Témy týždňa

Novú slovenskú vládu zrejme vytvorí ľavo-pravá koalícia štyroch politických strán Požiadavky na vznikajúcu vládu opätovne vznášajú odborári aj učitelia v štrajkovej pohotovosti Všadeprítomné plytvanie spochybňuje požiadavky na zvyšovanie objemu financií do školstva V reakcii na volebné správanie prvovoličov vznikajú rôzne iniciatívy

Výroky týždňa

„Priznám sa, že výsledok volieb bol pre mňa nepríjemným prekvapením a možno vypovedá o vzdelávacích výsledkoch našich škôl viac ako PISA.“

„My sme rozhodnutím o štúdiu v zahraničí boli ochotní vyjsť zo svojej komfortnej zóny, avšak Slovensko ako štát, trh práce či spoločnosť pri našom príchode odmieta vyjsť z tej svojej. Aj preto je dnes rozhodnutie vrátiť sa rozhodnutím odvážnym a nesebeckým – obetovať benefity lepších vedeckých pracovísk, sociálnych systémov a finančných ohodnotení. (…) Ja sa chcem vrátiť domov „z dobrej vôle,“ aby som slovenskej spoločnosti dala signál, že spoliehať sa na dobrú vôľu vonkoncom nestačí.“

Výber z udalostí

 Po tom, ako bezprostredný povolebný vývoj naznačoval vytvorenie širokej koalície stredopravých strán s SNS, sa začali vyjednávania o ľavo-pravej koalícii strán SMER-SD, SNS, Most-Híd a #SIEŤ. Z porovnania programov týchto strán v oblasti vzdelávania vyplývajú viaceré nezhody vzhľadom na úlohu štátu v školstve, mieru decentralizácie jeho riadenia i financovania, ako aj v dôraze, ktorý kladú na zohľadňovanie potrieb detí, rodičov a učiteľov vo vzdelávaní.

Prijatie zásadnejších zmien v školstve môže byť pri ľavo-pravej vláde limitované protichodnými postojmi k racionalizácii školskej siete v protiklade k podpore malých škôl. Iný pohľad majú potenciálni koaliční partneri i v tom, aké právomoci majú podľa nich mať školské samosprávy, či ako sa má rozvíjať systém odborného vzdelávania.

V téme zvyšovania platov učiteľov a celkového objemu financií na školstvo sa strany v zásade zhodujú, avšak pri ich žiaducej výške sa ich postoje líšia. Požiadavka viacerých vzdelávacích iniciatív, ako aj odborových a stavovských organizácií v školstve na konsenzuálne prijatie novej vzdelávacej stratégie, ktorá by pretrvala funkčné obdobie jednej vlády, môže črtajúca sa vláda splniť len ťažko.

 Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV) vyzval všetky parlamentné strany na podporu školstva. Podľa jeho predsedu Pavla Ondeka „Slovensko potrebuje stabilnú vládu, ktorá bude schopná riešiť krízové rezorty, medzi ktoré patrí najmä školstvo.“ Odborári spolu ďalšími organizáciami ešte pred voľbami prijali deklaráciu, v ktorej okrem iného požadujú zabezpečiť finančné krytie na skvalitnenia vzdelávania tak, aby podiel z HDP na školstvo do konca volebného obdobia dosiahol aspoň 6 % s každoročným zvýšením najmenej o 0,5 %.

Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), ktorá je po voľbách spolu s Iniciatívou vysokoškolských učiteľov (IVU) v štrajkovej  pohotovosti, naďalej požaduje okamžité zvýšenie platov učiteľov aj objemu financií smerovaných do školstva o 400 miliónov eur. Iniciatívy chcú opätovne vstúpiť do ostrého štrajku, ak nová vláda nebude konať.

Memorandum kampane A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! zas požaduje každoročné zvyšovanie objemu financií o 150 miliónov eur až po dosiahnutie priemeru krajín OECD v percente HDP vynakladaného na školstvo.

 ISU reagovala na tvrdenia šéfa odborov Pavla Ondeka v relácii RTVS Z prvej ruky, kde diskutoval s členom IVU Jurajom Halasom. Viaceré z nich označila ako nepravdivé. ISU poukázala napríklad na to, že na webovej stránke odborárov bol uverejnený odkaz na klamlivý blog, ktorý štrajkujúcich učiteľov obvinil z účasti na sprisahaní proti záujmom Slovenska. Nespokojní učitelia taktiež informovali, že OZ PŠaV medzi svojimi základnými organizáciami šíril dezinformácie o údajnom pozadí ich štrajku a aktívne svojich členov vyzýval, aby sa nezapojili ani do aktivít, ktoré mu predchádzali.

 Robert Chovanculiak v analytickom článku spochybňuje nekritické volanie po zvýšení zdrojov do školstva ako záruky na zabezpečenie jeho kvality. Pocit nedostatku zdrojov totiž podľa neho spôsobuje plytvanie a centrálne riadenie školstva. Zároveň argumentuje, prečo objem financií vynakladaných na vzdelávanie rátaný ako podiel HDP nie je v prípade Slovenska vhodný. Ak by podľa Chovanculiaka pomer výdavkov na platy učiteľov k ostatným výdavkom v školstve dosiahol priemer EÚ, platy by vzrástli takmer o 20 % bez toho, aby sa na školstvo zvyšovali verejné zdroje. Samotné zvyšovanie platov však podľa neho nie je zárukou zlepšenia stavu vzdelávania.

 Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva zverejnil komentár venovaný nesúladu nadobudnutého vzdelania a kvalifikácie absolventov niektorých odborov s požiadavkami na trhu práce. Ako najproblémovejšie sa podľa IVP javia študijné odbory v oblastiach poľnohospodárstva a humanitných vied, v ktorých ponuka práce vysoko prevyšuje dopyt po nej. Vysoký výskyt prekvalifikovaných ľudí je medzi zamestnanými s bakalárskym stupňom vzdelania, z ktorých až polovica pracuje na pozíciách, kde sa vysokoškolské vzdelanie nevyžaduje. Celý komentár si môžete prečítať tu.

Podľa týždenníka Trend firmy pri pokračujúcom nedostatku pracovnej sily, ktorý nepomohlo vyriešiť ani zavedenie slovenskej obdoby duálneho vzdelávania, strácajú trpezlivosť, zamestnávajú pracovníkov zo zahraničia a zakladajú si vlastné školy mimo duálneho systému. Štúdia Oxfordskej univerzity analyzuje, do akej miery sú rôzne povolania ohrozené komputerizáciou. Podľa ich výpočtov je to takmer polovica pozícií v USA.

O potrebe hlbšieho zamyslenia sa nad verejnými politikami a ich nákladmi, ktoré by sa riadilo princípom hodnoty za peniaze („value for money“), vo svojej analýze uvažujú Martin Filko, Štefan Kišš a Ľudovít Ódor.

 Na ďalší spôsob plytvania v súčasnom slovenskom školstve poukázala aj Správa o činnosti Akreditačnej komisie (AK), ktorú na povolebné rokovanie vlády predložil dosluhujúci minister školstva Juraj Draxler (nom. SMER-SD). Komisia konštatuje, že na Slovensku sa presadilo masové vysokoškolské vzdelávanie na úkor kvality a krajina má na počet obyvateľov priveľa vysokých škôl. V ich spektre pritom chýbajú profesijne orientované školy vzdelávajúce iba na bakalárskom stupni s previazanosťou na pracovný trh.

Zásadný podiel na nepriaznivom stave má podľa komisie aj existujúci model financovania podľa počtu študentov, ktorý môže mať „fatálne následky pre budúcnosť znalostnej ekonomiky, pre dejinný a sociokultúrny genofond štátu a národa a pre konkurencieschop­nosť spoločenstva vrátane vedy, výskumu a vzdelávania.“ Komisia taktiež kritizuje nízky podiel HDP na vysokoškolské vzdelávanie a nevyhovujúcu skladbu študijných programov na viacerých vysokých školách na úkor prírodných a technických vied, ktorý je v rozpore s potrebami trhu práce.

 Po kritike projektu Edunet, v ktorom ministerstva školstva podľa viacerých odborníkov predražene obstaráva pripojenie škôl do novej siete (tu, tu, tu a tu), týždenník Trend priniesol informáciu o ďalšom pochybnom nakladaní s verejnými zdrojmi. Ministerstvo pod vedením Juraja Draxlera (SMER-SD) si podľa neho prenajíma priestory od firmy, ktorej stopercentným vlastníkom je schránková firma z Cypru, údajne prepojená na finančnú skupinu J&T. Päťročný nájom v administratívnej budove vyjde na vyše 2,7 milióna eur a vlastník vďaka nemu splatí takmer celú svoju investíciu.

„Ministerstvo hradí nájomné za nájom nebytových priestorov na slovenský účet spoločnosti Stromová offices so sídlom v Bratislave a nemá vedomosť o posielaní peňazí do schránkovej firmy na Cypre,“ zopakovala stanovisko rezortu jeho hovorkyňa Martina Slušná po tom, ako na to týždenník upozornil.

 Rozhodovanie časti prvovoličov, ktorí svoj hlas dali protestným stranám a extrémistom aj v uplynulom týždni podnecovalo diskusiu o stave školstva. Ako upozornil denník Pravda, mladí ľudia majú slabé znalosti o období vojnového slovenského štátu. Niektorí oslovení respondenti napríklad označili Jozefa Tisa za spisovateľa, herca, futbalistu či dokonca partizána. Pre ďalších holokaust znamená výrub stromov. Podobné zistenia vyplynuli aj z výskumu realizovaného v roku 2013. „Osobitne zarážajúca je miera neznalosti u najmladších vekových kategórií – nadpolovičné podiely v skupine 18- až 24-ročných naznačujú, že o slovenskom štáte sa učí málo a zle,“ uviedli jeho spoluautori.

Na nedostatočný priestor aj metódy preberania týchto tém v školách upozorňujú učitelia aj historici. „Neviem o žiadnom dejepisárovi či učiteľovi náuky o spoločnosti, ktorý by tieto témy podceňoval. Ale nepoznám ani nikoho, kto má na ne dosť času,“ hovorí Juraj Smatana z gymnázia v Považskej Bystrici. Podľa učiteľky Anny Nemešovej z ružomberského gymnázia patrí občianska náuka medzi najpodceňovanejšie predmety. „Keď sa prvákov na gymnáziu pýtam, akú mali na základnej občianku, tak sa len zasmejú. Zvyčajne to vyučuje hocikto, len aby mal dosť hodín do úväzku. Žiaci si to v mnohých prípadoch len povinne odsedia.”

Problematické pritom môžu byť aj zdroje, z ktorých sa žiaci o histórii učia. Denník Pravda po porovnaní učebníc Dušana Kováča a Róberta Letza skonštatoval, že učebnica druhého historika je tendenčná a historické fakty skresľuje. Tvorba učebníc je financovaná zo štátneho rozpočtu a ich konečnú podobu schvaľuje ministerstvo školstva. Autor gymnaziálnej učebnice dejepisu Letz ju vydal za ministra Jána Mikolaja (SNS), kedy bol aj šéfom dejepisnej predmetovej komisie.

 Iniciatíva Nie extrémizmu zorganizovala v Banskej Bystrici stretnutie zástupcov študentských a mládežníckych organizácií ako reakciu na výsledky volieb. Jej autor Jaroslav Dodok uviedol, že „cieľom je ukázať, že sa vieme v regiónoch na celom Slovensku spojiť a navrhnúť konkrétne spoločné kroky a opatrenia, vďaka ktorým by sme zabránili extrémizmu, reagovali na apatiu mladých ľudí, priniesli konkrétne riešenia, ako sa môžu zapojiť do občianskeho a verejného života.“  Iniciatívu doposiaľ podporilo 25 mládežníckych organizácií, ktoré plánujú organizovať diskusie v školách a vydať Manifest mladých voličov.

Všimli sme si

 Od pondelka 7. marca 2016 rodičia podporujúci učiteľov prostredníctvom iniciatívy Zelená stužka vstúpili do štrajkovej pohotovosti rovnako ako učitelia na základných, stredných a vysokých školách. Zmeny vo vzdelávacom systéme na Slovensku sú nevyhnutné, preto rodičovská iniciatíva vyzýva rady rodičov pri ďalších základných a stredných školách, aby sa pripojili k štrajkovej pohotovosti. Cieľom iniciatívy v najbližších týždňoch je prepojiť rodičov na celom Slovensku, spojiť sily a spoločne sledovať, ako politické strany pracujú na príprave zásadných opatrení v školstve.

 Dana Rušinová z Nadácie pre deti Slovenska vo svojom blogu argumentuje, že okrem premyslenej zmeny vzdelávacieho systému „zhora“ je potrebné školy meniť malými krokmi aj „zdola“. V školách podľa nej chýba rešpektujúca komunikácia, partnerský prístup a prepájanie rozvoja vedomostí a zručností s bežným životom aj potrebami spoločnosti. „Nestačí prepracovať obsah vzdelávania, či vyriešiť financovanie a kompetencie. Hoci aj to je potrebné. Jednou z najdôležitejších výziev slovenského školstva je zmena foriem učenia a atmosféry na vyučovaní,“ píše Rušinová.

 Týždenník Trend informoval o architektonickej súťaži na materskú školu v obci Selce, do ktorej sa zapojilo až 43 tímov. Víťazom sa stalo bratislavské studio B52, ktoré vytvorilo budovu v tvare L zarezávajúcu sa do svahu. Vo vnútri sú všetky hlavné miestnosti orientované do spoločného átria, ktoré je bezbariérové. U detí má škôlka svojou priestorovou dispozíciou podnecovať zvedavosť, tvorivosť a kontakt s exteriérom.

 Rada mládeže Slovenska (RmS) predstavila webovú stránku strukturovanydialog.sk, ktorá prezentuje dobré  príklady neformálneho vzdelávania mládeže. Päťdesiat videí je rozdelených na sekcie atraktívna práca s mládežou a rozvíjanie talentu. Riaditeľka RmS Katarína Batková pri ich predstavení poukázala na nezastupiteľnú úlohu mentorov, učiteľov, rodičov, absolventov aj dobrovoľníkov, ktorí sa mládeži venujú vo svojom voľnom čase.

 Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica pre súčasných aj budúcich učiteľov pripravila nový vzdelávací projekt pod názvom Komenského inštitút. Jeho cieľom je prostredníctvom praktických aktivít rozvíjať kritické myslenie, zážitkovú pedagogiku a riešenie konfliktov v školskom prostredí. „Nemôžeme stále čakať na osvieteného ministra. Skutočná zmena môže prísť len zdola – od učiteľov v spolupráci s rodičmi a žiakmi,“ povedal jej riaditeľ Juraj Hipš. Platforma učiteľov z praxe prepája s odborníkmi vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní, ktorí sa stanú ich mentormi.

Pripravujeme

 Spracovávame správu z druhého okrúhleho stola pre zástupcov politických strán a odborníkov v oblasti stredného všeobecného aj odborného vzdelávania.

 Pripravujeme prezentácie a workshopy na viaceré konferencie. V marci sa zúčastníme konferencie Učíme pre život v Poprade. V apríli sa zúčastníme konferencie Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku v Rožňave a napokon v máji vystúpime na konferencii Cesty k dobrej škole. Na všetkých troch sa budeme venovať predstavám odbornej a laickej verejnosti o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktoré sme spracovali do atlasu predstáv.

 Vo vybraných mestách pripravujeme lokálne workshopy, do ktorých zapojíme všetkých, ktorých sa vzdelávanie týka.

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: