Výrok týždňa

„Je to temný pocit, ale človek sa ho nezbaví: že odsunutie angličtiny z kváziprivilegovaného postu je čisto politický krok, ktorý má súvislosť s proruskou orientáciou Andreja Danka a ďalších z jeho kohorty. Stačí si prečítať, kto v diskusiách na sociálnych sieťach nad ministerkinou iniciatívou jasá, a je jasné, že odklon od prozápadného smerovania Slovenska sa dá zariadiť mnohými nenápadnými pákami. Toto môže byť celkom pokojne jedna z nich.“

Marína Gálisová
redaktorka časopisu .týždeň
v článku o avizovanom zrušení povinnej angličtiny | 5. 5. 2019

Výber z udalostí

• Minulý týždeň zverejnené výsledky simulovaných študentských volieb do Európskeho parlamentu (EP) ukázali, že študenti by doň volili najmä kandidátov Kotlebovej extrémistickej Ľudovej strany Naše Slovensko (15,79 %). Druhou najúspešnejšou bola koalícia Progresívneho Slovenska a Spolu – občianska demokracia, za ňou hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Sme rodina, Sloboda a solidarita a ažna šiestom mieste Smer-SD.

Študentské voľby organizovala Kancelária EP na Slovensku v spolupráci s občianskym združením Pre stredoškolákov na začiatku mája v 204 stredných školách a na dvoch vysokých školách. Volilo v nich spolu 5 300 študentov gymnázií a 4 700 študentov ostatných škôl.

Z hlavných zistení simulovaných volieb vyplýva, že preferencie gymnazistov a študentov stredných odborných škôl sa výrazne líšia. Mladí ľudia, ktorí študujú vo veľkých mestách, tiež volili inak ako študenti z menších miest.

Podrobnejšie výsledky s infografikami si môžete pozrieť tu a tu. Otázke, prečo prvovoliči podporujú Kotlebu, sa venoval aj podcast spravodajského webu aktuality.sk.

• To, že mnohí študenti sympatizujú s extrémistami, sa neukázalo prvý raz. Niekoľko týždňov po komunálnych v roku 2018 prieskum Rady mládeže Slovenska (RmS) poukázal na to, že ak by v parlamentných voľbách rozhodovali iba mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov, najlepší výsledok by dosiahla práve ĽSNS.

„Neprekvapilo nás to, pretože tento typ informácie dlhodobo sledujeme. V podstate od volieb v roku 2016, kedy sme sa začali viac zameriavať práve aj na volebné správanie mladých,“ skonštatovala v minulom roku Katarína Čavojská z RmS.

• Obraz o preferenciách mladých ľudí dotvárajú aj zistenia z iného prieskumu RmS o mediálnej gramotnosti študentov. Podľa neho študenti najčastejšie získavajú informácie z blogov a internetových portálov, pričom tzv. alternatívnym médiám dôveruje viac ako tretina respondentov.

Keď k týmto výsledkom pridáme roky sa opakujúce výsledky národných i medzinárodných testovaní, ktoré okrem iného (napr. tu a tu) poukazujú aj na nízku mieru čitateľskej gramotnosti, obavy z ďalšieho vývoja sú alarmujúce.

V školách pritom pracujú aj učitelia sympatizujúci s extrémistickými postojmi. O možných dôsledkoch sa Vitalia Bela z Denníka N zhovárala so školskou psychologičkou Gabrielou Herényiovou.

• Sľubovaná reforma školstva zostáva v nedohľadne. Analytičky Implementačnej jednotky (IJ) Úradu vlády SR v tejto súvislosti skonštatovali, že ministerstvo školstva v uplynulom roku splnilo len 5 z 27 opatrení, ktoré mali zvyšovať kvalitu školstva a šetriť peniaze. Ministerka Martina Lubyová(nom. SNS) je podľa nich zároveň jediná, ktorá s analytikmi nemá záujem diskutovať.

• O tom, že tisícky učiteľov chcú kvalitnejšie školstvo a lepší zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, sa hovorilo počas štvrtkového pochodu z bratislavského Námestia slobody pred budovu Národnej rady SR.

Pochod bol vyvrcholením protestu Hodina pred parlamentom, ktorým chceli pedagógovia z Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) a Slovenskej komory učiteľov (SKU) dať najavo, že nesúhlasia s obsahom ani procesom tvorby nového „učiteľského“ zákona. Ten však koaličná väčšina opätovne schválila a prelomila tak veto prezidenta Andreja Kisku.

 „Využijeme všetky ďalšie možnosti, ktoré existujú, aby sme poukázali na to, že tento zákon nie je v poriadku. Určite nezostaneme ticho,“ vyhlásil za ISU Vladimír Crmoman. „Všetky navrhované, ako aj dodatočné zmeny vyrokované odborármi, sú v prospech učiteľov a odborných zamestnancov,“ stojí si za svojím ministerstvo.

 • Okrem nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch parlament schválil aj vládny návrh novely zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Novela prináša nový druh pôžičky pre vybrané skupiny študentov vysokých škôl, ktorí štúdiom získajú kvalifikačný predpoklad na výkon povolania ohrozeného nedostatkom pracovných síl v SR.

Podporu väčšiny poslancov získal aj návrh Ľubomíra Petráka (Smer-SD), Evy Smolíkovej (SNS) a Pétera Vörösa (Most-Híd) o tzv. konzorciách vysokých škôl, ktorý má uľahčiť ich spoločný postup pri tvorbe študijných programov alebo vo výskumnej činnosti.

• Do programu rokovania parlamentu je zaradený aj návrh zavedenia povinného predškolského vzdelávania na jeden rok, ktorý predložila rovnaká skupina koaličných poslancov. Návrh naďalej vyvoláva rozporuplné ohlasy aj kritiku.

x Predseda Aliancie za rodinu Anton Chromík upozornil, že niektoré mimovládne organizácie spustili proti povinnej predškolskej dochádzke petíciu, keďže podľa jeho slov „návrh porušuje princíp subsidiarity a zasahuje do rodičovských práv, ako aj práv detí.“

x Predstavitelia opozície počas rokovania školského výboru parlamentu vyhlásili, že zavedenie povinnej predškolskej dochádzky nebolo dostatočne prediskutované a zároveň skritizovali, že návrh nepredložilo ministerstvo, ale koaliční poslanci. Vďaka tomu nemusel prejsť ani štandardným pripomienkovým konaním.

x Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením na margo povinnej škôlky od 5 rokov skonštatovala, že mnohé materské školy stále nie sú pripravené prijímať deti s postihnutím a nemajú ani dostatočné kapacity.

Podľa ministerky Lubyovej nie je riešenie problému nedostatočných kapacít škôlok v kompetencii jej rezortu. „Zriaďovateľmi sú mestá a obce, teda samosprávy. Preto sme túto zmenu avizovali dva roky dopredu, aby sa zriaďovatelia vedeli pripraviť na príjem dodatočných detí,“ vyhásila Lubyová.

Na otázku, či po zavedení povinnej škôlky nastane katastrofa, hľadalaodpoveď Denisa Gdovinová v reportáži časopisu .týždeň.

• Ďalšou intenzívne diskutovanou zmenou, ktorú avizuje ministerstvo školstva, je zrušenie povinnej výučby angličtiny ako prvého cudzieho jazyka v základných školách. To, že od septembra budú mať žiaci možnosť vybrať si ako prvý aj iný cudzí jazyk, potvrdila ministerka Lubyová minulý pondelok.

 „Tí, ktorí si doteraz vyberali a chcú naďalej vyberať angličtinu, môžu si ju vyberať. Takisto aj zo strany školy nie je to povinnosť otvoriť triedu s iným jazykom, keď si to len jeden žiak zaželá,“ uviedla ministerka s tým, že angličtina zostanepovinným jazykom na druhom stupni základnej školy.

„Celej tejto diskusii, ktorú už dlhšie sledujem, veľmi škodí vášnivý tón, akým sa vedie. Myslím si, že najprv by sme si mali zodpovedať otázku, či dokážeme na našich školách učiť akýkoľvek cudzí jazyk tak efektívne, aby naši žiaci vo svojom voľnom čase na rôznych kurzoch nemuseli dobiehať to, čo je už dnes cieľom vzdelávacích štandardov,“ píše k téme jazykového vzdelávania poslanec Miroslav Sopko (OľaNO).

Všimli sme si

• Relácia 168 hodin Českej televízie (ČT) koncom týždňa zverejnila reportáž o pripravovanom dokumente Víta Klusáka a Barbory Chalupovej V síti, ktorý sa venuje téme sexuálneho násilia voči maloletým. Pozrieť si ju môžete tu.

https://www.ceskatelevize.cz/porady/10117034229-168-hodin/219452801100512/video/695827

• Slovenské učiteľské ocenenie Zlatý Amos za rok 2019 získala Petra Kubičková zo Žiliny. Putovnú cenu – kráľovské insígnie, žezlo a korunu, jej odovzdal minuloročný víťaz Ján Gáll z Košíc. Titul Zlatá škola získala Základná škola na Žitavskej ulici v Bratislave.

• Inštitút pre aktívne občianstvo vyhlásil 4. ročník tréningovo-mentoringového programu Školy, ktoré menia svet. Viac informácií o programe a prihlasovací formulár nájdete tu, rozhovor s účastníčkou programu tu. Prihlásiť sa možno do 15. mája.

• Nadácia pre deti Slovenska vyhlásila 2. ročník grantovo-vzdelávacieho programu Škola inkluzionistov. Projekt na podporu inkluzívneho vzdelávania na prvom aj druhom stupni základných škôl je určený učiteľom, asistentom, špeciálnym pedagógom i riaditeľom. Viac informácií a prihlášku nájdete tu. Prihlásiť sa možno do 17. mája.

• Portál Čierna labuť priniesol rozhovor s psychológom Radovanom Kyrinovičom, v ktorom vysvetľuje, prečo učitelia nie sú dostatočne pripravení na vzdelávanie detí s poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou (ADHD), ktorú sám má.

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk