Témy týždňa

Vláda zatvorila školy a otvorila obchody či fitnescentrá • Parlament nezvolil novú komisárku pre deti • Vysokoškolská reforma mieri na rokovanie vlády • Školskí odborári požadujú vyššie platy a hrozia štrajkom

Výrok týždňa

„Som zhrozený, keď čítam, že zatvorenie škôl je koaličnou stranou prezentované ako ústupok za otvorené prevádzky, že vyššiu mobilitu v nákupných centrách ideme vyvažovať nižšou mobilitou v školách, že vzdelávanie detí je politicky obchodovateľné za predvianočný konzum a lyžovačku. (…) Rovnako výpovedná o prioritách tejto vlády je skutočnosť, že kým od detí pýta obetu, aby ochránila tých seniorov, ktorých váhanie s očkovaním spôsobilo dnešný marazmus, seniorom za to, že ochránia svoje vlastné zdravie, sľubuje stovky miliónov eur. Samozrejme, všetko na dlh, teda z budúcich príjmov tých istých detí, ktoré dnes posiela domov.“

Tomáš Hellebrandt
ekonóm Útvaru hodnoty za peniaze
v ankete Denníka N | 8. 12. 2021

Výber z udalostí

• Spor o plošné zatváranie škôl v uplynulom týždni vyústil do rozhodnutia vlády prerušiť prezenčné vyučovanie v triedach druhého stupňa základných škôl a na stredných školách. Dištančnú výučbu ešte pred schválením opatrenia postupne nariaďovali (napr. tu, tu a tu) regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) vo viacerých okresoch.

Vláda napokon schválila návrh, podľa ktorého sa od pondelka 13. decembra prerušilo prezenčné vzdelávanie a od piatka 10. decembra otvorila obchody, lyžiarske vleky, fitnescentrá a kostoly pre zaočkovaných a ľudí, ktorí prekonali COVID-19. Školy budú dištančne vzdelávať päť dní, do 17. decembra, následne sa začnú predĺžené vianočné prázdniny s trvaním do 7. januára 2022. Otvorené zostali triedy prvého stupňa základných škôl, materské a špeciálne školy.

„Hoci konzílium navrhlo zatvorenie škôl už dávnejšie a viacerí koaliční partneri súhlasili, nepovažujem to za riešenie pandémie. Zatvorenie škôl nepomohlo v pandémii ani doma, ani v zahraničí. Proti nemu jasne hovoria aj Svetová zdravotnícka organizácia aj UNICEF a stav v nemocniciach jasne ukazuje, že problém pandémie nevyriešia deti, ale dospelí,“ uviedol na margo prijatých opatrení minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s tým, že na rokovaní vlády hlasoval proti nim. Doplnil, že ministerstvo komunikuje s RÚVZ, aby školy zavreté „na neurčito“ otvorili 10. januára.

Aj na to, či SaS napokon vymenila školy za fitnescentrá a obchody, Gröhling odpovedal v rozhovore pre denník SME.

• Na opatrenia vlády vedúce k zatvoreniu škôl reagovali riaditelia a riaditeľky škôl, analytici aj aktivisti:

x To, že vzdelávanie vydržalo ako priorita len do začiatku lyžiarskej sezóny, konštatuje iniciatíva Dajme deťom hlas „V európskych krajinách nielenže školy nezatvárajú, ale už vôbec nikoho nenapadne označovať ich za ‘semenište covidu‘, či ich zatváranie politicky obchodovať,“ píšu v blogu Andrea Hajdúchová a Vladimír Settey z iniciatívy.

x Plošné prerušenie prezenčnej výučby považuje za problém aj prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska Daniel Masarovič, ktorý na túto tému rozprával pre Konzervatívny denník Postoj.

x Podľa riaditeľky súkromnej ZŠ v Senci Ivety Barkovej sme sa opäť dostali do situácie, keď dôsledky problémov dospelých znášajú deti.

x „Päť dní v škole by sme hravo zvládli. Ale na druhej strane päť dní nenarobí žiadnu škodu. Posledné dni v škole pred Vianocami máme aj tak tendenciu urobiť vyučovanie skôr hravou formou a urobiť vianočnú atmosféru,“ reagoval Peter Strážnik, riaditeľ ZŠ v Spišskom Hrhove.

x Podľa analytikov z platformy Dáta bez pátosu na rozdiel od zahraničia u nás stačilo „aby jeden bláznivý politik uviedol, že školy sú semenišťom vírusu a 600-tisíc detí bude bez jediného spolužiaka, bez školy, bez športu, bez kontaktu.“

x „Prečo by sme nemohli my, ktorí, aj keď nebodaj ochorieme, tvoríme oveľa menší nápor na zdravotníctvo ako zvyšné vekové kategórie, nastúpiť do škôl pod podmienkou negatívneho testu?“ pýta sa hygienikov v otvorom liste maturant Maximilián Kubík.

x To, ako sa so zatvorenými školami vysporadúvajú rodičia, v reportáži priblížil denník SME.

x Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská označila zatvorenie škôl výmenou za obchody ako netaktné a necitlivé. „Prišli o tú časť školského roka, na ktorú sa tešili. Zobrali sme im už lyžiarske, plavecké, koncoročné výlety, krúžky aj stužkové. Nebudú mať na čo spomínať,“ konštatuje inšpektorka v rozhovore, v ktorom upozorňuje aj na medzery vo vedomostiach a problém častého opakovania ročníkov.

• Vplyv pandémie a zatvorených škôl na prehlbujúce sa psychické problémy detí a mladých ľudí, v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou pre denník SME opísala školská psychologička Lucia Košťálová. „Emočné kolapsy, úzkostné stavy aj panické ataky sa objavujú v oveľa vyššej miere. Boli aj predtým, ale teraz je viditeľné a do očí bijúce, že sa to prehlbuje a zhoršuje. Debata s mladými ľuďmi by bola celkom fér,“ hovorí Košťálová.

To, ako sa dištančné vzdelávanie podpísalo na psychickom zdraví vysokoškolských študentov a študentiek pre Denník N priblížila psychologička Barbora Kiczková z poradne Univerzity Komenského (UK) v Mlynskej doline. „Mladí ľudia už začínali žiť v Bratislave, na internátoch, samostatný život, no pre online vyučovanie sa museli zase vrátiť naspäť domov, a tým aj do roly dieťaťa,“ hovorí Kiczková s tým, že izolácia študentom priniesla pocit, že prichádzajú o niečo neopakovateľné.

Na deti a ich duševné zdravie v škole sa zameral aj nový diel podcastu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Hosťkou bola psychologička Alena Kopányiová, ktorá na ústave vedie úsek výskumu a metodického usmerňovania.

• O tom, kto by mal po takmer dvoch rokoch pandémie a funkčnom období komisárky pre deti Viery Tomanovej prevziať jej miesto, v uplynulom týždni rozhodovali poslanci a poslankyne Národnej rady SR. Po tom, čo v pléne nezískal nikto z kandidátok a kandidátov na komisára väčšinu poslaneckých hlasov, sa uskutočnila opakovaná voľba. Tej sa zúčastnili záujemkyne s najväčším počtom hlasov, právnička Anna Niku a poslankyňa z klubu OĽaNO Katarína Hatráková.

Kým v prípade Hatrákovej médiá informovali, že čelí podozreniu zo zneužitia poslaneckého prieskumu v konkrétnom prípade detí a má oproti ostatným výhodu, keďže hlasuje sama za seba, o Niku sa pred opakovanou voľbou objavili informácie (napr. tu a tu) v súvislosti s jej prepojením na pochybné firmy a podnikateľov. Plénum napokon komisárku nezvolilo ani na druhý pokus a uskutoční sa nová voľba. Hatrákovej chýbal k zvoleniu jeden hlas, získala ich 67. Jej protikandidátka získala podporu 49 poslancov a poslankýň zo 135 prítomných. Prehľad hlasovania vo forme grafiky zverejnil portál Aktuality.sk.

„Nie je to žiadne víťazstvo. Kým sa do budúcoročnej opakovanej voľby neprihlási niekto ďalší s potenciálom na zvolenie, tak najväčšie šance zostanú Hatrákovej – osobe, ktorá klame a neváha verejne uprednostniť pred deťmi papaláša podozrivého z ich zneužívania,“ písal v Newsfiltri Denníka N Juraj Javorský.

• Parlament v minulom týždni hlasoval aj o návrhu koaličných poslankýň Jany Žitňanskej (Za ľudí) a Jany Bittó Cigánikovej (SaS), ktoré presadili vytvorenie podmienok pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti na pôde školy. Novela nadobudne účinnosť od 15. januára 2022.

„Už roky rodičia detí so zdravotným postihnutím alebo chronickými ochoreniami prosia, aby im aj na školách mohla byť poskytovaná zdravotná starostlivosť, aby to nemuseli byť oni, ktorí strávia hodiny v školách a strážiť, či je ich dieťa v poriadku,“ vyhlásila predkladateľka Jana Žitňanská. Podobné podnety rodičov eviduje aj staronová komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, ktorá návrhu vyjadrila podporu.

O jednom z mnohých príkladov, ktoré už v roku 2014 spracovalo Nové školstvo, si môžete prečítať tu.

• Ďalšie zmeny v oblasti vzdelávania chystá ministerstvo školstva, ktoré aj v minulom týždni predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) niekoľko materiálov.

Ide o návrh na zmenu nariadenia vlády o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ktorý má zohľadniť novú kategóriu pedagogického zamestnanca – školského digitálneho koordinátora, zohľadniť náročnosť práce vychovávateľov a spresniť výpočet úväzku vedúcich pedagogických zamestnancov v základnej umeleckej škole. V pripomienkovaní je aj návrh vyhlášky o školských účelových zariadeniach a návrh na zmenu vyhlášky o špeciálnych školách.

• Ministerstvo školstva predložilo viacero materiálov aj na minulotýždňové rokovanie vlády:

x Stratégiu inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní;

x Stratégiu internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030;

x návrh na vymenovanie nových členov Predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja;

x Správu o stave výskumu a vývoja v SR a jeho porovnanie so zahraničím za rok 2020;

x Výročnú správu o stave vysokého školstva za rok 2020.

• Na rokovanie vlády chce ministerstvo čoskoro predložiť aj upravený návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý vyvolal množstvo protichodných reakcií, vrátane petície za zachovanie akademickej samosprávy s viac ako 20-tisíc podpismi a protestov vysokoškolských reprezentácií a univerzít (napr. tu, tu a tu). Tie návrh odmietali aj pre obavy z politizácie škôl kvôli navrhovaným zmenám pri voľbe rektora.

„Od predstavenia novely vnímame širokú diskusiu odborníkov a reprezentantov vysokých škôl a študentov k jej zneniu. Preto sme aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania pozorne analyzovali jednotlivé pripomienky a rokovali s reprezentáciami vysokých škôl a študentov, pričom vo viacerých bodoch sme upravili pôvodný návrh novely,“ uviedol štátny tajomník MŠVVaŠ SR Ľudovít Paulis (SaS). Dodal, že obavy z politizácie boli vypočuté a podľa nového návrhu  ministerstvo ani senát nebudú môcť voliť členov správnej rady, ale budú vyberať z nominácií iných aktérov.

Podľa Pavlisa bolo k návrhu novely v MPK vznesených približne 500 zásadných pripomienok, z toho 280 bolo čiastočne alebo plne akceptovaných a 230 ministerstvo neakceptovalo. Univerzita Komenského a Rada vysokých škôl s aktualizovanou verziou návrhu naďalej nesúhlasia, keďže podľa nich stále obsahuje nekoncepčné a nesystémové zásahy do akademickej samosprávy. S tým, že návrh zahŕňa silné prvky politizácie, súhlasí aj Slovenská technická univerzita.

• Ministerstvo školstva a vláda čelia kritike aj zo strany Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV), ktorý vyhlásil štrajkovú pohotovosť a vyzval vládny kabinet k bezodkladnej náprave nepriaznivej situácie v školstve. Riešením má byť efektívnejšie financovanie a navýšenie zdrojov na zlepšenie finančného ohodnotenia všetkých zamestnancov školstva a vedy.

Odborári a partnerské organizácie tak vyjadrili nespokojnosť s výsledkami vyjednávania o kolektívnej zmluve, v rámci ktorého im vláda ponúkla trojpercentnú valorizáciu platov a jednorazový platový bonus v hodnote 350 eur. To považujú za absolútne nedostatočné a za porušovanie sľubov, ku ktorým sa koaličné strany zaviazali pred voľbami. „Ak sa učiteľom nezvýšia platy, ideme v januári do štrajku,“ varoval predseda OZPŠaV Pavel Ondek.

Vyhlásenie štrajkovej pohotovosti podporila aj Slovenská komora učiteľov či Združenie základných škôl Slovenska. „Podporujeme tieto aktivity. Ak odborový zväz uzná, že už niet inej možnosti, iba vstúpiť do štrajku, zapojíme sa. Učitelia sú práve v tejto situácii v prvej línii a určite by si zaslúžili vyššie ohodnotenie,“ podotkla predsedníčka združenia Alena Petáková. „Sme si vedomí ekonomických limitov štátu, no aktuálny postoj vlády k financovaniu, osobitne k platom zamestnancov, nás uráža aj spôsobom, aj ponukou,“ doplnila Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií.

„Pokiaľ finančné prostriedky nemáme my v kapitole ministerstva školstva, tak nemôžeme zvyšovať platy,“ reagoval minister Gröhling. Na to, prečo nevie od ministerstva financií vyrokovať viac peňazí, sa ministra školstva pýtal Michal Magušin z Konzervatívneho denníka Postoj.

• Štátna školská inšpekcia zverejnila Správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v SR v školskom roku 2021/2022. Okrem iného v nej upozornila na nedostatky vo výberových konaniach na posty riaditeľov škôl, pričom medzi najčastejšiu negatívnu prax zaradila neznalosť pravidiel, riešenie osobných sporov člena rady školy a uchádzača či zasahovanie zriaďovateľa do výberového konania.

Všimli sme si

• Európska komisia zverejnila Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2021. Tento rok sa v ňom sústreďuje na hodnotenie životných podmienok žiakov a učiteľov v kontexte pandémie COVID-19 a ponúka prehľad využívania „Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti“ na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy zo strany členských štátov EÚ. Správa o Slovensku je dostupná tu.

• Denník N zverejnil rozhovor so špeciálnou pedagogičkou Katarínou Kubasovou, ktorá v ňom odpovedá aj na to, prečo u detí nie je vhodné tlačiť na výkon, ako by mali rodičia dieťa pripravovať na nástup do školy, či prečo u nás nevychovávame čitateľov.

• Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s think tankom Policy Solutions zrealizovali prieskum v krajinách V4 medzi mladými ľuďmi vo veku 14 až 29 rokov. Okrem iného z neho vyplynulo, že mladí ľudia na Slovensku patria medzi najbohatších a najspokojnejších v regióne, sú však aj najväčší pesimisti. Školský systém svojej krajiny vníma najkritickejšie maďarská mládež, najpozitívnejšie českí respondenti. Až 18 percent mladých ľudí v Maďarsku hodnotí školský systém najhoršou známkou, na Slovensku je to iba 8 percent.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk