Témy týždňa

Minister predstavil zamýšľané zmeny v rezorte • Školy sa pre všetkých žiakov zatiaľ neotvoria • Chabé vzdelávanie o nedávnej minulosti čiastočne suplujú mimovládne iniciatívy

Výroky týždňa

„Minister sám seba oceňuje za to, že nemá napísaný stostranový dokument a stačia mu opatrenia v odrážkach. To je, žiaľ, práve najväčšia slabina predstavenej reformy. Zmeny v takom komplexnom a zložitom systéme, akým školstvo je, nemožno zredukovať na dvanásť odrážok. Nejdeme s lístočkom na nákup do potravín, ale robiť systémové zmeny.“

Juraj Hipš
predseda Spolu-OD
v ankete Konzervatívneho denníka Postoj | 14. 11. 2020

Výber z udalostí

• Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) predstavil plánované zmeny v školstve. Počas tlačovej konferencie zdôraznil, že nejde o reformu, pretože ľudia sú na toto slovo už alergickí. Opatrenia, ktoré plánuje realizovať, minister zhrnul do 12 bodov:

1. Otvorenie trhu s učebnicami

2. Digitalizácia

3. Zmeny v obsahu vzdelávania

4. Debyrokratizácia

5. Optimalizácia siete škôl

6. Zlúčenie priamo riadených organizácií v rezorte školstva

7. Vytvorenie modelovej školy

8. Zjednotenie financovania školstva z jednej rozpočtovej kapitoly

9. Povinné predprimárne vzdelávanie

10. Podpora inklúzie a desegregácie

11. Zmena financovania vysokých škôl a podpora ich internacionalizácie

12. Zavedenie osobitných príplatkov pre učiteľov

Prezentované plány zosumarizovali viaceré médiá (napr. tu, tu, tu a tu).

• Zrazu máme pred sebou celkom systematický, konkrétny a v zásade aj jasný plán toho, čo sa vo vzdelávacom systéme ide diať, čo sa už v niektorých bodoch deje, prečo sa to ide diať a kam to smeruje,“ okomentoval zámery ministra vysokoškolský pedagóg a pracovník Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Branislav Pupala, ktorý sa venuje zmene obsahu vzdelávania.

Na avizované zámery zareagovala aj Slovenská komora učiteľov (SKU). Jej prezident Vladimír Crmoman predstavy ministra označil za málo ambiciózne. „Minister predstavil niektoré čiastkové veci, ktoré nie sú dosť jasne narysované, o čo konkrétne pôjde. Sú to zväčša drobné veci, nie je v tom veľká ambicióznosť,“ zhodnotil Crmoman s tým, že v zámeroch absentuje vzdelávanie učiteľov či téma demokratizácie v školách. „Čo v nás vyvoláva obavy, je otázka platového ohodnotenia učiteľov,“ dodala viceprezidentka SKU Soňa Puterková. Komora trvá na plošnom zvýšení miezd pedagógov.

• Pedagogickí, nepedagogickí a odborní zamestnanci by v nasledujúcich mesiacoch mali dostať k svojmu platu mimoriadnu odmenu za prácu počas koronavírusovej pandémie. „Financie budú zasielané na školy, aby sme sa im takýmto spôsobom poďakovali za to, že zvládajú toto obdobie,“ uviedol minister Gröhling k vyčleneniu sumy takmer 11 miliónov eur.

• Žiaci druhého stupňa základných škôl, ktorých pedagógovia nemali možnosť učiť online formou, sa od pondelka môžu vzdelávať prezenčne v malých skupinách. „Malou skupinou sa rozumie skupina najviac piatich žiakov a jedného pedagogického zamestnanca,“ vyplýva z rozhodnutia ministra školstva. Prezenčné vyučovanie sa obnovuje aj v stredných špeciálnych školách, odborných učilištiach a praktických školách.

„Je nefér voči deťom, ktoré nemajú žiadny prístup, aby sa nevzdelávali a ešte viac zaostávali za ostatnými, ktorí majú to šťastie, že sa nenarodili do chudoby, nemajú zdravotné znevýhodnenie, nie sú deti cudzincov a podobne,“ poznamenal Vladimír Crmoman z SKU s tým, že učiteľ by mal v takom prípade učiť už len prezenčne a nie časť triedy online a časť v škole.

S tým, že deti, ktoré sa nemôžu vzdelávať dištančne, potrebujú kontakt s dospelými mimo svojej komunity, súhlasí aj učiteľka Zuzana Réveszová. „Týmto deťom zvyčajne nemá kto z dospelých pomôcť pri úlohách. Samy si to vypracovať nevedia,“ skonštatovala Révészová pre Denník N.

• Minister Gröhling si želá, aby sa od 30. novembra školy otvorili pre všetky deti, teda aj pre žiakov druhého stupňa základných škôl a pre stredoškolákov. „My by sme sa chceli čo najrýchlejšie vrátiť do škôl. Myslím si, že je to potrebné zo všetkých stránok, či už vedomostí alebo aj socializácie,“ vyhlásil minister. S tým nesúhlasí premiér Igor Matovič (OĽaNO), ktorý prišiel s nápadom, aby školy pred obnovením prezenčnej výučby pretestovali antigénovými testami svojich zamestnancov, žiakov aj ich rodičov. „Neviem si to veľmi predstaviť, bolo by to enormná záťaž pre školy,“ zareagoval Gröhling.

Premiér Matovič školy pre staršie deti zatiaľ otvárať nechce. „Môžeme snívať o tom, že dajme deti do škôl, otvorme reštaurácie, ale ja sa pýtam na zodpovednosť. Kto bude kopať tie hroby?” opýtal sa počas tlačovej konferencie, na ktorej ohlásil otváranie kín, divadiel a kostolov. „Netrafili sme sa teda do toho, čo je potrebné otvárať ako prvé, mohlo to byť lepšie,“ okomentoval situáciu poslanec Marián Viskupič (SaS). Jeho stranícka kolegyňa Jana Bittó Cigániková rozhodovanie premiéra označila za trucpodnik OĽaNO voči SaS.

Svoje stanovisko prezentovala aj ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí), ktorá nerozumie, na základe čoho sa otvárajú len vybrané zariadenia. „A už vôbec nie, prečo pre školy platí limit 6 detí a pre iné zariadenia a podujatia platí 50 % kapacity,“ reagovala Remišová s tým, že najväčšou prioritou by malo byť vzdelávanie.

O tom, že niektoré európske krajiny dokázali eliminovať šírenie koronavírusu aj bez zatvárania škôl a obmedzili práve také zariadenia, ktoré my otvárame, píše v blogu Andrea Hajdúchová.

• To, že mnohí študenti a študentky stredných škôl majú s dlhodobým vzdelávaním na diaľku problém, rozoberá Alena Potocká v Konzervatívnom denníku Postoj. Problémom spojeným s dištančnou výučbou sa venoval aj spravodajský portál Aktuality.sk. „Na online hodinu bolo schopných prihlásiť sa deväť žiakov z dvadsiatich,“ povedala učiteľka zo základnej školy v Suchej nad Parnou. V triede podľa vlastných slov nemá žiakov trpiacich núdzou, no zdôraznila, že rodiny majú obmedzenú techniku potrebnú na online výučbu.

Aj deti navštevujúce prvý stupeň základných škôl sú odkázané na dištančnú výučbu v prípade, že lokálne zhoršená epidemická situácia spôsobí prerušenie výučby v konkrétnych triedach či školách. Štátny pedagogický ústav v spolupráci s RTVS a organizáciou Indícia preto opätovne spustil televízne vysielanie Školského klubu. „Televízne vysielanie je určené najmä tým deťom, ktoré sa nevedia zapojiť do dištančného vzdelávania s využitím digitálnych technológií,“ objasnila riaditeľka ŠPÚ Miroslava Hapalová.

O tom, že rodičom i učiteľom by v čase pandémie pomohol funkčný školský webový portál s bohatým edukačným obsahom, píše Denisa Gdovinová v Denníku N. Podľa nej zatiaľ majú k dispozícii len nefunkčný a predražený portál Viki.

• Ministerstvo školstva informovalo, že do programu, v ktorom budú študenti a študentky pedagogických fakúlt doučovať žiakov, sa zapojilo 123 základných škôl. Tieto školy identifikovali viac ako 4300 detí, ktoré doučovanie potrebujú.

Všimli sme si

• O úrovni digitálnych zručností slovenských detí a inovatívnej výučbe informatiky v rozhovore pre portál Čierna labuť hovorila učiteľka Zuzana Tkáčová. O tom, že zakazovať deťom mobil nemusí byť v čase pandémie a odlúčenia od rovesníkov vždy vhodné, hovorila psychologička Eva Poliaková.

„Som fanúšikom spojenia nových technológií so starým a osvedčeným prístupom k vzdelávaniu, napríklad z čias vizionára Komenského. Začali sme vymýšľať umelé neprirodzené postupy a zabudli sme na to, že mnoho progresívnych vecí je vlastne veľmi starých,“ konštatuje v rozhovore pre Postoj spisovateľ Daniel Hevier.

• Reprezentatívny prieskum v rámci štúdie Hodnoty mladých priniesol zistenia o dôveryhodnosti politikov medzi ľuďmi vo veku od 15 do 29 rokov, ktorí žijú v Čechách a na Slovensku. Zistenia prieskumu, na ktorých sa podieľala Rada mládeže Slovenska a agentúra Focus, nájdete tu.

Organizácia Post Bellum zverejnila výsledky prieskumu o tom, ako mladí vnímajú udalosti, ktoré sa na Slovensku odohrávali v období 2. svetovej vojny. Podľa Sandry Polovkovej až tretina oslovených mladých ľudí vo veku od 16 do 30 rokov tvrdí, že sa v škole tejto téme dostatočne nevenovali. Rozhovor s Polovkovou k tejto téme priniesol denník SME.

• Denník N opísal viaceré prípady kyberšikanovania pedagógov žiakmi. „O probléme sa príliš nehovorí, učitelia nezriedka mlčia, ministerstvo oficiálne neeviduje žiadne podnety,“ konštatuje Vladimír Šnídl v úvode článku. To, ako šikanovanie vplýva na detské obete a ich budúcnosť, v rozhovore s Janou Shemesh približuje školská psychologička Petra Arslan Šinková.

• Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu Denník N zverejnil sériu rozhovorov Karola Sudora so študentskými lídrami Nežnej revolúcie v roku 1989. Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika na webe zosumarizoval najčastejšie mýty spájané s obdobím socializmu. Okrem publikácie o faktoch z obdobia pred rokom 1989 web ponúka aj smutno-smiešnu online hru.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk