Témy týždňa

Reforma riadenia vysokých škôl naráža na odpor • Nemálo žiakov a študentov sa kvôli pandémii vzdeláva dištančne • Na komisárku pre deti sa hlási osem kandidátok a kandidátov

Výrok týždňa

„Vysoké školy by nemali pri výučbe myslieť len na sprostredkovanie čo najväčšieho množstva učiva. Mali by hľadať aj cesty, ako pomôcť rozvíjať vysokoškolskú komunitu a vzťahy medzi študentmi a učiteľmi, ako aj medzi študentmi navzájom – a to aj online formou, ak to pandemická situácia a ochrana zdravia neumožňujú inak. Pocit prináležitosti k škole vybudovaný na bohatých vzťahoch ide ruka v ruke so získaním lepších vedomostí.“

Renáta Hall
analytička Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo
vo vyjadrení pre agentúru SITA | 14. 11. 2021

Výber z udalostí

Ako nastaviť strednú úroveň riadenia školstva tak, aby pomáhala školám a zriaďovateľom? Tejto téme sa bude venovať v poradí ôsma verejná prednáška, ktorú občianske združenie Nové školstvo organizuje v rámci Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky.

Ako zahraničný hosť vystúpi programový riaditeľ českej spoločnosti EDUin Miroslav Hřebecký. Prednáška spojená s diskusiou sa uskutoční vo štvrtok 18. novembra 2021 o 17:00 v hoteli Devín v Bratislave. Viac informácií o podujatí nájdete na webe alebo v udalosti na Facebooku. Účasť na prednáške je možná po vyplnení registrácie, ktorá je otvorená pre plne očkovaných.

• Nespokojnosť s návrhom novely vysokoškolského zákona sa prenáša do ulíc. V stredu popoludní proti nemu v Bratislave protestovali študenti, ktorí pochodom za slobodné vysoké školy požadovali stiahnutie návrhu z legislatívneho procesu. Podľa študentov úprava nerieši reálne problémy v školstve, no politizuje akademické prostredie a zasahuje do samosprávnosti škôl.

„Ak sa zruší samospráva, nebudeme sa môcť vyjadriť k zásadným problémom. Samospráva funguje, má svoje chyby, ale tým, že sa zruší, zruší sa aj hlas študentov, ktorí v nej majú zastúpenie,“ povedala Lucia Chudá, predsedníčka Študentskej časti Akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a dodala, že jeden študentský hlas v celej rade je veľmi málo.

• Na stredu 16. novembra je naplánovaný ďalší protest, ktorý UK spoluorganizuje so Slovenskou technickou univerzitou (STU), Študentskou radou vysokých škôl (ŠRVŠ) a Radou vysokých škôl (RVŠ). Aj RVŠ skonštatovala, že návrh novely je „založený na výraznom obmedzení samosprávy a autonómie vysokých škôl a ich fakúlt, nerieši podporu kvality vysokoškolského vzdelávania a ani významný odlev mladých ľudí za vysokoškolským štúdiom do zahraničia.“

Podporu protestu vyjadrili aj Klub dekanov fakúlt vysokých škôl SR, Študentská rada Trnavskej univerzity a Ekonomická univerzita (EU) v Bratislave. „K hlavným výhradám univerzít voči navrhovanej novele patrí hrozba priamej kontroly univerzít politickými nominantmi, strata kontroly nad majetkom a fakt, že novela nerieši skutočné problémy vysokého školstva. Slovenské univerzity čaká v budúcom roku redukcia celkového rozpočtu o 28 miliónov eur, pričom už v súčasnosti nedosahuje financovanie úroveň Českej republiky, Maďarska či Poľska,“ vysvetľujú organizátori.

• Ministerstvo školstva sa voči vyjadreniam o politizácii vysokých škôl ohradilo. „V novele zákona bude rektora voliť akademický senát spolu so správnou radou. Senát má podľa novely štvornásobný počet členov ako správna rada. Navyše polovicu členov správnej rady volí akademický senát. Členovia správnej rady nominovaní ministerstvom tak budú pri voľbe rektora tvoriť iba 10 % všetkých hlasov. Pri takejto váhe hlasov nie je možná ani politizácia, ani zneužitie postavenia správnej rady,“ argumentuje ministerstvo.

„Nie je pravda, že rektora má voliť senát spolu so správnou radou, keďže výsledok voľby musí schváliť správna rada, v ktorej má minister polovicu,“ reagoval predseda Rady vysokých škôl Martin Putala. „Aj rozpočet bude musieť schvaľovať správna rada. Rektor bez správnej rady neurobí vôbec nič. Kvestor, ktorý je akoby ekonomický námestník školy, bude podriadený nie rektorovi, ale správnej rade. V tom je tá politizácia. Nie je politizáciou to, že o akomkoľvek nakladaní s majetkom bude rozhodovať niekto externý, koho si dosadí minister školstva?,“ dopĺňa rektor UK Marek Števček.

• Organizátori protestu proti návrhu novely vysokoškolského zákona spustili aj petíciu za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, v ktorej sa už vyzbieralo viac ako 15-tisíc podpisov.

„Neustále pribúdajúce podpisy spolu s dlho nevídanou jednotou akademickej obce na Slovensku v odmietavom postoji k predloženej novele hovoria jasnou rečou, ktorej by mal porozumieť aj predkladateľ a tento návrh stiahnuť z legislatívneho procesu. Chceme a potrebujeme reformy, ale nie také, ktoré skutočné problémy vysokých škôl neriešia, ale vyrábajú nové,“ povedal predseda petičného výboru a rektor STU Oliver Moravčík.

• Ministerstvo školstva sa pri argumentácii v prospech navrhovanej novely odvoláva na medzinárodné analýzy a odporúčania európskych inštitúcií či OECD.

„V krajinách EÚ je trendom, že vysokú školu riadi správna rada a senát rieši akademické otázky. Túto zmenu nám odporúčala aj Európska komisia už v roku 2018. Dlhodobo nás na zlé riadenie našich vysokých škôl upozorňujú EÚ, Európska asociácia univerzít aj medzinárodné porovnania OECD,“ povedal minister Branislav Gröhling (SaS). „Už pred takmer 14 rokmi nám Európska asociácia univerzít vo svojej štúdii vyčítala, že príliš silná úloha senátov je jedným z brzdiacich elementov rozvoja kvality. Potvrdila to aj najnovšia štúdia z OECD. To nie je náš výmysel,“ doplnil v rozhovore pre denník SME štátny tajomník Ľudovít Paulis (SaS).

Podľa Centra vzdelávacích analýz (CVA) domáce aj zahraničné analýzy síce odporúčajú posilnenie úlohy externých aktérov pri riadení našich vysokých škôl, no „žiadna z analýz neodporúča takú vysokú mieru autonómie ministra školstva pri výbere členov a členiek správnej rady.“

• Ďalšie reakcie na navrhovanú vysokoškolskú novelu:

x Tézu o politizácii riadenia vysokých škôl odmietla Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá návrhu vyjadrila podporu. „Odporúčame tiež nastaviť vysoké školy na konkrétne počty domácich a zahraničných študentov, optimalizovať počet a veľkosť fakúlt rovnakého zamerania, ako aj nákladov na štúdium jednotlivých študijných programov a profesionálne audity,“ uviedol viceprezident RÚZ Mário Lelovský.

x Expremiérka a vysokoškolská pedagogička Iveta Radičová obavy škôl z politizácie chápe a apeluje na ďalšie rokovania. „Ak má reforma padnúť na silnejšej správnej rade a otváraní sa systému, treba rozumne rokovať o spôsobe kreovania správnej rady,“ uviedla Radičová v relácii Ide o Pravdu. „Akademický senát by mohol mať kompetenciu vetovať ministrove návrhy na členov správnej rady, kým to nebudú osobnosti, s ktorými bude senát súhlasiť,“ navrhla.

x Podľa štátneho tajomníka Paulisa je prirodzené, že reforma za zmenu zaužívaného systému vyvolá odpor. „Ale nemyslím si, že ten odpor je naozaj veľký, na podporu reformy vysokého školstva sa ozýva veľmi veľa odborníkov alebo ľudí z praxe,“ skonštatoval Paulis.

x „Paragrafové znenie novely sme videli, až keď sa dostalo do medzirezortného pripomienkového konania. Skrátka aj ľudia z kontaktnej skupiny, ktorí rokovali s ministerstvom si to prečítali, až keď to bolo vonku. Takto diskusia nemá vyzerať,“ vyhlásil prorektor UK Radomír Masaryk v rozhovore s Jurajom Hipšom. Odborníčka na vysoké školstvo Renáta Hall dodáva, že zásadné zmeny vo fungovaní vysokých škôl nie je možné robiť bez peňazí a dnes školy financujeme podpriemerne.

x Predseda ŠRVŠ Filip Šuran poznamenal, že nezabráni odlevu študentov do zahraničia. „Študent sa rozhoduje na základe toho, s čím sa bude stretávať každodenne. Napríklad aj na základe toho, v akom internáte bude bývať,“ povedal Šuran.

• Vysokoškolské internáty v Bratislave pre nárast celkového počtu nakazených vírusom COVID-19 sprísnili opatrenia. „Sprísňuje sa režim povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. V interiéri platí povinnosť nosiť respirátory. V prípade hromadných podujatí v exteriéri sú povinné rúška,“ spresnila hovorkyňa UK Lenka Miller. V internátoch STU môžu byť podľa hovorcu Juraja Rybanského ubytovaní iba študenti, ktorí absolvujú aspoň časť vzdelávania prezenčne. Miroslav Horňák z EU informoval, že internáty školy využívajú iba zahraniční študenti.

• Podľa prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) len 59 % študentov počas dištančnej výučby v uplynulých semestroch dosiahlo porovnateľné vedomosti ako v prezenčnom vzdelávaní. Viac ako tretine respondentov chýbal na väčšine predmetov priamy kontakt s učiteľmi. Prieskum tiež ukázal, že tretina respondentov sa necítila byť súčasťou komunity študentov a učiteľov svojej školy.

• O počte detí a mladých ľudí, ktorí sa vzdelávajú dištančne, v uplynulom týždni informovala štátna tajomníčka ministerstva školstva Svetlana Síthová (nom. SaS). Po stredajšom rokovaní vlády uviedla, že na diaľku sa učí 11 % žiakov a žiačok, pričom 9,2 % sa vzdeláva online a ostatní formou pracovných listov či telefonicky. Údaje ministerstvu poskytlo 90 % škôl.

„Situácia v školách je konštantná a neexistuje dôvod na zatvorenie škôl ani v jednom okrese. Školy stále fungujú naprieč celým Slovenskom a zatvárajú sa len triedy, kde sa vyskytne alebo kde je pozitivita u konkrétneho žiaka, ktorý triedu navštevuje,“ doplnila Síthová. „Stále platí, že školy sa plošne z rozhodnutia ministra zatvárať nebudú, riadia sa školským COVID automatom a situáciu vždy jednotlivo posudzuje príslušný regionálny hygienik/hygienička,“ uviedlo ministerstvo v reakcii na šíriaci sa hoax o úprave opatrení.

To, že je našou povinnosťou nechať školy otvorené čo najdlhšie a dodržiavať účinné odporúčané opatrenia pre zamedzenie šírenia nákazy, konštatujú Peter Visolajský a Kristína Visolajská. „Minimálne zaočkované deti si plošné zatvorenie škôl nezaslúžia, aj keby boli v čiernom či bordovom okrese. Ony pre ukončenie pandémie urobili naozaj všetko. To, že dospelí ľudia sú neopodstatnene vyplašení z očkovania tak, že sú ochotní si ochorením radšej prejsť – často s rizikom ťažkého priebehu, následkami či úmrtím, už naozaj nemôže obmedzovať deti, ktoré sú chránené očkovaním,“ napísali.

„Nedovolíme, aby trpeli deti za to, že dospelí sú nezodpovední, nedodržiavajú opatrenia a nedali sa očkovať,“ pridala sa členka konzília odborníkov Elena Prokopová.

• Konzílium vláde odporučilo, aby školy s veľkým počtom tried v izolácii prerušili prezenčnú výučbu na jeden až dva týždne. „Je tu zdravá miera, pokiaľ sa dá ísť podľa semafora. Keď máte veľké množstvo žiakov v karanténe, prestáva to byť únosné,“ povedal pre Hospodárske noviny prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.

Šéf SKU zároveň skritizoval, že sa pedagógom neušli antigénové samotesty distribuované školám. „Zamestnanci nedostali ani jeden kus. Aj my sa potrebujeme testovať, aby sme nešli do školy pozitívni,“ poznamenal Crmoman. „Zamestnanci škôl majú možnosť sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 a v prípade objavenia príznakov ochorenia majú možnosť využiť PCR test,“ reagovalo ministerstvo.

• Ďalšie správy v skratke:

x Ministerstvo školstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Stratégiu inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní. Pripomienkovanie prebieha do 25. novembra 2021.

x Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala (tu, tu a tu) parlamentom schválené novely školského zákona, zákona o pedagogických zamestnancoch a zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

x O funkciu komisára pre deti sa po Viere Tomanovej uchádza osem kandidátov a kandidátok – Natália Blahová, Jitka Hasíková, Katarína Hatráková (OĽaNO), Jozef Mikloško, Ondrej Prostredník, Katarína Szabová, Anna Niku a Mária Vargová. Viac informácií o nominantoch a ich podporovateľoch priniesol portál Aktuality.sk tu a tu.

Všimli sme si

• Analytičky Inštitútu finančnej politiky a Centra spoločenských a psychologických vied SAV Ľuba Habodászová a Ivana Studená vypracovali analytický komentár na tému formálneho vzdelávania dospelých na Slovensku pod názvom Marečku, podejte mi pero!. „Pre návrat dospelých do formálneho vzdelávania odporúčame zvýšiť pestrosť ponuky študijných programov na vysokých školách, hlavne profesijne orientovaných krátkodobých terciárnych a bakalárskych programov. Takisto odporúčame zvýšenie dostupnosti druhošancového vzdelávania ako nástroja pre zníženie bariér pre účasť na ďalšom vzdelávaní nízkovzdelaných dospelých,“ uvádzajú autorky.

• Celoživotné vzdelávanie je súčasťou série video rozhovorov a podcastov Národnej podpornej služby EPALE Slovensko. Úvodný diel s hosťkami zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Ľubicou Gállovou a Monikou Drinkovou si môžete pozrieť tu.

Najnovšia časť podcastu sa venuje projektu Omama občianskeho združenia Cesta von.

• Ako by mali vyzerať školy, aby sa z nich stali miesta, kam sa deti vracajú rady? Ako vieme architektúrou podporiť rozvoj sociálnych zručností, budovanie kolektívu a tímovej práce? O týchto témach v rozhovore s oceneným architektom Richardom Murgašom diskutovala Naďa Urbanová z organizácie Indícia.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk