Výrok týždňa

„Deti často v bežnom režime školy nemajú veľa priestoru na výber. Nestáva sa úplne bežne, aby sa ich učiteľka opýtala, čo by chceli robiť ako prvé na hodine. Ale na obranu učiteľov treba povedať, že ich tlačí aj povinný obsah, ktorého je veľmi veľa. Učitelia nám často vo výskumoch hovorili: Áno, tie inovatívne metódy sú super, ale nestihnem prebrať učivo. Nebol priestor na to, aby si s deťmi ukazovali, ako si zadeliť čas, organizovať úlohy, ako posúdiť, čo zvládnem sám a k čomu potrebujem pomoc. Tieto zručnosti teraz deťom chýbajú.“

Lenka Sokolová
školská psychologička a vysokoškolská pedagogička
v rozhovore pre Denník N | 4. 5. 2020

 

Výber z udalostí

• Už niekoľko týždňov na Slovensku prebieha diskusia o tom, či a za akých podmienok sa majú otvoriť školy ešte v aktuálnom školskom roku.

V uplynulom týždni minister školstva Branislav Gröhling (SaS) oznámil, že k otváraniu škôl pristúpi vláda postupne. Najskôr by sa k prezenčnej forme vzdelávania mali vrátiť deti z materských škôl a žiaci prvého stupňa základných škôl (ZŠ) spolu s piatakmi. Po tomto kroku by sa malo zvažovať, či sa do škôl vrátia aj ostatní žiaci a žiačky.

„Chcem mať všetky rozhodnutia vydiskutované v rámci tímu epidemiológov a následne sa postavíme a povieme rozhodnutie a jednotlivé metodické pokyny, ako to máme spracovať a akým spôsobom máme ísť do škôl,“ vyhlásil minister s tým, že je potrebné vyriešiť aj podobu fungovania školských klubov, jedální a spôsob vstupovania rodičov do škôl. Na margo otvárania škôlok a škôl pre mladšie deti minister uviedol, že by bolo dobrovoľné, na základe rozhodnutia zriaďovateľov.

• K otváraniu škôl sa po rokovaní vlády opäť vyjadril aj premiér Igor Matovič (OĽaNO), pričom na ministra školstva opäť reagoval kriticky.

„Mrzí ma, že pán minister a ďalší komunikujú túto tému na verejnosti. Nechcem, aby sme vzbudzovali prehnaný optimizmus, ktorého výsledkom môže byť strata zodpovednosti a následný opätovný nárast pozitívnych prípadov. V takej situácii by sme totiž museli opäť sprísniť opatrenia, a to by nikto z nás, myslím, nechcel,“ povedal Matovič.

Podľa premiéra veľa rodičov nebude chcieť pustiť svoje deti do otvorených škôl a škôlok, lebo sa budú báť nákazy. „Niektoré deti budú doma a iné v škole? Treba to vyriešiť,“ skonštatoval Matovič.

To, že obnovenie vyučovania by bolo v prípade prísnejších podmienok pre školy organizačne a personálne náročné, pre Hospodárske noviny pripustili viacerí riaditelia škôl.

• Za zrýchlené otváranie škôl sa prihovárajú viacerí odborníci a publicisti:

x „Zrýchlenie otvárania odporúčam aj pri škôlkach a školách, keďže ich zatvorenie viaže významnú časť pracovnej sily a zvyšuje nerovnosti vo vzdelávaní,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.

x „Ak môžu živnostníci pomaly otvárať svoje prevádzky, tak stoja mnohí pred otázkou, kto sa postará o ich deti,“ uvažuje expertka vo vzdelávaní Katarína Vančíková. Po obnovení výučby podľa nej zároveň musí byť výrazne nižší počet detí v triedach.

x „Samozrejme, že pôjde o logisticky aj odborne zložitú operáciu, ale dva mesiace zostávajúce do prázdnin sú ideálny čas na prípravu a pilotnú skúšku školskej prevádzky v rôznych režimoch, objednanie zásob, stavebné úpravy a tak ďalej,“ píše komentátor denníka SME Peter Tkačenko.

x „Veľa škôlok je už od apríla bez plných príjmov, respektíve boli nútené upraviť výšku školného (-50 % – 80 %), keďže veľká časť rodičov začala namietať platby za služby, ktoré momentálne zariadenia neposkytujú,“ komentuje situáciu Lucia Gomez z Aliancie súkromných jaslí a škôlok.

x To, že pri rozhodovaní kedy a ako otvárať školy je kľúčovou otázka „Ako veľmi šíria deti koronavírus?“ konštatuje v Denníku N Tomáš Vasilko. Zároveň dodáva, že na túto otázku dnes nemajú jednoznačnú odpoveď ani vedci.

x S tým, že v prvom kroku treba otvárať najmä materské školy a nižšie ročníky ZŠ, súhlasí Vladimír Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov. „Treba si však uvedomiť i to, že učiteľské zbory sú prestarnuté, čiže bude treba doriešiť aj ochranu starších kolegov,“ dodáva Crmoman.

• Medzi krajiny, ktoré ako prvé znovuotvorili škôlky a školy pre mladších žiakov, patrí Dánsko. Tamojšia vláda k tomu pristúpila ešte v polovici apríla, počas prvej fázy zmierňovania opatrení. Od 18. mája chce dánska vláda pristúpiť k otvoreniu škôl aj pre žiakov 6. až 10. ročníka.

K opačnému postupu pristúpil čínsky Wu-chan, ktorý školy otvoril zatiaľ len pre najstarších študentov, aby mohli ešte tento rok absolvovať záverečné skúšky.

To, ako v súčasnosti prebieha výučba na Taiwane, v blogu opísal slovenský študent Martin Belán, ktorý navštevuje tamojšiu univerzitu. To, akým spôsobom a za akých podmienok prebehlo obnovovanie prezenčnej výučby v ďalších krajinách, zhrnula pre portál eduworld.sk Eliška Herinková.

• Nielen na tému otvárania škôl sa s ministrom Gröhlingom zhovárali Martin Hanus a Adam Takáč z Konzervatívneho denníka Postoj.

Aj o tom, ako prežívajú domáce vzdelávanie rodičia školopovinných detí, informuje v reportáži SME Daniela Hajčáková. Riaditelia dvoch centier pre deti a rodiny, Zdenko Michalides a Ladislav Adamovič, zas pre Postoj priblížili, ako sa s karanténou vyrovnávajú deti v ich zariadeniach. 

• Minister školstva sa v uplynulom týždni vyjadril aj k možnosti otvorenia letných škôl. „Sú to dobrovoľné stretnutia zriaďovateľov, riaditeľov, rodičov, študentov a dobrovoľníkov, ktorých cieľom je hravým spôsobom si zopakovať učivo,“priblížil Gröhling, ako by mohlo prebiehať vzdelávanie cez prázdniny.

Možnosť otvoriť letné školy na dobrovoľnej báze v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou spomenula aj riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová. „Ide o to, ako nastaviť tie podmienky tak, aby aj učitelia mali prázdniny na to zregenerovať sa. Rozmýšľame, ako zapojiť komunitné centrá aj mimovládky, ktoré s tým majú skúsenosti,“ povedala Hapalová.

O tom, že by letné školy mali zmysel najmä pre deti z najchudobnejšieho prostredia, ktoré počas dištančnej výučby nemajú prístup k online vzdelávaniu, píše v reportáži Denníka N Denisa Gdovinová.  To, že niektorí zástupcovia školských asociácií či riaditelia škôl nápad zrealizovať letné školy nepovažujú za správny, priblížil denník Pravda (tu a tu).

• Na skutočnosť, že medzi „online“ a „offline“ žiakmi z chudobných komunít boli rozdiely v prístupe ku vzdelaniu aj doposiaľ a dištančné vzdelávanie ich len posilnilo, upozorňujú Katarína Krejčíková a Vlado Rafael z organizácie eduRoma. Vo svojom blogu zároveň porovnávajú faktory, ktoré ovplyvňujú vzdelávanie týchto dvoch skupín detí.

Aj z výsledkov medzinárodných testovaní PISA dlhodobo vieme, že socioekonomické zázemie rodiny je na Slovensku faktorom najviac ovplyvňujúcim študijné výsledky detí. V komentári to opätovne pripomína ekonómka Inštitútu sociálnej politiky pri ministerstve práce Marcela Veselková. 

• Vplyv socioekonomického zázemia na výsledky žiakov potvrdila aj ďalšia Medzinárodná správa štúdie PISA 2018, ktorá sa týka špecificky finančnej gramotnosti žiakov a žiačok. Zo správy vyplýva, že slovenskí žiaci sa vo finančnej gramotnosti o čosi zlepšili, no stále sú pod priemerom krajín OECD.

„Do rizikovej skupiny sa zaradilo 21,2 % slovenských žiakov. Ide o žiakov, ktorí v oblasti finančnej gramotnosti nedosiahli ani základnú vedomostnú úroveň,“ skonštatoval na margo výsledkov Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Študenti patriaci do tejto skupiny nie sú schopní v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií. V priemere krajín OECD túto skupinu tvorí 14,7 % žiakov. Súhrn ďalších zistení o Slovensku zverejnil NÚCEM tu.

• Ďalšie správy zo školstva v skratke:

x Podávanie prihlášok do materských škôl na nasledujúci školský rok v súčasnosti prebieha bez osobnej prítomnosti detí. Rodičia môžu podať žiadosť do konca mája a v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ materskej školy tento termín predĺžiť až do 30. júna.

x Prihlášky na osemročné gymnáziá a stredné školy možno podať do 15. mája. O prijímacom konaní na stredné školy detailnejšie informuje ministerstvo školstva na svojej webovej stránke. Pomôcku na vypočítanie toho, na ktorú školu majú žiaci väčšiu šancu na prijatie, zverejnil Denník N.

x Ministerstvo školstva oznámilo, že povinná štátna karanténa sa pri návrate na Slovensko nevzťahuje na osoby, ktoré majú u nás prechodný alebo trvalý pobyt a sú uchádzačmi o štúdium, žiakmi či študentmi materskej, základnej, strednej alebo vysokej školy v Českej republike, Poľsku, Maďarsku a Rakúsku. Zároveň pri prekročení hraníc o tom potrebujú mať potvrdenie.

 

Všimli sme si

• Nadácia pre deti Slovenska otvorila prihlasovanie do ďalšieho ročníka grantovo-vzdelávacieho projektu Škola inkluzionistov. Účasťou v projekte školy získajú intenzívny vzdelávací program, podporu konzultanta, možnosť spolupracovať s odborným tímom, podporné materiály či príležitosť vymieňať si svoje skúsenosti s kolegami v ďalších školách v rôznych častiach Slovenska.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk