Témy týždňa

Stredné školy sa opätovne zatvorili • Väčšina vysokých škôl už vzdeláva dištančne • K reformnému menu v školstve zaznievajú výhrady politikov aj odborníkov

Výrok týždňa

„Nevysloveným tajomstvom je, že tie najdôležitejšie reformy nepatria medzi finančne najviac nákladné. Najlepším príkladom je školstvo. Reforma obsahu vyučovaného na základných školách alebo reforma riadenia vysokých škôl nestojí veľa peňazí. Vyžaduje však veľa práce a politickej odvahy. Akýkoľvek reformátor v školstve nutne narazí na vzburu učiteľov, docentov, profesorov, ktorí odmietajú akékoľvek zmeny, lebo aktuálny systém (zhmotnený v plagiátorstve, formalizme a alibizme) im vyhovuje.“

Libor Melioris
ekonóm
v ankete Denníka E | 11. 10. 2020

Výber z udalostí

• Zhoršujúca sa situácia s exponenciálne rastúcim počtom nakazených ochorením COVID-19 priniesla nové opatrenia aj v školstve. Kým vzdelávanie vo väčšine materských a základných škôl bude naďalej prebiehať prezenčne, všetky stredné školy sú od pondelka zatvorené a majú vyučovať dištančne.

Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva v nedávnej hodnotiacej správe konštatoval, že počas prvej vlny šírenia koronavírusu sa vôbec neučilo až 52-tisíc detí, z čoho približne pätinu tvorili študenti a študentky stredných škôl, často bez prístupu k internetu a bez potrebnej techniky.

• Medzi opatrenia na spomalenie šírenia koronavírusu patrí aj nosenie rúšok v školách, ktoré je už povinné aj pre deti na prvom stupni základných škôl, pre škôlkarov je vysoko odporúčané. O sprísnených opatreniach v nedeľu počas rokovania ústredného krízového štábu informoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

• Minister Gröhling skonštatoval, že je preňho prioritou, aby materské a základné školy zostali otvorené. „Nech nastavíme akékoľvek pravidlá, stále budem chcieť, aby deti v materských a základných školách chodili do škôl, aj keby len v obmedzenom režime,“ vyhlásil minister.

Ďalšie opatrenia účinné od 12. októbra, ktoré sa týkajú školského stravovania, centier voľného času, jazykových škôl a ďalších vzdelávacích a záujmových činností, sú zhrnuté tu.

• To, ako koronavírusová kríza ovplyvňuje chod základných škôl, v rozhovore pre Denník N opísal riaditeľ cirkevnej ZŠ Narnia v Bratislave Roman Baranovič. „Rodičia nám telefonovali, že obe ich deti sú pozitívne a ostávajú doma. Museli sme teda spustiť červenú fázu, na ktorú sú naviazané procesy dané ministerstvom školstva. V manuáli od ministerstva školstva sa píše, že postup máme koordinovať s RÚVZ, tak sme sa tam snažili dovolať. Bolo to náročné,“ približuje Baranovič.

Denník N pripravil v spolupráci s epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou a pediatričkou Elenou Prokopovou manuál pre rodičov, ak sa v škole, ktorú navštevujú ich deti, vyskytne prípad koronavírusu.

• Odporúčanie prejsť na dištančnú formu vzdelávania dostali aj vysoké školy. Šesť univerzít prerušilo prezenčné vyučovanie v zimnom semestri úplne, iné školy prešli na kombinovaný systém, v ktorom sa niektoré prednášky konajú na diaľku a cvičenia či semináre prezenčne. Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave študentom zároveň odporučili opustiť aj internáty. V Mlynskej doline, ktorá je najväčším internátnym mestečkom na Slovensku, ostalo zo 7000 študentov len 1600 ubytovaných.

Niektoré vysokoškolské pracoviská však zostali úplne otvorené. Patrí k nim napríklad Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. Jej študenti preto napísali otvorený list, v ktorom nutnosť osobnej účasti v škole kritizujú. Vedenie univerzity a fakulty anonymný list označilo za nedôveryhodný.

• O budúcnosti vysokých škôl sa v uplynulom týždni diskutovalo na 94. zasadnutí Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) v Banskej Bystrici. Predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) Robert Redhammer počas zasadnutia zdôraznil, že vysoké školy by mali urýchlene vykonať revíziu svojho poslania a audit ponuky študijných programov. O akreditácie nových programov v odboroch, v ktorých už škola pôsobí, možno požiadať do konca roka.

Na zasadnutí sa zúčastnil aj minister školstva Branislav Gröhling, ktorý rektorom prezentoval plánované zmeny vo financovaní vysokoškolského vzdelávania. „Rektorov som informoval o novej metodike ich financovania, na ktorej pracujeme. Kladieme väčší dôraz na vedecké a výskumné výstupy školy. VŠ chceme viesť k tomu, aby sa spájali a vytvárali tak veľké a silné subjekty, ktoré budeme vedieť následne aj náležite podporovať,“ zdôraznil minister.

Téme kvality vysokoškolského vzdelávania na Slovensku sa venovala aj RTVS v relácii Večera s Havranom. Diskutovali v nej vysokoškolský pedagóg Jozef Bátora, odborníčka na vysoké školstvo Renáta Hall a manažér Peter Gažík.

• SRK v minulom týždni vyjadrila nesúhlas s oklieštením akademickej samosprávy v takej podobe, ako je to načrtnuté v dokumente Národný integrovaný reformný plán – Moderné a úspešné Slovensko, ktorý spracovalo ministerstvo financií.

„Akademické slobody stelesnené v systéme akademickej samosprávy SRK považuje za zásadný výdobytok Novembra ’89 a za nadviazanie na akademické privilégiá stredovekých univerzít, k odkazu ktorých sa slovenské univerzity a VŠ hrdo hlásia,“ vyhlásili rektori, ktorí sa však stotožňujú „s potrebou inovovať a spružniť systém riadenia VŠ posilnením manažérskych prvkov a rozumného vyváženia kompetencií orgánov akademickej samosprávy.“

Osobitné stanovisko v súvislosti s integrovaným reformným plánom prezentovala Slovenská akadémia vied (SAV) spoločne s Univerzitou Komenského, Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika a Technickou univerzitou v Košiciach. Univerzity a SAV navrhujú vzájomné inštitucionálne prepojenie. „Spojeným úsilím chceme vytvoriť podmienky, aby sa do roku 2025 dva slovenské subjekty dokázali presadiť v renomovaných rankingoch v skupine TOP 500. Týmto krokom chceme vytvoriť podmienky pre lepšiu a väčšiu internacionalizáciu vo výskume aj výučbe,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

• Zoznam možných reforiem, pre ktoré chce vláda od Európskej únie získať 7,5 miliardy eur z Fondu obnovy, okomentovali viacerí koaliční aj opoziční politici, odborníci a publicisti:

x Strana Za ľudí skonštatovala, že v niektorých oblastiach má o reformách inú predstavu, ako ministerstvo financií. „Viac štátu v orgánoch vysokých škôl nepovažujeme za reformu ani cestu k vyššej kvalite škôl. Potrebujeme väčší dôraz na reformu obsahu a spôsobu vzdelávania a menší na administratívne a čisto technické záležitosti,“ zdôraznila predsedníčka strany Veronika Remišová.

x Opozičný Smer-SD hodnotí celý dokument iba ako ďalšie programové vyhlásenie vlády, ktoré nemá nič spoločné s tým, ako má vláda minúť prostriedky z Fondu obnovy.

x Poslanci strany Hlas plán reforiem označili za neodborný a nekonkrétny.

x To, že vo finálnom dokumente, ktorým sa budeme uchádzať o európske financie, musia byť aj reformy neustále sa opakujúce v odporúčaniach pre Slovensko a medzi tie patrí aj školská kurikulárna reforma, konštatuje Lucia Šrámková, ktorá koordinovala písanie plánu.

x „Sú to úverové peniaze a budeme ich musieť vrátiť. To znamená, že rast platov v školstve nemusí byť udržateľný, ak neurobíme aj iné reformy, ktoré nám naštartujú rast ekonomiky a budú generovať potrebné zdroje,“ skonštatoval k potenciálnym reformám exminister financií Ivan Mikloš.

x „Reformám chýba jedna ozaj otvorená líderská hlava, ktorá by gulášu dala filozofiu a tvar ucelenejší než torta, ktorú piekli psíček a mačička,“ napísal na margo dokumentu komentátor denníka SME Peter Schutz.

x Šéf grantovej agentúry pre vedu VEGA Peter Múčka kritizoval, že reformný plán prehliada potrebu podpory základného výskumu. Výdavky na vedu a výskum nebudú podľa jeho slov smerovať do finančne podvyživeného výskumu, ale na zvýšenie byrokracie, vytvorenie ďalších zbytočných stupňov riadenia či nových inštitútov.

x To, že reformný program obsahuje viaceré opatrenia, ktoré môžu posunúť výskum a inovácie bližšie k priemeru EÚ, konštatuje výkonný riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) Daniel Straka. O tom, že lákanie mozgov zo zahraničia je už na Slovensku obľúbenou klasikou reformného jedálneho lístka, píše v denníku SME Zuzana Kepplová.

• Na otázky o tom, ako vedu na Slovensku ovplyvnila koronakríza, v čom sme vo výskume najlepší a prečo máme problém čerpať európske peniaze, Denníku N odpovedal predseda SAV Pavol Šajgalík. Rozhovor s profesorom Šajgalíkom priniesol aj týždenník Trend.

Všimli sme si

• Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) spolu s Nadáciou Zastavme korupciu (NZK) podpísali memorandum o spolupráci pri posilňovaní hodnotového vzdelávania v školách. „Škola je miesto, kde sa deti stretávajú s rôznymi príkladmi neetického správania. Správne nastavenie hodnôt a vyhranenie sa voči takémuto správaniu v mladom veku neskôr pôsobí ako antikorupčné očkovanie,“poznamenala Zuzana Vasičák Očenášová z NZK.

• Ministerstvo školstva, Nadácia Markíza a Linka detskej istoty spustili projekt Odpíšeme ti, ktorého cieľom je byť oporou pre obete šikanovania. „Neošetrené zážitky predikujú dlhodobé následky, prechádzajúce často do dospelosti, preto každá aktivita v záujme prevencie a eliminácie šikanovania je potrebná a vítaná,“ tvrdí Linka detskej istoty. O tom, k akým dôsledkom môže viesť šikanovanie na pôde školy, píšu Aktuality.sk približujúc problémy na ZŠ Hlboká v Bratislave.

• Denník N uverejnil rozhovor s Milanom Školníčkom, ktorý bol ako zástupca rodičov predsedom Rady školy pri Gymnáziu Javorová v Spišskej Novej Vsi. Navštevuje ho aj študentka Lívia Garčalová, jedna z tvárí webu Kulturblog, ktorý prevádzkujú extrémisti z ĽSNS. „Poviem otvorene – keď som to predniesol v roku 2015 prvýkrát, kolegovia sa tvárili veľmi prekvapene. Akoby išlo o niečo, čo sa školy vôbec netýka, a preto nie je potrebné sa týmto otázkam venovať,“ opisuje Školníček.

• Český Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) preveril podporu inkluzívneho vzdelávania v tamojších školách v rokoch 2015 až 2019. Závery kontroly opierajúce sa aj o dotazníkový prieskum konštatujú, že medzi prekážky úspešnej inklúzie v ČR patrí nadbytočná administratíva, vysoké počty žiakov v triedach a nedostatočné vybavenie škôl. NKÚ tiež zdôraznil, že v budúcnosti by ČR mohla mať problém s financovaním inklúzie, pretože je príliš závislé na zdrojoch z EÚ. Viac informácií k téme nájdete tu a tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk