Témy týždňa

Začal sa nový školský rok  Rezort školstva pokračuje v podpore budovania modulových škôl  Učitelia požadujú premyslené zmeny aj zvyšovanie platov  Náklady rodín na vzdelávanie detí nie sú nízke  Do duálneho vzdelávania sa prihlásilo menej žiakov ako rezort školstva očakával

 

Výrok týždňa

 „Naďalej učíme v prírodovede kuvika vrabčieho, učiteľka musí deťom vysvetľovať jeho tráviacu sústavu. Neuveriteľné. Bral by som to, ak by sa to učili o sliepke. V piatom ročníku sa na hudobnej výchove učia, čo je to v hudbe agogika a terasová dynamika. Hrôza. V šiestom ročníku učíme cezmínu ostrolistú… Lenže žiaden „predmetár“  nechce nič zľaviť z obsahu jeho predmetu, naopak, všetko považuje za najdôležitejšie na svete a ešte chce pridať nové veci, ktoré sa objavujú…Učiteľ si vyberá z dvoch možností. Buď kašle na to, čo je v štátnom vzdelávacom programe a učí podľa svojho, alebo ho rešpektuje a potom je tak preťažený, že sa neurotizuje a neurotizuje aj žiakov.“ 

 

Výber z udalostí

 V novom školskom roku sa bude vo viac než troch tisíckach základných a stredných školách vzdelávať vyše 660-tisíc žiakov. Ešte na začiatku kalendárneho roka sa do základných škôl zapísalo viac než 60-tisíc prvákov.

 V novom školskom roku bolo do siete zaradených 25 nových škôl. Až 19 z nich predstavujú škôlky, ktoré sú zväčša súkromné alebo cirkevné. Samospráva v Šali ako prvá na Slovensku zriadila materskú školu pre deti s autizmom. V Trenčíne je zriaďovateľom súkromnej základnej školy pre autistické deti občianske združenie Autis. Otvorila sa aj nová firemná škôlka zamestnancom spoločnosti Henkel pre ich deti už od dvoch rokov.

Irena Muchová, manažérka ľudských zdrojov spoločnosti, k tomu uviedla: „Zaujímame sa o to, čo naši zamestnanci potrebujú. Či sa jedná napríklad o zabezpečenie bezproblémovej starostlivosti o dieťa, alebo úpravu pracovnej doby. Toto všetko našim kolegom poskytujeme, lebo vieme, že sa to prejaví na väčšej pohode aj v práci. Týmto prístupom chceme ísť príkladom aj ďalším spoločnostiam na Slovensku.“

 Zo 14 zaniknutých základných škôl je až polovica v Prešovskom kraji, v ktorom na začiatku roka k zápisu do prvého ročníka prišlo najviac detí zo všetkých krajov. Na riešenie nedostatočných kapacít vo viacerých obciach a mestách, ktoré musia v niektorých prípadoch fungovať v dvojzmenných prevádzkach, ministerstvo školstva reaguje budovaním tzv. modulových škôl. Od roku 2013 bolo postavených alebo je vo výstavbe 14 takýchto škôl v Prešovskom a Košickom kraji, ale i v okolí Bratislavy. Ďalších 15 obcí a miest postaví modulové školy v tomto a nasledujúcom roku.

Pri otvorení modulovej školy v Starej Ľubovni minister školstva Juraj Draxler konštatoval, že takéto školy sú výrazne lacnejšie a stavajú sa omnoho rýchlejšie ako kamenné školy, a pritom spĺňajú všetky hygienické, estetické a zdravotné normy. Modulové školy sa podľa jeho vyjadrenia využívajú v celej Európe.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=cYvXHhDxExQ[/youtube]

 Prvý deň školského roka vyhorela kontajnerová škola v Stráňach pod Tatrami. Podľa vyjadrenia Hasičského a záchranného zboru v Prešove sa ohnisko požiaru nachádzalo v stene a v škole horel obklad a izolačná sklená vata.

Na margo umiestňovania niektorých modulových škôl do blízkosti segregovaných osídlení minister konštatoval,  že na Slovensku máme dlh pri komplexnom nastavení systému integrácie a inklúzie. „Často sú miestne požiadavky protichodné. Na jednej strane sa v nejakej lokalite stretnete s tým, že ľudia z osady chcú mať školu čo najbližšie, na druhej strane mimovládne organizácie upozorňujú na to, že to môže byť segregačné. Aj jedna aj druhá strana má dobrý úmysel a legitímne požiadavky, my to musíme vždy zohľadniť a nájsť prijateľný kompromis,“ uzavrel Draxler.

Na problém segregácie v školách sa plánuje dôslednejšie zamerať aj Štátna školská inšpekcia, ktorá v spolupráci s občianskym združením eduROMA spísala odporúčania a podnety pre riaditeľov škôl.

 Žiakov aj učiteľov čakajú viaceré zmeny v základných aj stredných školách. Inovované štátne vzdelávacie programy (iŠVP) prinesú povinnú angličtinu od tretieho ročníka, viac hodín prírodovedných predmetov aj opätovné zavedenie predmetu prvouka. Zmeny sa zatiaľ dotknú 1. a 5. ročníka.

Slovenská komora učiteľov (SKÚ) iniciovala petíciu za odloženie účinnosti iŠVP, ktorú rezort školstva neakceptoval. SKÚ vo svojom otvorenom liste ministrovi školstva namieta, že kvôli nedostatku času bude dokument do praxe zavedený iba formálne. Nové plány sú podľa SKÚ neprehľadné, nejednotné a zväzujúce. Školy si kvôli nim budú musieť po šiestich rokoch vypracovávať nové školské vzdelávacie programy (ŠkVP). Učitelia považujú navrhované zmeny za obmedzenie slobody škôl a za administratívnu záťaž, z ktorej by sa skôr malo uberať.

„Prečo nikto nevie správne zredukovať obsah učiva, stanoviť len výchovno-vzdelávacie ciele a nechať učiteľa, aby sa mal v triede čas porozprávať so žiakmi, debatovať s nimi o aktualitách života? Vtedy by určite splnil viac prierezových tematík ako je nalinkované. Testovanie 9 a rebríčkovanie povedie k tomu, že začneme učiť „pre testy“. Kedy budeme dostávať od inštitúcií riadny servis a nie mnohostranové príručky?,“ pýtajú sa učitelia v liste.

 Podľa ministra školstva Juraja Draxlera nový školský rok prinesie menej papierovania vďaka zrušeniu alebo zjednodušeniu povinnej školskej dokumentácie. Okrem možnosti viesť triednu knihu v elektronickej podobe sa má zjednodušiť vypracovávanie školského vzdelávacieho programu. Na základe odporúčaní ministerskej komisie, ktorá posudzovala 177 požiadaviek, sa zrušilo 5 tlačív a niektoré ďalšie sa skrátili.

Inštitút vzdelávacej politiky vo svojom komentári uvádza, že redukcia rozsahu aj počtu pedagogických, štatistických či administratívnych dokumentov je v rámci existujúceho systému možná len do určitej miery. Na výraznejšie zníženie byrokracie sú potrebné systémové zmeny v rezorte školstva, prehodnotenie povinností kladených na školy zo strany zriaďovateľov aj iných  rezortov. Komentár taktiež uvádza príklady znižovania administratívy vo vybraných krajinách.

 Ku koncu prázdnin sa obnovila aj diskusia o platoch učiteľov. Školské odbory požadujú 7%-né navýšenie od roku 2016 pre všetkých zamestnancov škôl a taktiež zmeny platových taríf, aby sa dostali nad minimálnu mzdu. Minister školstva je kvôli stavu verejných financií ochotný uvažovať maximálne o 5%-nom zvýšení podobne ako v minulých rokoch.

 Ústavou garantované právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách podľa medzinárodného prieskumu spoločnosti Profireal Group z roku 2013 prináša nemalú finančnú záťaž pre rodiny. Náklady súvisiace so vzdelávaním pri nástupe do školy rodinné rozpočty odľahčia v priemere o vyše 200 eur. V prvom ročníku základnej školy rodičia minú na žiaka približne 430 eur, v prípade stredoškolákov sa náklady približujú čiastke 740 eur. Najvyššie výdavky sú spojené s nákupom školských pomôcok, oblečenia a so zabezpečením záujmových krúžkov.

Podľa reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý sa realizoval v rámci kampane Chceme vedieť viac, takmer tri štvrtiny (73%) opýtaných požaduje, aby štát poskytoval dostatok zdrojov na financovanie verejných škôl tak, aby rodičia nemuseli nič dodatočne platiť.

 V novom školskom roku sa rozbehla aj slovenská obdoba duálneho modelu odborného vzdelávania. Tri dni pred jeho začiatkom však Štátny inštitút odborného vzdelávania registroval iba 84 zapojených škôl a 331 žiakov, ktorí podpísali zmluvu so zamestnávateľmi. Zamestnávateľské zväzy upozorňujú na slabé finančné motivácie od štátu pre firmy, aby sa do systému zapojili. Štát zároveň znížil o 10% príspevok stredným odborným školám na každého takto zapojeného žiaka.

 Poslanec Národnej rady SR a bývalý minister školstva Eugen Jurzyca (SaS) vo svojom blogu upozornil na to, že drvivá väčšina odborov, ktorá bola v rámci duálneho vzdelávania ponúknutá, má vysokú úroveň zamestnanosti absolventov a realizuje sa v okresoch s nižšou nezamestnanosťou oproti celoslovenskému priemeru. Naopak, v desiatich okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti neboli v duálnom vzdelávaní ponúknuté žiadne miesta.

Všimli sme si

 Workshopy kampane Chceme vedieť viac inšpirujú k zamýšľaniu sa nad budúcnosťou vzdelávania v horizonte nasledujúcich 25 rokov. Vladimír Burjan v novom čísle Dobrej školy píše o trendoch, ktoré do roku 2040 môžu „zatriasť“ našimi školami.

 Občianske združenie Alfa blízke strane Sieť analýzou údajov  z Testovania 9 vyvracia prevažujúcu predstavu, že na gymnáziá sú prijímaní slabší žiaci. Podľa zistení medzi študentmi gymnázií výrazne prevažujú takí, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v testovaní, zatiaľ čo prevažná väčšina žiakov so slabými výsledkami študuje na stredných odborných školách.

 Denník N vyhlásil súťaž pre žiakov základných a stredných škôl k téme utečencov.

Pripravujeme

 Okrem spracúvania Atlasu predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania, ktorý predstavíme na jeseň, pripravujeme aj okrúhle stoly na rôzne vzdelávacie témy a analýzu predvolebných sľubov politických strán v oblasti školstva.

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.
Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk