Témy týždňa

Po znovuotvorení škôl sa zatvorili už desiatky tried • Vysoké školy sa rozhodujú, ako otvoriť nový semester • Parlament prerokuje viaceré návrhy z oblasti školstva i vedy

Výrok týždňa

„Gröhling síce vraví, že plošné zatváranie nehrozí, lebo Igor Matovič už nie je premiér. Ale také jednoduché to nie je. Pravidlá hovoria jasne, jeden pozitívny v triede, zatvára sa celá trieda. Hneď ako delta chytí rýchlosť, a zjavne sa už rozcvičuje, triedy budú zatvorené permanentne, čiže k plošnému zatvoreniu tried – a teda aj škôl – tak či tak dôjde.“

Filip Obradovič
novinár
v newsfiltri Denníka N | 9. 9. 2021

Výber z udalostí

• Necelý týždeň od začiatku nového školského roka prezenčné vyučovanie čiastočne alebo úplne prerušili viaceré školy. Desať pozitívne testovaných pedagógov zaznamenala stredná odborná škola v Rožňave, ktorá zároveň patrí medzi okresy s najvyšším počtom žiakov na dištančnom vzdelávaní.

„V dištančnom vyučovaní je 170 tried a týka sa to 9 353 žiakov, ktoré sa tento týždeň vzdelávajú dištančným spôsobom,“ uviedol minister školstva Gröhling (SaS) na základe dát vyzbieraných od 5210 škôl, teda 75 % z ich celkového počtu.

• To, že rodičia by deti nemali posielať do školy už pri prvých príznakoch prechladnutia, skonštatovali pediatričky Kristína Visolajská a Mária Fedorová. „Rovnako by dieťa malo preventívne zostať doma v prípade, že je podozrenie na ochorenie COVID-19 u niektorého z členov rodiny,“ doplnila epidemiologička Dagmar Kollárová.

Denník N zosumarizoval najčastejšie otázky súvisiace so zhoršujúcou sa epidemickou situáciou. Na otázku čo robiť, aby sme v školách znížili riziko šírenia nákazy v Konzervatívnom denníku Postoj odpovedali Martin Kršák, Peter Visolajský a Kristína Visolajská.

Mimoriadnu reláciu o okolnostiach vzdelávania počas tretej vlny pandémie odvysielala RTVS.

• Medzi kľúčové opatrenia pre elimináciu šírenia nákazy patrí aj nosenie rúška, ktoré je povinné pre deti od 6 rokov. S tým však niektorí rodičia nesúhlasia.

„Boli podnety od riaditeľov, aby sme vypracovali manuál právnych krokov, keďže už boli nejaké žaloby a už aj rozhodol súd. Tak sme dali dokopy manuál, kde sú jednotlivé argumenty a prípady. Písali sme si s niektorými riaditeľmi a niektorí nám povedali, že už to aj použili, že síce to nepomôže zabrániť danej situácii, ale sú pokojnejší, aj keď sa rodič vyhráža žalobou,“ priblížil minister Gröhling.

• K nižšej miere šírenia nákazy na školách má dopomôcť očkovanie detí od 5 rokov, ktoré v uplynulom týždni povolil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).

„Očkovanie bude môcť byť realizované na žiadosť rodičov pri vysoko individualizovanom prístupe zohľadňujúc riziko a benefit očkovania dieťaťa. Očkovanie sa odporúča u rizikových detí, u ktorých by prekonanie ochorenia COVID-19 mohlo viesť k vážnemu poškodeniu zdravia, prípadne zhoršeniu základného ochorenia,“ špecifikovalo ministerstvo.

Minister Lengvarský zároveň informoval o možnosti zaočkovať sa treťou dávkou vakcíny osem mesiacov od podania tej druhej. Po zdravotníkoch, klientoch a zamestnancoch centier sociálnych služieb by ju mali dostať aj učitelia a nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení.

• O tom, ako sa pandémia odrazila na psychickom zdraví učiteľov, pre Postoj rozprávala Kornélia Ďuríková, školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie Konvalinka. Inštitút vlani zrealizoval prieskum, v rámci ktorého oslovil vyše 1700 pedagógov. Vyše polovica oslovených uviedla, že počas pandémie uvažovala o odchode zo školstva.

„Chýbalo technické vybavenie pre deti, učiteľov, informácie, bol obrovský zmätok v neustálych zmenách nariadení, ktoré museli rodičom komunikovať práve učitelia, a za to museli znášať množstvo nepríjemných situácií. To všetko prehĺbilo vzájomné napätie,“ sumarizuje Ďuríková.

To, ako z pozície učiteľky vyzerá začiatok nového školského roka, pre portál Čierna labuť priblížila Anna Jančová.

• Koronavírusová pandémia ovplyvní aj začiatok nového akademického roka na vysokých školách. Od minulého pondelka platí usmernenie hlavného hygienika Jána Mikasa, ktorý im neodporúča usporadúvať slávnostné otváranie roka a zápisy prezenčnou formou. Forma výučby by sa mala odvíjať od Covid automatu v danom regióne.

„Je to nastavené tak, že pri určitých fázach – tých vyšších – nebude môcť byť 1000 ľudí na prednáške prezenčným spôsobom, ale prednáška bude prebiehať dištančným spôsobom,“ uviedol k téme minister školstva. „Dôrazne je odporúčané očkovanie všetkým študentom a všetkým zamestnancom univerzít a vysokých škôl, a to čo najskôr v záujme ochrany individuálneho zdravia a zdravia verejnosti,“ dodal hlavný hygienik.

O tom, ako k plánovaniu výučby v novom akademickom roku pristúpili jednotlivé vysoké školy, informuje denník SME.

• Dve vysoké školy vstúpia do nového akademického roka s novými rektormi. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Olivera Moravčíka za rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, novým rektorom Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy sa stal Ľuboš Cibák.

„Práve naše univerzity a vysoké školy musia byť laboratóriami, v ktorých sa bude kultivovať zdravý rozum a úcta k pravde. Zároveň by však mali byť príkladom demokratického fungovania a garantovaných akademických slobôd vrátane práva na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov a práva členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,“ uviedla Čaputová v príhovore novým rektorom.

• Názory študentov a absolventov vysokých škôl na Slovensku od marca do júla 2021 mapoval prieskum štipendijného programu Nádvorie Kampus. Zo 607 zapojených respondentov tri štvrtiny skonštatovali, že by od svojej vysokej školy očakávali viac možností získavania praxe a intenzívnejšiu spoluprácu s odborníkmi vo svojom odbore.

K téme vysokých škôl sa v minulom týždni pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti vyjadrila aj Národná banka Slovenska (NBS). Upozornila, že Slovensko má v porovnaní s inými krajinami Európskej únie nižší podiel vysokoškolákov a len jednu školu v šanghajskom rebríčku najlepších vysokých škôl.

• Zmeny v oblasti vysokoškolského vzdelávania opätovne avizoval minister školstva Gröhling. V tej súvislosti uviedol, že finálny návrh novej verzie vysokoškolského zákona bude hotový do niekoľkých týždňov. „V rámci tohto návrhu sú aj funkčné miesta profesorov, čo znamená, že profesor zo zahraničnej vysokej školy môže prísť sem na Slovensko a tu reálne dlhodobo garantovať štúdium a prednášať. Takže takýmto spôsobom pritiahneme zahraničných pedagógov na Slovensko a naši mladí ľudia nebudú musieť vycestovať von, ale budú študovať na Slovensku,“ povedal minister.

• O zmenách v oblasti školstva a vedy budú na septembrovej schôdzi rozhodovať poslanci a poslankyne parlamentu. Do programu rokovania sú zaradené tieto body:

x poslanecký návrh Radovana Slobodu a Anny Zemanovej (obaja SaS), ktorým plánujú umožniť realizáciu povinného predprimárneho vzdelávania aj v tzv. detských lesných kluboch;

x návrh koaličných poslankýň Jany Žitňanskej (Za ľudí), Zuzany Šebovej (Sme rodina), Márie Šofranko (OĽaNO) a Jany Bittó Cigánikovej (SaS), ktoré presadzujú vytvorenie podmienok pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti na pôde školy;

x návrh novely zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania od opozičných poslancov Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka (obaja Smer-SD), ktorí chcú umožniť absolvovanie štátnic aj v prípade, že študijný program pozastavila Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo.

x vládny návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý má v školách vytvoriť pozície digitálnych koordinátorov a koordinátorov školských podporných tímov;

x vládny návrh novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave s cieľom zaviesť inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra a vytvoriť osobitný model experimentálneho overovania;

x vládne návrhy noviel o verejnej výskumnej inštitúcii a Slovenskej akadémii vied (tu a tu), ktorých zámerom je transformácia ústavov SAV na verejné výskumné inštitúcie, zmena formovania ich vedeckej a správnej rady i vekové obmedzenie pre zamestnancov;

x vládny návrh novely školského zákona, ktorý zahŕňa zmeny v systéme poradenstva a prevencie, zmeny v oblasti prijímacích konaní na stredné školy či v oblasti druhošancového vzdelávania.

• O tom, akým spôsobom sa má meniť druhošancové vzdelávanie a aké sú v tejto oblasti zistenia a odporúčania Štátnej školskej inšpekcie a Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), písalo Centrum vzdelávacích analýz pre Denník N.

Vysokoškolský pedagóg a spolupracovník Štátneho pedagogického ústavu Branislav Pupala v článku pre Postoj kritizuje také zmeny vo vzdelávaní, ktoré do centra záujmu kladú rozvoj zručností a podceňujú dôležitosť poznatkov. „Bez relevantného poznatkového základu niet ani kritického myslenia, ani tvorivosti, ani motivácie k ďalšiemu učeniu,“ píše Pupala.

Všimli sme si

• Komenského inštitút otvoril štvrtý ročník udeľovania ceny Učiteľ Slovenska. Do súťaže možno nominovať učiteľky a učiteľov základných a stredných škôl prostredníctvom formulára na webe ucitelslovenska.sk.

„Nehľadáme superhrdinov, my hľadáme učiteľov, ktorí sú výnimoční tou svojou láskou k svojmu povolaniu, tou energiou, ktorú do toho vkladajú, a k tomu, ako pristupujú k svojmu povolaniu,“ vysvetlilaprogramová manažérka inštitútu Zuzana Labašová.

Víťaz hlavnej ceny okrem finančnej odmeny získa aj nomináciu na svetové ocenenie Global Teacher Prize. Iveta Barková, vlaňajšia laureátka ceny Učiteľ Slovenska, postúpila medzi top 50 učiteľov nominovaných na Global Teacher Prize.

• Aké sú povolebné plány českých politických strán v oblasti školstva? České informačné centrum o vzdelávaní EDUin prináša pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v krajine rozhovory so straníckymi expertmi na školstvo.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk