívnu imunitu a elimináciu rizika šírenia nákazy je dôležité, aby sa očkovali aj deti, sa zhodli oslovení vedci a vedkyne v ankete Denníka N. „Očkovaním detí dokážeme dosiahnuť vyššie percento zaočkovanosti populácie, čo nám umožní dosiahnuť vyšší stupeň ochrany pred šírením infekčnejších variantov. A to bude znamenať menej stratených životov na jeseň,“ skonštatoval infektológ Peter Sabaka.

Televízia Markíza cez víkend zverejnila výsledky prieskumu agentúry Focus, ktorá zisťovala postoje verejnosti k očkovaniu detí mladších ako 16 rokov. Až polovica opýtaných vyjadrila nesúhlas, 41 % respondentov bolo za očkovanie detí a 9 % oslovených sa k téme nevedelo vyjadriť.

„Veľká časť dospelej populácie bezohľadne ignoruje očkovanie, vlády nie sú schopné týchto ľudí motivovať, ale už sa púšťajú do detí. Nech idú starší príkladom, nech sa nechajú zaočkovať a deti môžu pokojne chodiť do školy. Učitelia už predsa ako ohrozená skupina zaočkovaní sú. A kto z učiteľov odmietol, nech sa nespolieha na moje deti,“ napísal k téme redaktor Českého rozhlasu Ľubomír Smatana.

Prihlásenie dieťaťa od 12 rokov na očkovanie vakcínou od spoločností Pfizer-BioNTech je možné prostredníctvom webu vakcinacia.nczisk.sk.

• Učitelia a ďalší zamestnanci škôl, ktorí sa ešte očkovania nezúčastnili, majú podľa ministerstva školstva možnosť absolvovať vakcináciu prostredníctvom vyslaných očkovacích tímov. „Dávam preto do pozornosti zriaďovateľom a riaditeľom, aby nás kontaktovali, ak majú záujem o takýto výjazdový tím. Vie prísť priamo do mesta a vieme zaočkovať, či už zamestnancov škôl alebo jednotlivých záujemcov, aby september bol bezproblémový,“ uviedol minister Gröhling.

Minister reagoval aj na otázky o plánoch rezortu v prípade tretej vlny pandémie po letných prázdninách. „Budeme fungovať podľa regionálneho semafora, takže tam, kde niektorý okres bude spadať do horšej situácie, bude nejakým spôsobom obmedzované vyučovanie,“ povedal Gröhling s tým, že neočakáva ďalšie plošné zatváranie škôl.

• Nepriaznivé dopady dlhodobo zatvorených škôl na vzdelávacie výsledky detí a mladých ľudí majú podľa ministerstva školstva zmierňovať naplánované programy doučovania. V období po letných prázdninách bude doučovanie nadväzovať na projekt Spolu múdrejší a na doučovanie zabezpečované vysokoškolskými študentmi. V auguste má prebiehať formou letných škôl.

Podľa analýzy CVA sa však do doučovania nezapája dostatočný počet detí. „Podľa odhadov Inštitútu vzdelávacej politiky bolo na jar 2020 bez prístupu k online dištančnej výučbe 106-tisíc detí v základných školách. (…) Ak by sme rátali s tým, že počet ohrozených detí sa nezmenil a že všetky doučované deti pochádzajú z tejto skupiny žiakov a žiačok, tak aktuálne doučovanie by pokrylo 13 % z nich,“ píše Michal Rehúš z centra.

Na to, ako rezort školstva monitoruje vplyv pandémie na fungovanie škôl, v rozhovore pre Hospodárske noviny odpovedala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. „Modernizačný dlh v oblasti digitalizácie je v školskej inšpekcii taký veľký, že bráni oslovovať väčšie skupiny škôl a školských zariadení. Nemáme prístup k rezortným dátam, a tak musíme všetky údaje o škole získavať prácne a časovo náročne priamo od riaditeľov,“ reagovala inšpektorka na otázku, či už inšpekcia začala s avizovaným prieskumom o priebehu vzdelávania počas pandémie.

• Navrhované opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie na študentov a absolventov vysokých škôl predstavilo mimoparlamentné Progresívne Slovensko. „Navrhujeme aby štát hradil poukážku 150 eur na psychologické poradenstvo pre každého záujemcu z radov mladých a zvýšil dotácie na existujúce krízové linky pomoci o 300.000 eur,“ vyhlásil europoslanec Michal Šimečka (PS) v reakcii na nárast úzkostí a depresií u študentov v období pandémie.

• Ministerstvo školstva navrhlo odňať štátny súhlas na pôsobenie Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici z dôvodu porušovania povinností, ktoré stanovuje zákon o vysokých školách a jej vnútorný predpis. O dlhoch školy a jej prepojeniach na politikov i oligarchov informoval portál Aktuality.sk.

• Ďalšie správy v skratke:

x Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala do funkcie staronového predsedu Slovenskej akadémie vied Pavla Šajgalíka.

x O post rektora Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave sa uchádzajú dvaja kandidáti – doterajší prorektor dočasne poverený funkciou rektora Oliver Moravčík a Jozef Peterka z Materiálovo-technologickej fakulty STU.

Všimli sme si

• Český Najvyšší správny súd označilza nezákonné dve mimoriadne opatrenia tamojšieho ministerstva zdravotníctva, v dôsledku ktorých boli plošne zatvorené materské a základné školy. Podľa súdu príslušné časti zákona o ochrane verejného zdravia nemožno vykladať tak, že každá osoba je automaticky podozrivá z nákazy, a to ani v prípade celosvetovej pandémie.

• Agentúra Median zrealizovala prieskum verejnej mienky pre český portál SeznamZprávy.cz. Vyplynulo z neho, že až 81 % ľudí v ČR je presvedčených o tom, že dlhodobé dištančné vzdelávanie spôsobilo žiakom, učňom a študentom vážne škody. Rovnako veľký podiel opýtaných žiada kompetentné úrady, aby pomohli zmierniť nepriaznivé dopady pandémie na vzdelávanie.

• Čo prežívajú slovenskí učitelia? A ako sa posledný školský rok cítia? Aj na tieto otázky v podcaste portálu Eduworld.sk odpovedala Kornélia Ďuríková, školská psychologička a predsedníčka Inštitútu Konvalinka, ktorý počas tohtoročnej jari zrealizoval prieskum pod názvom Teacher Wellbeing Index Slovakia.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk