Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

 
Ďalšie víkendové protesty zorganizovali študenti aj vedci • Staré výzvy na podporu výskumu sa vyšetrujú, nové meškajú • Univerzita Komenského sa chváli posunom v rebríčku a čelí kritike za tituly plagiátorom

 

Výrok týždňa

„To, že deti poznajú deväť rokov krky a chrbty detí sediacich pred nimi, s ktorými sa bavia len cez prestávky, je katastrofa. Druhá vec je usporiadanie, ktoré nazývam systém otrokov a otrokára. Otroci, čiže žiaci, veslujú proti učiteľovi a on proti nim. Nanič je aj časová distribúcia. Žiaci by napríklad zniesli aj ďalšiu hodinu o štúrovcoch, ale už sa museli preladiť na chémiu.“

Daniel Hevier
spisovateľ
v rozhovore pre portál Čierna labuť | 9. 4. 2018

 

Výber z udalostí

• Aj koncom uplynulého týždňa pokračovali protesty Za slušné Slovensko spoluorganizované študentmi, a to v Bratislave a Humennom. „Takto chceme symbolicky vyjadriť jednotu naprieč všetkými slovenskými krajmi, a to symbolicky na začiatku a na konci krajiny,“ informovali organizátori zhromaždení, ktoré sú reakciou na udalosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Cieľom oboch zhromaždení bolo vyjadriť nesúhlas s tým, aby v pozícii prezidenta policajného zboru zotrval Tibor Gašpar, poukázať na nevyhnutné systémové zmeny vo fungovaní policajnej inšpekcie, či žiadať odstúpenie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

K organizátorom zhromaždení sa pripojili aj zástupcovia študentskej iniciatívy #niejenamtojedno. Protestov sa napokon podľa odhadov zúčastnilo viac ako 30-tisíc ľudí.  O tom, čo všetko organizovanie občianskych zhromaždení zahŕňa, o motiváciách aj očakávaniach, hovorila pre týždenník Trend stredoškolská študentka Karolína Farská.

• V uplynulom týždni sa konal aj Pochod za vedu. V sobotu sa ním slovenskí vedci v Bratislave pripojili k pochodom po celom svete. Ich cieľom bolo odkázať, čo veda spoločnosti prináša, ako ju využívať v bežnom živote a vyhýbať sa tak falošným správam a manipuláciám.

„Stal som sa vedcom, lebo som chcel pomáhať ľuďom. Venoval som sa výskumu spánku a bunkového delenia, ktoré súvisí s problematikou rakoviny a starnutia. Ale teraz je to, čo robím a to, na čom mi záleží, pod paľbou. Hnevám sa a šaliem na politikov za to, že uniesli vedu a popierajú ju pre vlastné sebecké záujmy. Doplatíme na to všetci,“ vysvetľoval svoje motivácie vedec a účastník pochodu Tomáš Eichler.

• O tom, že v rámci Operačného programu Výskum a inovácie nezískalo finančnú podporu žiadne špičkové výskumno-vývojové centrum a podporené neboli ani iné inovatívne projekty etablovaných vedcov a pracovísk, písal týždenník Trend. Namiesto toho uspeli firmy podozrivé z prepojení na politické špičky.

Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) po svojom nástupe do funkcie zrušila výzvu na podporu strategického výskumu a vývoja za takmer 300 miliónov eur. Druhú výzvu na podporu výskumno-vývojových centier jej rezort pozastavil a vykonáva kontrolu. S firmami, na projekty ktorých už ministerstvo stihlo uzatvoriť zmluvy, teraz rokuje o možnosti odstúpenia. „Zo 62 zmlúv je však stále viac ako 50 aktívnych,“ upozornil Trend začiatkom uplynulého týždňa.

Netransparentné rozdeľovanie peňazí na výskum a inovácie potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad SR. Kauzu teraz podľa portálu biztweet.eu vyšetruje aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

• Ministerka Lubyová tému podpory výskumu a inovácií opäť otvorila s tým, že rezort plánuje vyhlásiť nové výzvy na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja, a to v sume 288 miliónov eur. Aj tentoraz sa budú prostriedky rozdeľovať cez Výskumnú agentúru, ktorá čelila kritike pre pochybné rozdeľovanie eurofondov v čase úradovania ministra Petra Plavčana (nom. SNS). Vedenie agentúry sa medzitým vymenilo.

„Výzvy na predkladanie projektov by mali byť podľa predbežného harmonogramu vyhlásené počas najbližších piatich mesiacov. Ide o výzvy zamerané na partnerstvá súkromných firiem a akademického sektora v oblasti vývoja a výskumu, ktoré vlani vyhlásil rezort školstva a následne ho zrušil,“ spresnil expert na eurofondy Tamás Szőke.

• O krajinách, ktoré sa investíciami do vedy a výskumu, ale aj počtom akademikov najviac podobajú Slovensku, písala výskumníčka Univerzity v Toronte Evina Steinová.

„Nie je to tak, že by sme mali nepomerne viac či menej výskumníkov pracujúcich vo verejnom sektore. Z krajín s podobnou veľkosťou obyvateľstva sa najviac približujeme Írsku, hoci Írsko vynaložilo v roku 2016 zhruba 1,18 percenta svojho HDP na vedu a výskum, kým na Slovensku to bolo len 0,79 percenta,“ argumentuje Steinová.

Vedkyňa zároveň dodáva, že takmer dve tretiny z odhadovaného počtu 17 miliónov akademikov vo svete dnes tvoria „takpovediac stážisti a brigádnici, ktorí pracujú na univerzitách a vykonávajú výskum na dobu určitú alebo na dohodu a nemajú postavenie bežných zamestnancov.“

• Univerzita Komenského (UK) v Bratislave sa minulého týždňa pochválila, že sa umiestnila medzi päťstovkou najlepších univerzít sveta v rebríčku Round University Ranking (RUR) a oproti vlaňajšku si polepšila o 42 miest. V tomto roku bola na 391. mieste, vlani obsadila 433. priečku.

Denník SME medzitým upozornil na to, že UK udelila doktorské tituly nemeckým doktorandom, o ktorých sa v Nemecku následne písalo pre dôvodné podozrenia z plagiátorstva. V dvoch prípadoch ide o dizertačné práce, ktoré odobrila Fakulta managementu, v treťom Filozofická fakulta.

• To, akým spôsobom získavajú nemeckí študenti a akademici tituly, kontroluje stránka VroniPlag, ktorá si všíma aj plagiátorstvo. Vďaka jej podnetom už v Nemecku vyšetrovali viacerých prominentov, vrátane politikov, ktorí následne o svoje tituly.

„Ak sa na našu najprestížnejšiu univerzitu prisala nemecká agentúra na výrobu titulov, môže to byť podobný signál, ako boli talianski podnikatelia pre východ Slovenska. Taliani nás priviedli k ložisku problémov s agrodotáciami, nemeckí doktori „na kľúč“ nás upozorňujú na rozkrádanie vzdelanostnej sféry,“ hodnotí kauzu prideľovania titulov publicistka Zuzana Kepplová.

• O tom, že sa čas podávania prihlášok na slovenské vysoké školy už štandardne spája s otázkami typu „Načo nám je toľko humanitných odborníkov?“ písal pre .týždeň Anton Vydra. „Vysoké školy nie sú dielne na výrobu pracovnej sily, ale inštitúcie akademickej slobody v bádaní a vedeckých záujmoch,“ konštatuje s tým, že so slušným Slovenskom by mohlo prísť viac slušnosti aj v tejto téme.

• V súvislosti s prihlasovaním žiakov na osemročné stredoškolské štúdium sa v minulom týždni objavili informácie o tom, že rezort školstva povolil otvoriť triedy cirkevným gymnáziám až v posledný deň, kedy mohli rodičia podať prihlášku.

Riaditeľka Evanjelického lýcea v Bratislave Edita Prostredníková pre Denník N potvrdila, že rozhodnutie o možnosti otvoriť prvý ročník dostali emailom 10. apríla vo večerných hodinách. Rozhodnutie malo pritom uvedený dátum 27. marca.

Podobné problémy sa podľa týždenníka Trend opakovali aj v prípade ďalších cirkevných gymnázií, ktorým pôvodne odbory školstva okresných úradov v sídlach krajov nepovolili pokračovať v poskytovaní osemročného študijného programu.

 

Všimli sme si

• O tom, ako nielen z hľadiska formy výučby, ale aj dizajnu priestorov, môžu vyzerať školy 21. storočia, písala pre portál Eduworld Hanka Herinková. Viac o príkladoch inšpiratívnych škôl z Dánska, Španielska, Japonska či Vietnamu si môžete prečítať tu.

• Dôkaz o tom, že potrebám detí môžu byť prispôsobené nielen vnútorné, ale aj vonkajšie priestory škôl a ihriská, priniesol Wayne Devine, autor hojdačky pre deti i dospelých so zdravotným znevýhodnením a obmedzenými možnosťami pohybu.

Kým na Slovensku sa stále trápime s otázkou bezbariérovosti škôl, hojdačku umožňujúcu zažívať bežné radosti navrhol Austrálčan ešte v roku 1988. Dnes je možné tento typ hojdačiek nájsť okrem Austrálie aj na Novom Zélande, či v Spojených štátoch, ale aj v niektorých krajinách Európy. Pozrite si video.

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra: