Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Na boj proti extrémizmu má byť viac dejepisu 
Samosprávy a odborári sa handrkujú o platoch Slovensko neláka zahraničných študentov ani vedcov
Výrok týždňa
„Ten, kto schválil výlety do Osvienčimu a jednu hodinu dejepisu navyše, netuší nič o tom, ako si človek osvojuje názory a postoje. Netuší, že nové a nové témy vo vyučovaní našich žiakov nezmenia. V dejepise nestačí, ak sa žiak dozvie, že Hitler so Stalinom rozpútali svetovú vojnu. To sa dá ľahko naučiť a rýchlo zabudnúť. O totalitných režimoch oveľa viac pochopí, ak bude riešiť reálny problém: Predstavte si, že váš veľmi dobrý kamarát od zajtra nesmie chodiť do kina ani do McDonaldu, že sa musí z pekného bytu presťahovať do rozpadajúceho sa domu na okraji mesta, odkiaľ nesmie odísť a jeho rodičov niekam odviezli. Ako by ste mu mohli pomôcť? Mohli sme tomu predísť? Kedy a ako?“
Erich Mistrík
profesor Pedagogickej fakulty UK
v blogu denníka SME | 9. 2. 2017
Výber z udalostí
Slovenská komora učiteľov (SKU) vydala stanovisko, v ktorom konštatuje, že vláda vážne ohrozuje napĺňanie práva detí na rovný prístup k vzdelávaniu. Slovenské školy totiž len ojedinele disponujú potrebným odborným personálom na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre deti s rôznymi potrebami. Najväčší nedostatok je v predprimárnom vzdelávaní; v základných a stredných školách je často zabezpečený len najnutnejší servis. Zástupcovia učiteľov upozorňujú, že podporu odborníkov a pedagogických asistentov potrebujú všetky deti, učitelia i rodičia.
Systémovým nedostatkom je podľa SKU aj absentujúca spolupráca medzi rezortmi školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva a vnútra. Nedostatočné financovanie podporných služieb je dlhodobo financované prostredníctvom eurofondov (najnovšie napríklad tu), o ktoré však školy musia súťažiť. Tento typ služby by však mal byť nárokovateľný a financovaný systémovo.
Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) v uplynulom týždni rokoval so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) o zvyšovaní platov v školstve. ZMOS požaduje, aby zvýšenie miezd pedagogických a odborných zamestnancov v materských školách, školských kluboch, centrách voľného času a v základných umeleckých školách, ktoré samosprávy zriaďujú, dofinancoval štát.
Platy všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom aj vysokom školstve by sa mali zvýšiť o 6 percent od 1. septembra. Predseda ZMOS Michal Sýkora uviedol, že k zmenám platov by malo dochádzať k 1. januáru, a nie v priebehu roka.
Šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek vyjadrenia ZMOS o nedostatku finančných prostriedkov na zvýšenie platov kritizoval. Samosprávy podľa neho v tomto roku podľa prognózy výnosu dane z príjmov dostanú na školstvo vyše 700 miliónov eur, a preto „je podivuhodné, že z takýchto súm nevie ZMOS nájsť pre 25 000 pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí pôsobia v týchto zariadeniach, na štyri mesiace podľa nášho prepočtu 8 600 000 eur.“
V skutočnosti však neplatí, že samosprávy dostávajú na výkon originálnych kompetencií v školstve konkrétny prídel z podielových daní a kritériá nariadenia o fiškálnej decentralizácii sú opakovane dezinterpretované. Samosprávy majú množstvo originálnych kompetencií v rôznych oblastiach, ktoré musia vykonávať napriek tomu, že sa o nich vzorec fiškálnej decentralizácie nezmieňuje.
K tzv. jasličkovému zákonu, ktorý parlament po prelomení veta prezidenta Andreja Kisku schválil, sa v uplynulom týždni vyjadrili jeho kritici. Zakladateľka Aliancie súkromných jaslí a škôlok Lucia Gomez v tejto súvislosti pomenovala negatívne dôsledky schválenej novely, vrátane zvyšovania cien súkromných jaslí a nepriaznivých dopadov pre ich zriaďovateľov.
Nová úprava neumožní umiestniť deti do jaslí aj v prípadoch, kedy je matka prvý rok živnostníčkou, či v situácii, kedy si zháňa nové zamestnanie. V tézach Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania sa pritom píše, že predškolské vzdelávanie má byť garantované pre deti od 3 rokov a má nadväzovať na komplexný systém služieb ranej starostlivosti a včasnej intervencie (s. 8).
Zámer rezortu školstva zvýšiť počet hodín dejepisu, aby sa predchádzalo radikalizácii a extrémizmu, kritizoval učiteľ Ľuboš Silbert. Boj proti extrémizmu takýmto spôsobom prirovnal k tomu, ako by ministerstvo po vypuknutí epidémie žltačky preventívne zvýšilo dotáciu hodín biológie.
Zvýšiť počet hodín dejepisu v základných školách navrhla predmetová komisia Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ). Do rámcových učebných plánov sa má pridať jedna hodina pre všetky ročníky druhého stupňa s výnimkou deviateho. Po schválení ministerstvom by tak mali žiaci dejepis dve hodiny týždenne. Riaditeľ ŠPÚ Ľudovít Hajduk v tejto súvislosti vyhlásil, že „ide o nevyhnutný krok, ak chceme vytvárať korektné historické vedomie u dospievajúcich ľudí.“ Viac hodín dejepisu ešte v minulom roku žiadala aj Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied.
„Ak chceme hovoriť o výchove k občianstvu, sotva dokážeme úspešne vychovať slobodných občanov v zošnurovaných trestniciach, t.j. školách modelovaných ešte podľa rakúsko-uhorskej spoločnosti príkazov a poslušnosti, kde neexistuje sloboda prejaviť sa,“ píše Pavol Hardoš. Zaoberať by sme sa podľa neho mali otázkou, ako môžu neslobodné školy prispieť k výchove k demokracii inak než nedopatrením alebo šťastnou zhodou okolností.
Renáta Králiková a Stanislav Lukáč poukazujú na ďalší mýtus o slovenskom školstve, podľa ktorého máme u nás dosť zahraničných vysokoškolákov, učiteľov a vedcov.
V rozhovore pre portál eduworld.sk Lukáč pomenúva bariéry, ktorým ľudia zo zahraničia čelia, ak chcú na Slovensku študovať, učiť alebo bádať. Viaceré ťažkosti a nepríjemnosti po návrate na Slovensko v rozhovore pre Denník N prednedávnom opísala aj vedkyňa Ľubica Beňušková. V rámci vládneho programu sa k nám v uplynulom roku vrátilo len osem odborníkov.
Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva zverejnil komentár o vplyve technologických zmien na trh práce a o zručnostiach, po ktorých je na Slovensku dopyt. Podľa jeho autora Dávida Martináka počítače a stroje budú v niektorých profesiách čoraz viac nahrádzať ľudí, avšak nové technológie vytvoria aj nové pracovné príležitosti. Nedokážu totiž nahradiť niektoré analytické, kreatívne a sociálne zručnosti človeka.
Na vládny návrh novely zákona o pobyte cudzincov na území Slovenska, ktorý v parlamente prešiel prvým čítaním, reagovala Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. Novela sa týka aj podmienok zaistenia detí v zariadeniach s policajným režimom, kde nemajú súkromie, ani prístup ku krízovej intervencii. Deti v nich môžu byť umiestnené až 18 mesiacov, ak nemajú platné vízum a napokon môžu byť aj vyhostené. V roku 2015 bolo podľa Števulovej zaistených až 278 detí s rodinami, najmä zo Sýrie a Afganistanu. Na tento problém ministra vnútra v rozprave upozornila aj poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová (nez.).
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová prezentovala ľudsko-právnemu výboru parlamentu mimoriadnu správu o nedostatkoch a pochybeniach vedúcich k závažnému porušovaniu práv detí orgánmi sociálnoprávnej ochrany. V tejto súvislosti skonštatovala, že dieťa je pre štát na poslednom mieste a systém ochrany je nastavený tak, aby ochraňoval sám seba, a nie najlepší záujem dieťaťa.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (SMER-SD) správu označil za politicky motivovanú.
Za novú verejnú ochrankyňu práv poslanci zvolili kandidátku strany Most-Híd, právničku a prorektorku Univerzity Komenského Máriu Patakyovú. Tá nahradí súčasnú ombudsmanku Dubovcovú, ktorej funkčné obdobie sa skončí 28. marca.
O tom, že si slovenská verejnosť na úrad ombudsmana zatiaľ príliš nezvykla, píše Zuzana Kepplová. O potrebe silného verejného ochrancu práv uvažuje Michal Novota. A poslanec NR SR Ondrej Dostál (OKS, klub SaS) sa pýta, či by sme nemali úrad verejného ochrancu práv premenovať na úrad verejnej ochrankyne práv, pričom poukazuje tiež na to, že „ženy berú tému ľudských práv vážnejšie ako muži“.
Všimli sme si
Na ženy – vedkyne upriamuje pozornosť spot nadnárodnej spoločnosti General Electric. Vystupuje v ňom Mildred Dresselhaus, ktorá sa stala prvou ženou ocenenou v Spojených štátoch v oblasti inžinierstva. „Čo keby sme sa k ženským vedkyniam správali ako ku hviezdam?“ pýta sa spoločnosť, ktorá chce do roku 2020 do technických profesií prilákať 20-tisíc žien.
Nové vedecké centrum Aurelium v Bratislave chce ukázať, že aj veda môže byť hravá. „Pri úprave haly sme zámerne neschovávali kabeláže a všetko sme priznali. Veda a technika na návštevníkov viac dýchnu, nechceli sme byť v sterilnom priestore,“ hovorí vedúci centra Martin Smeja. Aurelium otvorili v novembri minulého roka s približne sto exponátmi. Pre návštevníkov je prístupné zdarma.
Nadácia pre deti Slovenska (NDS) aj tento rok podporí projekty zamerané na potreby detí v rámci grantového programu Hodina deťom. O finančný príspevok možno požiadať do 20. marca prostredníctvom online aplikácie tu.
Pripravujeme
Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.
Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk
Prihláste sa na odoberanie newslettra: