Témy týždňa

Parlament pred letom prerokuje viaceré návrhy k školstvu i vede • Očkovanie, letné školy aj doučovanie majú pomôcť prekonať dôsledky pandémie • Učitelia pociťujú stres a nedostatok uznania

Výrok týždňa

„Vysoké percento učiteľov sa cíti vystresovane, ale treba povedať, že istá miera stresu existuje v každej práci, ak ju človek robí zodpovedne. (…) Ak z piatich najhlavnejších zdrojov stresu patria tri do oblasti vzťahov v škole, to je kameň úrazu. Najväčším zdrojom stresu je nedostatok uznania a rešpektu, na treťom mieste je príliš veľa administratívy. Na druhom mieste je komunikácia s rodičmi. “

Kornélia Ďuríková
školská psychologička
v rozhovore pre Denník N | 11. 6. 2021

Výber z udalostí

• Na júnovej schôdzi sa budú poslanci a poslankyne Národnej rady SR zaoberať viacerými návrhmi na zmenu školských zákonov. V druhom čítaní plénum prerokuje:

x vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý má zjednotiť financovanie regionálnych škôl pod jednu strechu;

x poslanecký návrh Richarda Vašečku (KÚ, klub OĽaNO), Márie Šofranko (OĽaNO) a Radovana Slobodu (SaS), ktorý má umožniť realizáciu povinného predškolského vzdelávania aj zariadeniam mimo siete škôl.

Ďalšie body zaradené do programu schôdze:

x vládne návrhy zákonov o Slovenskej akadémii vied (SAV) a o verejnej výskumnej inštitúcii (tu a tu), ktorých cieľom je transformácia ústavov akadémie na verejné výskumné inštitúcie, zmena zloženia vedeckej a správnej rady i vekové obmedzenie pre zamestnancov obdobne ako pri vysokoškolských pedagógoch;

x návrh opozičných poslancov Mariana Kotlebu, Martina Beluského a Mareka Kotlebu (všetci ĽSNS), ktorí chcú zakázať predaj nezdravých potravín a nápojov v školách a školských zariadeniach;

x návrh koaličných poslankýň Jany Žitňanskej, Viery Laščákovej (obe zo Za ľudí), Zuzany Šebovej (Sme rodina), Márie Šofranko (OĽaNO) a Jany Bittó Cigánikovej (SaS), ktoré chcú do školskej legislatívy zaviesť novú odbornú pozíciu školskej zdravotnej sestry.

Zmena zákona, podľa ktorej by školská zdravotná sestra mohla posudzovať zdravotný stav, duševný a telesný vývin detí, poskytovať zdravotnú starostlivosť či zabezpečovať prevenciu, sa stretla s nevôľou zo strany odborárov. Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb návrh označil za absolútne neprijateľný z dôvodu nedostatku sestier v ambulanciách a nemocniciach.

Diskusiu vyvolali aj:

x návrh opozičného poslanca Tomáša Valáška (nez., PS), ktorý za spolustraníčku Simonu Petrík do parlamentu predložil návrh o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách;

x obdobný návrh skupiny koaličných poslankýň.

Portál Aktuality.sk informoval, že návrh podaný poslancom Valáškom je takmer totožný s tým, ktorý do parlamentu ešte v roku 2013 predložila Jana Žitňanská. Simona Petrík reagovala, že podobný návrh už v parlamente predstavila v roku 2017, vtedajšiu europoslankyňu o tom informovala a prizvala ju k spolupráci. „Sme radi, že sa pani Žitňanská rozhodla tento návrh opäť predložiť a preto náš návrh stiahneme, keďže návrh zákona od koaličných poslankýň má prirodzene väčšiu šancu na úspech,” uviedol riaditeľ komunikačného oddelenia PS Radovan Choleva.

• Podľa predkladateliek návrhu o detských skupinách by nový zákon mohol pomôcť pri riešení nedostatku miest v škôlkach. Na kapacitný problém v posledných týždňoch upozorňujú politici, odborníci i ľudia z praxe (napr. tu, tu a tu) v súvislosti so zavádzaním povinného predškolského vzdelávania, ktoré bude v platnosti od septembra.

Ministerstvo školstva v uplynulom týždni skonštatovalo, že robí všetko pre to, aby bol nábeh na povinné predškolské vzdelávanie plynulý a bezproblémový. Odkázalo pritom na poslaneckú novelu školského zákona o nesieťových poskytovateľoch a na 5-miliónovú investíciu na dobudovanie škôlok. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) zároveň ohlásilo vyčlenenie 13 miliónov eur na rozšírenie kapacít a modernizáciu materských škôl. Bude určená pre verejné, súkromné aj cirkevné škôlky s výnimkou tých v Bratislavskom kraji. Bratislava pritom patrí medzi lokality s najväčším nedostatkom miest pre škôlkarov.

Podľa Slovenskej komory učiteľov (SKU) výzva MIRRI prichádza neskoro, keďže na poddimenzované kapacity odborníci aj praktici upozorňujú dlhodobo. „Predškolské vzdelávanie však zďaleka nie je len o umiestnení detí. Ako ďalšiu z nevyhnutných podmienok garantujúcich kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu, na ktorú tiež dlhodobo upozorňujeme, vnímame potrebu asistentov učiteľa do každej triedy MŠ (nad 15 detí). Bez ohľadu na to, či v nej je alebo nie je dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,“ dodala za SKU Andrea Benková.

To, akým problémom čelí súkromná škôlka pre deti s autizmom Sposáčik a ako sa vyrovnávala s pandémiou, v rozhovore pre Denník N priblížila riaditeľka a spoluzakladateľka Zuzana Ondroušková.

• Pre žiakov, ktorí sa v období zatvorených škôl nemohli vzdelávať dištančne, bude v budúcom školskom roku určený program doučovania. Podľa analytikov z Centra vzdelávacích analýz (CVA) ide o jeden z najefektívnejších spôsobov riešenia nepriaznivých dopadov pandémie na vzdelávacie výsledky. Upozorňujú však, že táto podpora je dostupná len zlomku detí z tých, ktoré ju potrebujú.

Možnosť osvojiť si vedomosti a zručnosti počas augusta žiakom a študentom poskytnú aj letné školy. Ministerstvo školstva informovalo, že budú prebiehať aj na stredných odborných školách. Žiadosti o poskytnutie príspevku na letné školy môžu zriaďovatelia podávať do 18. júna.

• Jedným z opatrení pre elimináciu nepriaznivých dopadov prvej vlny pandémie bolo rozhodnutie ministerstva školstva o tom, že nebude možné, aby žiaci a žiačky opakovali ročník. Denník N informoval, že napriek tomu vlani prepadlo tritisíc detí.

„Aj my máme také informácie, nejde len o prepadávanie celých tried, ale niekde pomaly celých ročníkov. To je hrozivé, mali sme zopár online pohovorov s riaditeľmi takých škôl a pýtali sme sa kvôli čomu. Pre mňa to nebude akceptovateľné a Štátna školská inšpekcia bude overovať, prečo prepadli,“ reagoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Z nedávno zverejneného usmernenia ministerstva školstva k priebežnému a celkovému hodnoteniu žiakov základných škôl však vyplýva, že opakovanie ročníka v tomto školskom roku bude možné takmer za rovnakých podmienok ako pred pandémiou.

CVA v reakcii na to zverejnilo verejnú výzvu ministrovi školstva, ktorú podporili odborníci a odborníčky z praxe, mimovládnych organizácií, vysokých škôl aj štátnych inštitúcií. „Vyzývame ministerstvo školstva, aby: 1. Usmernenie týkajúce sa hodnotenia žiakov upravilo tak, aby opakovanie ročníka nebolo možné. 2. Zabezpečilo najmä žiakom s nízkou úrovňou vedomostí a zručností minimálne v nasledujúcom školskom roku adekvátnu a účinnú podporu,“ žiadajú iniciátori.

• Opatrenie, ktoré má významne znížiť riziko šírenia nákazy COVID-19, je očkovanie maloletých. Od minulého týždňa je možné na vakcináciu prihlásiť už aj deti od 12 rokov, a to prostredníctvom webu vakcinacia.nczisk.sk. „Očkovanie tejto vekovej skupiny schválila EMA. Už niekoľko týždňov takto očkuje Kanada aj USA. Vakcína bola schválená pre túto skupinu vo Veľkej Británii a postupne sa pridávajú aj ďalšie európske krajiny,“ vyhlásil v tejto súvislosti minister Gröhling.

Na to, či je očkovanie detí bezpečné, odpovedali vedci a vedkyne v ankete portálu Aktuality.sk. Očkovaniu detí sa v uplynulom týždni venovali aj viaceré rozhovory s odborníkmi a odborníčkami, napr. tu, tu a tu.

Ako nevyhnutnú podmienku návratu k prezenčnej forme výučby vníma očkovanie aj Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). Upozornila však na to, že zahraniční študenti z tzv. tretích krajín možnosť prihlásiť sa na očkovanie nemajú. ŠRVŠ preto s ministerstvom školstva spustila prieskum medzi zahraničnými študentmi a vyzvala ich k vyplneniu formulára v prípade záujmu o očkovanie na Slovensku. „Následne budú určené jednotlivé dni a mestá, kde môžu prísť zahraniční študenti a budú zaočkovaní,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády minister školstva.

O tom, že očkovanie učiteľov by mohlo podporiť plynulosť výučby v školách, no časť z nich vakcínu stále odmieta, informovali Hospodárske noviny. „Veľa z nich prekonalo covid a spoliehajú sa na to, že 180 dní im na vycestovanie bude stačiť,“ priblížil situáciu ZŠ v Kysuckom Novom Meste riaditeľ Igor Drexler s tým, že polovica pedagogického zboru školy zatiaľ o vakcínu nemá záujem.

• Duševné zdravie a pohoda učiteľov a učiteliek po roku pandémie boli predmetom prieskumu Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie Konvalinka, ktorý prebiehal dotazníkovou formou medzi viac ako 1700 respondentmi. „Nedostatok uznania a rešpektu patrí medzi hlavné zdroje ich stresu. Takisto je to aj jeden z hlavných dôvodov, prečo učitelia uvažujú o odchode z profesie,“ okomentovala výsledky prieskumu školská psychologička Kornélia Ďuríková.

Na zvyšujúci sa dopyt po učiteľoch v posledných mesiacoch upozornil portál Profesia. „Až 65 % spomedzi všetkých ponúk uverejnili základné školy (ZŠ). Na celom Slovensku je aktuálne najvyšší dopyt po učiteľoch druhého stupňa. Najžiadanejší sú uchádzači so zameraním na fyziku, matematiku a informatiku,“ upresnila PR manažérka portálu Nikola Richterová s tým, že priemerný počet záujemcov o jednu pozíciu sa znižuje.

„Musíme urobiť kroky na to, aby profesia učiteľa všeobecne bola v spoločnosti považovaná a aj odmenená finančne,“ zareagoval minister školstva Gröhling. O tom, že vyšší plat pedagógom nezaručí rešpekt a úctu, v blogu napísala Ingrid Kosová.

• Ďalšie správy jednou vetou:

x Ministerstvo školstva informovalo, že do 2. júla bude dotazníkovou formou realizovať audit digitálnych technológií v základných a stredných školách na Slovensku.

x Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) a IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže zriadili žiacky poradný výbor, prostredníctvom ktorého dostanú žiaci a žiačky druhého stupňa ZŠ a stredoškoláci príležitosť vyjadrovať sa k zmenám v oblasti vzdelávania.

x Minister školstva po minulotýždňovom zasadnutí vlády potvrdil, že PCR testy, ktoré sú podmienkou pre prijatie dieťaťa do letného tábora, bude preplácať štát.

x Vláda SR v uplynulom týždni schválila Národnú stratégiu pre otvorenú vedu na roky 2021 – 2028 a Akčný plán pre otvorenú vedu na roky 2021 – 2022.

Všimli sme si

• Stála konferencia asociácií vo vzdelávaní v Českej republike v spolupráci s Technologickým centrom Akadémie vied ČR v minulom týždni zorganizovala prezentáciu výsledkov verejnej konzultácie na tému: Ako nastaviť stredný článok aby zlepšoval učenie, wellbeing a rovné šance žiakov? Záznam z diskusie si môžete pozrieť tu.

• Portál Aktuality.sk zverejnil rozhovor so sociálnou pracovníčkou a metodičkou z obce Rankovce, Františkou Ondrašikovou. „Pred rokom 2000 tu nebolo jediné dieťa, ktoré by skončilo základnú školu štandardne v deviatom ročníku a pokračovalo na učňovke či strednej škole. Teraz pokračujú v podstate všetci a máme aj prvých vysokoškolákov. Školy pochopili, že sa potrebujú viac priblížiť k študentom,“ približuje Ondrašiková.

• Český portál EDUzín priniesol rozhovor s riaditeľkou základnej školy v severočeskom meste Litvínov, kde každý piaty žiak pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. „Mali sme tu deti, ktoré nás prosili, aby sme im pomohli dostať sa do detského domova. Sú to niekedy hrozné príbehy, ale zažívame aj veľa pekných vecí. Deti sú v škole spokojné a šťastné, hocikedy sa im ani nechce domov,“ konštatuje riaditeľka školy Pavla Tomášová.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk