Témy týždňa

Prezident udelil štátne vyznamenanie aj učiteľkám  Schyľuje sa k parlamentným voľbám aj k učiteľskému štrajku  Politické strany prezentujú svoje priority v oblasti školstva  Sprístupnili sme online verziu Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku

Výrok týždňa

„Svet sa mení strašne rýchlo a nároky na naše deti sú už dnes iné, ak sa majú v živote uplatniť. Možno si to ešte dostatočne neuvedomujeme, ale je to tak. Dnes oveľa viac ako v minulosti platí, že čo sa nepodarí alebo pokazí na základnej škole, to sa už na žiadnej strednej škole neopraví. Možno si nechceme pripustiť, ale aj to je pravda, že rodičia dnes nemajú toľko času ako v minulosti a koľko by chceli – majú totiž oveľa viac povinností, starostí, ako uživiť rodinu. Ukazuje sa tiež, že horší alebo zlý sociálny pôvod dieťaťa je dnes akoby predpokladom pre zlé výsledky na základnej škole. A navždy tak uzavrie možnosť mladého človeka vystúpiť z tohto začarovaného kruhu. A nemýľme sa, netýka sa to iba našej rómskej populácie. Toto je niečo, čo musí byť pre modernú krajinu neprijateľné a zahanbujúce. Musím na to s plnou vážnosťou upozorniť, a preto aj dnes hovorím, že prioritu školstva a zvlášť základného školstva už nesmieme odkladať.“

 

Výber z udalostí

 Publikovali sme súhrn najdôležitejších udalostí v školstve v roku 2015, ktoré sme v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku zachytili v pravidelných týždenných prehľadoch.

Prezident Andrej Kiska pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky ocenil pätnásť osobností štátnym vyznamenaním, medzi nimi aj dve dlhoročné učiteľky, riaditeľku Evanjelického gymnázia v Tisovci Helenu Pašiakovú a riaditeľku Prvého súkromného gymnázia v Bratislave Máriu Smrekovú.

 Helena Pašiaková v odpovedi na otázku, čo ju na dnešnom školstve najviac frustruje, povedala, že „sa nám v ňom upiera sloboda, hoci po nej tak veľmi túžime,“ a dodala, že „mnoho verejných škôl pritom žiada skôr opak – podrobné predpisy, normy a návody na každučkú činnosť.“ Podľa Pašiakovej doterajšie protestné akcie učiteľov nezabrali a na postavenie učiteľov treba upozorniť výrazne. „Kto, ak nie učitelia, má rodičov presvedčiť, že ich požiadavky sú opodstatnené? Že ak chcú dobré vzdelanie pre svojich potomkov, musia sa vytvoriť úplne iné podmienky v školstve? Nádej preto vkladám najmä do mladej vzdelanej rodičovskej generácie, ktorá už zmysel vzdelania pochopila.“

 Mária Smreková v rozhovore pre Denník N upozornila na to, že pri učení treba poznávať a počúvať mladých ľudí a učiteľ nie je jediným zdrojom informácií, ale tým, kto pomáha porozumieť súvislostiam a životným hodnotám. Úspech svojej školy vidí v tom, že sa zameriava na vzťahy. „Ak má vyrásť hodnotný človek, musí poznať dobré vzťahy. Musí porozumieť tomu, že len ústretovosť má zmysel, ak chcem ísť ďalej. O to sa snažíme. Tvrdo sa snažíme, aby sme boli školou vzťahov – vzťahov medzi učiteľmi, medzi učiteľmi a žiakmi, medzi rodičmi a žiakmi, na tom nám veľmi záleží.“ Školstvo sa podľa Smrekovej zmení len vtedy, ak sa zmenia učitelia v prístupe k novosti detí.

O tom, že v oblastiach školstva a zdravotníctva Slovensko zrejme čaká horúca zima, svedčí spojenie nespokojných učiteľov a zdravotných sestier, ktorých však naďalej charakterizuje najmä nejednota. O účinnejších formách protestov hovoril učiteľ a aktivista Juraj Smatana už v novembri minulého roka. O tom, že protestovať je proti čomu, svedčí aj odkrytý adventný kalendár, ktorý ukazuje nielen nedostatky v materiálnom vybavení či vo výške odmeňovania učiteľov, ale aj v ich podmienkach na prácu a ďalšom vzdelávaní. Ministerstvo ich v otázke vybavenia odkázalo na samosprávy, zástupca samospráv poukázal na zdedený modernizačný dlh od čiastočnej decentralizácie školstva.

 Komentár Lukáša Filu zhrnul, čo deklarovali posledné štyri vlády – druhá vláda Mikuláša Dzurindu, vláda Ivety Radičovej a dve vlády Roberta Fica vo svojich programových vyhláseniach. Odlišné sľuby sa týkali toho, k čomu majú byť deti vychovávané, aké zručnosti si majú rozvíjať, kto má výchovu a vzdelávanie riadiť a z čoho sa majú financovať.

Súčasný minister školstva Juraj Draxler (nominant Smer-SD) v rozhovore pre agentúru TASR uviedol, že je ochotný pokračovať vo funkcii ministra školstva aj po voľbách, no za dvoch podmienok. „Jedna je, že do programového vyhlásenia sa musí dostať garancia, že do školstva vrátane platov pôjde viac financií. Druhá podmienka je, že mi musí vyjadriť podporu školské prostredie. Predovšetkým cez stavovské organizácie a cez odbory.“ Draxler sa o podporu voličov v nadchádzajúcich voľbách neuchádza, pretože nebol zaradený na kandidátnu listinu strany Smer-SD. Na popredných miestach za ňu kandidujú dvaja bývalí ministri školstva Peter Pellegrini a Dušan Čaplovič.

Blog experty strany Sieť pre vzdelávanie Zuzany Zimenovej v reakcii na novoročný výpočet úspechov aktuálneho ministra Juraja Draxlera (nominant Smer-SD) poukazuje na to, že druhá vláda Roberta Fica je v rezorte školstva premrhanou príležitosťou.

Týždenník Trend, ktorý sa v aktuálnom vydaní venuje stavu slovenského školstva, priniesol výber z návrhov siedmych politických strán. Z ich vyjadrení vyplýva, že Smer-SD chce v školstve viac kontroly a zlepšenie prípravy budúcich učiteľov, Sieť viac financií a podpory žiakov pri učení, KDH zvýšenie statusu učiteľa a zjednotenie riadenia školstva, Most-Híd zvýšenie učiteľských platov a väčšie prepojenie škôl s trhom práce, SNS jednoduchší systém financovania a zmenu akreditácií vysokých škôl, OĽaNO každoročné zvyšovanie učiteľských platov a SaS zvýšenie objemu financií aj viac slobody školám a učiteľom.

Prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR Saskia Repčíková v rozhovore pre Trend zmeny v školstve z druhej polovice končiaceho volebného obdobia označila za „pár kozmetických úprav.“ Traja poslední ministri podľa nej nemali dostatok odbornosti, podpory alebo času, aby realizovali užitočné zmeny. Repčíková skritizovala aj oklieštenie školskej samosprávy pri voľbe riaditeľov škôl, nastavenie duálneho systému odborného vzdelávania, pokles financií na mimoškolskú činnosť aj unifikáciu obsahu vzdelávania prostredníctvom inovovaných štátnych vzdelávacích programov.

Šéfredaktor mesačníka Dobrá škola Vladimír Burjan vyrátal, koľko času od Novembra 89 rezort školstva riadili nominanti strán SNS, Smer-SD, SDĽ a HZDS (66,4 %) a koľko nominanti strán VPN, SDKÚ-DS, DEÚS, KDH a SMK (33,6 %). Podľa Burjana „dnešná vládna strana a strany jej blízke nesú dvakrát takú zodpovednosť za zlý stav školstva ako strany dnešnej opozície a im blízke strany a hnutia.“

Minuloročné zostavenie rebríčkov základných a stredných škôl skritizovali mnohí učitelia, odborníci aj ministerstvo školstva. Podľa riaditeľa Cirkevnej základnej školy Narnia Romana Baranoviča treba oceniť snahu sústreďovať dostupné informácie o školách na jednom mieste. Vytváranie rebríčkov na základe aritmetického priemeru je však podľa neho „úplne kontraproduktívne, až priam škodlivé“.

Rebríčky, ktoré na základe vybraných dát zostavuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), podľa jeho riaditeľa Petra Goliaša môžu byť impulzom pre diskusie o kvalite vzdelávania a na zdokonaľovanie metodiky ich merania. „Ak by sa školy riadili našimi rebríčkami, mali by sa snažiť čo najlepšie naučiť deti matematiku, slovenčinu a na stredných školách aj cudzie jazyky a súčasne sa mali snažiť dosahovať čo najlepšie mimoriadne výsledky v súťažiach a na stredných školách, aj mať čo najmenej nezamestnaných absolventov,“ uviedol Goliaš. Ak to podľa neho niektorá škola nepovažuje za priority, môže sa pokúsiť presvedčiť rodičov, že iné činnosti sú pre ich deti dôležitejšie.

O tom, čo rodičia považujú za dobrú školu, vypovedá reprezentatívny prieskum verejnej mienky, ktorý sme realizovali v rámci kampane Chceme vedieť viac. Z výsledkov vyplýva, že dobrá škola je taká, v ktorej sa deti dobre cítia a rady sa učia, pripravujú sa na tímovú prácu a dostávajú vedomosti užitočné pre život. Vybrané zistenia boli zahrnuté aj do Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý sme verejnosti predstavili koncom minulého roka.

Pozrite si reportáž RTVS z predstavenia atlasu odvysielanú 10. januára 2016.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=Orf5UHq5i4s[/youtube]

V atlase sú zachytené výsledky dvojročného mapovania predstáv ľudí o budúcnosti vzdelávania, ktoré sme doplnili o výskumné zistenia aj informácie o rôznych spoločenských trendoch a výzvach. Sprístupnili sme online verziu atlasu. Výtlačok si však môžete aj naďalej objednať prostredníctvom formulára  a podporiť tak našu snahu o zmysluplnú diskusiu o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Podľa ministra školstva Juraja Draxlera sú najväčším problémom slovenského školstva nízke platy. Podľa neho sa „o niekoľko stovák eur,“ musia zvýšiť najmä nástupné platy začínajúcich učiteľov, ktoré nemotivujú mladých pracovať v školstve. Samo osebe to však problém začínajúcich učiteľov nemusí vyriešiť, ak nebude aj dostatočný počet voľných pracovných miest.

Ministerstvo preto uvažuje nad tým, že by dalo riaditeľom škôl silnejšie kompetencie. „Pravda, nie pre svojvoľné rozhodovanie. Ale musíme dať nástroj na to, aby tam, kde, zdôrazňujem, nie je kvalita, aby sa za určitých podmienok školy mohli rozlúčiť s učiteľmi. Na to má v tejto chvíli riaditeľ alebo zriaďovateľ veľmi slabé páky,“ dodal minister.

Podľa SKU v slovenskom školstve prekvitá šikanovanie, ktoré sa pritom prejavuje rôzne, napríklad ukladaním neadekvátnych až dehonestujúcich pracovných úloh, odopieraním prístupu pedagógom do niektorých častí školy, bránením v možnosti ďalšieho vzdelávania a kariérneho rastu či hrozbami krátenia úväzku či ukončenia pracovného pomeru.

K prípadom mobbingu a bossingu v školstve sa najnovšie vyjadril aj výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Marián Mesároš, ktorý za jednu z jeho príčin označil nízku solidaritu učiteľov so svojimi šikanovanými kolegami. SNSĽP už má medzi klientmi aj učiteľov, ktorí nad tými, ktorí ich šikanovali, vyhrali súd. Väčšina pedagógov však podľa Mesároša nechce svoje prípady medializovať a chce zostať v anonymite.

To potvrdzuje aj mediátorka SKU Jarmila Javorková, ktorá sa v rámci kampane Zber strachu zaoberala mnohými prípadmi. Iba za uplynulý rok SKU eviduje vyše 200 podnetov týkajúcich sa šikanovania pedagógov zo strany riaditeľov, či riaditeľov šikanovaných zástupcami zriaďovateľa. Komplikovanosť jednotlivých prípadov podľa nej spôsobuje aj to, že „nikto sa nechce dostať do nemilosti svojho nadriadeného alebo prísť o zamestnanie,“ pričom ak sa prípad dostane až na inšpektorát práce alebo súd, všetci zúčastnení sú naďalej na jednom pracovisku.

Denník SME priniesol rozhovor s bývalou učiteľkou Katarínou Fottovou, ktorá po troch rokov šikanovania zo školstva napokon odišla. Zozbierané prípady šikanovania v školstve boli podkladom aj pre Praktickú príručku na ochranu práv pedagogického a odborného zamestnanca, ktorú na jeseň vydalo ministerstvo školstva. Prípadmi šikanovania sa má zaoberať aj bývalý odborový predák Martin Maták, ktorý sa stal riaditeľom novo zriadeného odboru ministerstva na ochranu práv v regionálnom školstve.

Vláda na sklonku minulého roka rozhodla o odňatí štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej vysokej školy Goethe Uni. Predseda jej akademického senátu na rozhodnutie reagoval v komentári pre denník Pravda.

Minister školstva Juraj Draxler zároveň pozastavil akreditáciu jedného študijného odboru na Vysokej škole Danubius v Sládkovičove. O zámene akreditácie a evaluácie a chaose súčasného systému akreditácií písali spoluiniciátori kampane Za živé univerzity Jozef Hvorecký a Emil Višňovský.

 

Všimli sme si

 Na to, ako sa rodinkárstvo dokáže inštitucionálne zacykliť v prostredí vysokých škôl, upozorňuje blog Martina Grančaya.

Na zacyklenosť českého školstva zas upozorňuje článok Mareka Švehlu v týždenníku Respekt, v ktorom pripomína známe filmy z predvojnového obdobia parodujúce pomery v školstve. „Česká škola se pořád snaží přijít hlavně na to, jak přinutit děti, aby se něco naučily. Pořád chce být institucí, ktorá vybere důležitou věc, tu pak žáky naučí a ze znalostí je vyzkouší.  Cílem musí být něco jiného než jen výber informací a jejich učení. Najdi si kolem sebe nějaký problém, nějakou výzvu a nauč se, jak ji vyřešit.“

O tom, že jeden spôsob výučby pre všetky deti nie je vhodný, hovorí Václav Fořtík z českého Centra nadání v rozhovore pre DVTV.cz. Za ideálny stav považuje, ak je učiteľ v triede s povedzme 24 žiakmi schopný „im vytvoriť 3 rôzne programy pre dajme tomu 8 – 8 – 8 žiakov a s tými skupinkami potom rôznorodo pracuje.“ Na to je ale dnes máloktorá škola pripravená.

O tom, že na vyváženie súčasnej obsesie s výchovou lídrov je potrebné vychovávať aj neposlušných nasledovníkov, hovorí Ira Chaleff, autor knihy Inteligentná neposlušnosť, v rozhovore pre denník The New York Times.

 

Pripravujeme

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: