Čo priniesol úvod roka 1. 1. 2021 – 10. 1. 2021

Nemocnice sa plnia a školy aj preto ostávajú prázdne | Foto – pixabay.com

Témy úvodu roka

Ministerstvo školstva načrtlo plánované zmeny v roku 2021 • Otváranie škôl sa opäť odkladá, odborníci i praktici to naďalej kritizujú • Zrušila sa časť maturít aj testovanie deviatakov

Výrok úvodu roka

„Pred nami je rok, keď sa musíme nielen postaviť na nohy, ale aj správne vykročiť. Vydajme sa cestou kvalitného a dostupného vzdelania pre všetkých. Deti, ktoré zažili najväčšiu krízu vo vzdelávaní, si zaslúžia zažiť aj najväčšiu zmenu nášho školstva k lepšiemu.“

Zuzana Čaputová
prezidentka Slovenskej republiky
v novoročnom prejave | 1. 1. 2021

Výber z udalostí

• Úvod roka 2021 priniesol výzvy k zmenám v slovenskom školstve, aj plány a sľuby politikov týkajúce sa vzdelávacieho systému.

Podľa navrhovaného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ministerstvo školstva v tomto roku chystá napríklad:

x zefektívnenie prijímacieho konania na stredné školy;

x zosúladenie terminológie a systému hodnotenia základných a stredných škôl;

x zavedenie novej učebnicovej politiky, vrátane otvorenia trhu s učebnicami;

zosúladenie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch s potrebami praxe a úpravu preukazovania bezúhonnosti zamestnancov škôl;

x úpravu systému experimentálneho overovania nových odborov vzdelávania podľa potrieb trhu práce a zavedenie nadpodnikového vzdelávania;

zákonnú úpravu systému riadenia vysokých škôl, posilnenie ich verejnej kontroly a právomocí rektora, podporu integrácie vysokých škôl a funkčných miest docentov a profesorov;

úpravu riadenia Slovenskej akadémie vied (SAV) s oddelením manažérskeho a vedeckého riadenia.

• Ministerstvo školstva pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS) začiatkom roka prezentovalo aj plány opätovného otvárania škôl, ktoré už od októbra kvôli druhej vlne šírenia nového koronavírusu vzdelávajú dištančne. Kým na Nový rok minister pripúšťal, že by sa žiaci do škôl mohli vrátiť 11. januára po pretestovaní antigénovými testami, o niekoľko dní na to konštatoval, že od tohto dňa sa môžu otvoriť len končiace ročníky stredných škôl, ak sa pretestujú žiaci aj zamestnanci školy.

Od pondelka sa mohli otvoriť aj škôlky v prípade, ak im to zriaďovateľ umožnil po posúdení lokálnej epidemiologickej situácie. Ministerstvo školstva v tejto súvislosti zriaďovateľom odporučilo zvážiť možnosť prevádzky materských škôl len pre deti, ktorých rodičia pracujú v kritickej infraštruktúre a tých, ktorí nemôžu vykonávať prácu z domu.

Od budúceho pondelka by sa mali materské školy otvoriť pre všetky deti. V prípade základných škôl minister uviedol, že by chcel v tento deň otvoriť aspoň prvé a druhé ročníky. Ministerstvo však školy vyzvalo, aby prezenčné vzdelávanie deťom umožnili až po pretestovaní rodičov a učiteľov. Zároveň informovalo, že sa chystá nakúpiť vyše milión kloktacích testov.

„Zdá sa len, že v terajšej „čiernej“ fáze epidémie bude hromadných vzoriek žiakov jednej triedy, ktoré prejdú cez laboratóriá „s čistým štítom“, teda bez nálezu covidu, tak málo, že plošné obnovenie prezenčnej výučby ani kloktanie neprinesie,“ reagoval komentátor denníka SME Peter Schutz.

• „Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu a odporúčania epidemiológov otváranie škôl považujem za mimoriadne rizikové. Máme pred sebou sériu rokovaní, verím, že čo najskôr nájdeme bezpečné a efektívne riešenie, ktoré umožní našim deťom vrátiť sa späť do škôl,“ skonštatoval napokon minister Gröhling.

S tým, že situácia je vážna, súhlasí aj Únia miest Slovenska (ÚMS), pre ktorú zabezpečenie čo najskoršieho návratu detí do škôl zostáva prioritou. „Budeme sa pripravovať na antigénové testovanie pre žiakov, rodičov a pedagógov od 22. do 24. januára,“ avizoval prezident ÚMS Richard Rybníček. Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) však k tomu v Sobotných dialógoch RTVS vyhlásil, že „o otvorení škôl môžeme kvôli novej mutácii koronavírusu teraz dva mesiace iba snívať.“

• Na minulotýždňovej tlačovej konferencii minister školstva Gröhling vyhlásil, že základné umelecké školy, centrá voľného času a jazykové školy ostávajú zatvorené zrejme až do konca lockdownu, ktorý nateraz platí do 24. januára.

Pre pretrvávajúcu situáciu v tomto školskom roku neprebehne ani externá časť maturitnej skúšky. Písomná forma internej časti maturít sa uskutoční od 12. apríla a ústna forma od 17. mája. „Touto cestou zároveň aj vyzývam školy, aby v obsahu maturitných otázok zohľadnili dištančné vzdelávanie a mieru, v akej prebrali v tomto čase učivo a začlenili ho do maturitnej skúšky v zúženom rozsahu,“ uviedol minister.

Pre tento školský rok sa ruší aj testovanie piatakov. Testovanie deviatakov prebehne 9. a 10. júna, a podľa Gröhlinga bude jedným z podkladov analýzy stavu vzdelávania v období pandémie.

• Zmeny sa týkajú aj dĺžky prvého polroka školského roka 2020/2021. Keďže sa návrat detí do škôl odkladá, ministerstvo rozhodlo, že čas na vyskúšanie a hodnotenie žiakov za prvý polrok majú školy až do 31. marca. Vtedy najneskôr musia vydať polročné vysvedčenia.

Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Miroslava Hapalová vysvetlila, že rezort školstva k tomuto kroku pristúpil, „aby sa predišlo tomu, že po návrate žiakov do škôl po dlhšom období dištančného vzdelávania budú učitelia cítiť tlak na urýchlené získanie podkladov na hodnotenie a začnú hneď realizovať ústne alebo písomné skúšanie.“ Denník N priblížil, prečo túto možnosť niektoré školy neplánujú využiť. „Koľko času by nám potom ostalo na druhý polrok, dva či tri mesiace?,“ pýta sa napríklad Renáta Mikulášová, riaditeľka gymnázia v Banskej Štiavnici.

• Okrem pretestovania učiteľov, žiakov a rodičov minister Gröhling chce, aby učitelia nad 50 rokov boli súčasťou očkovania proti ochoreniu COVID-19 už v druhej vlne. „Prioritne to budú zamestnanci a učiteľky v materských školách, na prvom stupni špeciálnych škôl a zamestnanci v špeciálnych výchovných zariadeniach,“ špecifikoval minister.

• K tomu, aké dôsledky môže mať dlhodobé dištančné vzdelávanie na deti, sa aj v úvode roka vyjadrovali ľudia zo školskej praxe, odborníci na vzdelávanie a komentátori:

Na to, či zo základných škôl v tomto školskom roku odídu primerane vzdelaní deviataci a či sa online spôsobom dokážu vzdelávať aj mladší žiaci, sa denník Pravda pýtal riaditeľov škôl z rôznych častí Slovenska.

„Ak v Holandsku, kde robili porovnanie dištančného a prezenčného vzdelávania, vyšlo, že online vzdelávanie má len 40 % efekt oproti prezenčnému, vzhľadom na doterajšie výsledky slovenských žiakov to znamená, že máme „zarobené“ na veľký problém,“ píše komentátor Marián Repa.

To, že je zlyhaním vládnucich elít, ak v čase pandémie nevedia do vzdelávacieho procesu integrovať deti, ktoré nedokážu ani porozumieť písanému textu, v podcaste portálu Aktuality.sk konštatovala riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

Aj o tom, ako sa v čase zatvorených škôl formujú návyky detí, v podcaste denníka SME rozprával sociálny antropológ Martin Kanovský.

x Denisa Gdovinová v článku Denníka N približuje výsledky prieskumu, ktorý na základnej škole v Bratislave zrealizovali školskí psychológovia medzi žiakmi. „Som unavená natoľko, že už som taká frustrovaná, že som počas online vyučovania trikrát zaspala,“ napísala žiačka 2. stupňa v dotazníku.

x Na to, že podľa ombudsmanky Márie Patakyovej „mimoriadne prerušenie vyučovania užnadobúda trvalý charakter, čo je v rozpore s myšlienkou dočasného obmedzovania základných práv počas pandémie,“ v blogu upozornila Andrea Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas.

Analytik Útvaru hodnoty za peniaze Tomáš Hellebrandt reagoval na nedávny text analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róberta Chovanculiaka, ktorý kritizoval pesimizmus ekonomických odhadov o vplyve dlhodobo zatvorených škôl na budúce príjmy žiakov.

• Minister školstva v úvode roka vydal niekoľko vyhlásení o zamýšľaných zmenách v školstve, vrátane znižovania byrokracie, skracovania externého vysokoškolského štúdia, zlučovania vysokých škôl či avizovanej digitalizácii (napr. tututu a tu).

Gröhling zároveň oznámil, že ministerstvo začalo s rekonštrukciou jednej z bratislavských budov, v ktorej pripravujú modelovú školu. „Chceli by sme, aby sa školy začali meniť aj zvnútra. Vidíme množstvo fotiek a videofilmov, ako to vyzerá v zahraničí, a vždy si poviete, že je to pekné, ale neviete si to úplne predstaviť. Preto chceme dať možnosť učiteľom a riaditeľom, aby reálne prišli do takej školy, vyskúšali si v nej učiť a strávili v nej čas,“ vysvetľoval minister.

„Slovenská modelová škola, ktorú ide teraz zriadiť minister školstva bude výnimočná. Nebudú v nej žiaci. Učitelia si budú môcť pozrieť školský nábytok, nové technológie, možno iné usporiadanie lavíc, možno peknú knižnicu aj s novou maľovkou. Je to niečo ako školská IKEA. Poprechádzate sa medzi vystavenými kusmi, spravíte nákupný zoznam a zariadite svoju školu. Ste na slovenský spôsob pripravení na zmenu školy zvnútra,“ reagoval predseda mimoparlamentnej strany Spolu Juraj Hipš.

• Ďalšie správy v skratke:

Vláda vzala na vedomie Správu o stave výskumu a vývoja v SR a jeho porovnanie so zahraničím za rok 2019.

x „Vedu na Slovensku je potrebné donútiť viac riskovať a ponúknuť jej na tento účel nástroje, ktoré pomôžu pracovníkom získať sebadôveru na to, aby slobodne prijali vlastné pravidlá plnej profesionálnej realizácie v súlade s ich nadšením, kvôli ktorému kedysi v minulosti prijali svoju profesiu,“ píše v blogu Slavomír Ondoš zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity.

To, že rok 2020 bol pre vysoké školy prelomový, si myslí predseda Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Robert Redhammer. „Začali platiť nové pravidlá – akreditačné štandardy, zamerané na zabezpečovanie kvality vzdelávania. Ich ťažiskom je zohľadňovanie súčasných aj budúcich potrieb študentov a praxe vo vysokoškolskom vzdelávaní,“ uviedol Redhammer.

x Čo vo vysokom školstve priniesol rok 2020, v blogu zosumarizoval predseda Študentskej rady vysokých škôl Filip Šuran.

Všimli sme si

• Rakúska ministerka práce a rodiny Christine Aschbacherová odstúpila z funkcie pre podozrenia z plagiátorstva. Z nečestne získaného titulu obviňujú političku aj v súvislosti s dizertačnou prácou, za ktorú minulý rok získala titul PhD. na Materiálovotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU). Aschbacherová svoju rezignáciu oznámila deň po tom, čo kauzu priniesol rakúsky portál vienna.at. STU avizovala, že pochybnosti o dizeračnej práci preverí.

• ŠPÚ v spolupráci s RTVS, organizáciou Indícia a Pedagogickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pripravili pokračovanie televíznej relácie Školský klub, ktorá je určená žiakom a učiteľom prvého stupňa základných škôl.

„V pondelok budú ‚televízni učitelia‘ učiť slovenský jazyk a literatúru, v utorok sa budú venovať obsahu zo vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť, v stredu sa bude vyučovať matematika a vo štvrtok prírodovedné predmety,“ priblížila Adriana Šišková z ŠPÚ. „Ku každej relácií sú vytvorené pracovné listy, ktoré môžu deťom vytlačiť rodičia. Škola ich zase môže distribuovať tým deťom, ktoré nemajú doma potrebné technické vybavenie. Pracovné listy sú zverejňované aj v rómskom a maďarskom jazyku, aby sme podporili vzdelávanie všetkých detí,“ doplnila šéfka ŠPÚ Miroslava Hapalová.

• O tom, že niektoré deti v Českej republike neboli v škole už vyše 100 dní a sú odkázané na online výučbu, ktorú niektorí učitelia či školy nezvládajú, informovala Česká televízia v relácii 168 hodin. „Učiteľ má stále vypnutú kameru, deťom sa neukáže. Celú dobu online výučby platím doučovanie matematiky,“ približuje v reportáži svoju skúsenosť matka dvoch školopovinných detí.


• Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika vyhlásil výsledky dvoch študentských súťaží za rok 2020. V prvej porota hodnotila eseje študentov na tému „Môže byť Slovensko slušné?“ a v druhej posudzovala odborné články na tému „Ľudské práva, slobody a hranice ich limitácie v čase pandémie,“ za ktoré súťažiaci mohli získať Cenu Ernesta Valka. Všetky ocenené texty študentov si môžete prečítať tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk