Témy týždňa

Vláda spôsobila zmätok pri otváraní škôl • Otváranie škôl napriek automatom nemá jasné pravidlá • Zástupcovia vysokých škôl sa obávajú straty autonómie • Prezidentka zatiaľ rektora STU neodvolá

Výrok týždňa

„Školy sa otvoria, ale iba niekde a niektoré a nejako a navyše podľa všetkého aj tak iba na chvíľu.“

Samuel Marec
prekladateľ a publicista
v komentári pre denník SME | 7. 2. 2021

Výber z udalostí

• Diskusiu o potrebe obnovenia prezenčnej výučby v uplynulom týždni vystriedali správy poukazujúce na chaos spôsobený vládou pri otváraní škôl. Kým v úvode týždňa ešte zaznievali výzvy adresované ministrovi školstva požadujúce znovuotvorenie škôl (napr. tu a tu) a ich uprednostnenie pri uvoľňovaní opatrení (napr. tu a tu), v stredu už niektorí členovia vlády informovali o otváraní tried pre najmladších žiakov a žiačky a pre končiace ročníky základných aj stredných škôl.

Deň po tom, čo pandemická komisia odobrila návrh konzília odborníkov a odporučila vláde SR, aby od pondelka 8. februára povolila otvorenie škôl a škôlok, minister školstva o tomto kroku informoval na tlačovej konferencii. Ozrejmil, že možnosť obnoviť prezenčné vzdelávanie od pondelka dostanú materské školy, základné školy v prípade prvého stupňa a základné i stredné školy pre žiakov končiacich ročníkov. Základné umelecké školy dostali možnosť obnoviť individuálnu prezenčnú výučbu. Pre všetky ročníky môžu svoje brány otvoriť aj stredné zdravotnícke školy.

• V prípade mladších detí pandemická komisia stanovila ako podmienku návratu do škôl testovanie aspoň jedného rodiča a pretestovanie personálu školy. Ak by rodič testovanie neabsolvoval, dieťa by zostalo na dištančnom vzdelávaní. Negatívnym antigénovým či RT-PCR testom sa musia v škole preukázať aj končiaci stredoškoláci.

„Keď od 8. februára spúšťame školskú prevádzku, spúšťame do platnosti aj školský semafor, ktorý fungoval od začiatku roka. To znamená, že ak niekde bude situácia vážna a niekde už aj je, tak regionálny úrad verejného zdravotníctva môže v danom meste alebo okrese prerušiť vyučovanie tak, ako sa to stalo už v minulosti,“ vysvetľoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Školy podľa neho môžu otvoriť aj neskôr ako v pondelok po pretestovaní zamestnancov podľa možností zriaďovateľov a škôl.

• To, že pretestovanie personálu školy pre bezpečné prezenčné vzdelávanie nestačí, už pred časom konštatovala Slovenská komora učiteľov (SKU). Viceprezidentka komory Soňa Puterková aj v minulom týždni uviedla, že pre dlhodobejšie prezenčné vzdelávanie počas pandémie je jediným východiskom očkovanie zamestnancov škôl. „Súčasne žiadame o distribúciu dostatočného množstva respirátorov a ďalších ochranných pomôcok pre zamestnancov v náležitom predstihu pred samotným otvorením škôl,“ zdôraznila SKU.

„Ak otvoríme školy a pre chorobu nám vypadnú učitelia, sme naspäť tam, kde sme boli, ba ešte horšie, môže nastať situácia, že deti nebudú pre výpadok učiteľov vzdelávané ani dištančne,“ poznamenala k potrebe prednostného očkovania zamestnancov škôl poslankyňa Viera Leščáková (Za ľudí).

Vláda v piatok informovala, že pozmenila očkovaciu stratégiu a učitelia budú pri vakcinácii uprednostnení. „Myslíme si, že je to takto správne, dokonca tam padla aj dohoda, že učitelia budú uprednostnení pred kritickou infraštruktúrou a budú sa očkovať tí, ktorí budú zabezpečovať prezenčnú výuku na školách,“ povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) toto rozhodnutie ocenil, no zdôraznil, že spolu s učiteľmi by mali byť očkovaní všetci zamestnanci zabezpečujúci prevádzku školy.

• Už deň po ohlásení čiastočného otvárania škôl bolo zrejmé, že mnohé z nich svoje brány v pondelok neotvoria, či už pre nedostatok času na prípravu alebo zlú pandemickú situáciu v regióne.

K neistote a chaosu prispel aj premiér Igor Matovič (OĽaNO), ktorý vo štvrtok vyhlásil, že škôlky a školy by v tomto období neotváral. „Ja by som sa obával v čase, keď nám výrazne naberá britská mutácia, čokoľvek uvoľňovať,“ vyjadril sa predseda vlády. „Chcem, aby to bolo rozhodnutie SaS a Za ľudí, ktorí chcú viac uvoľňovať. Chcem, aby populistické strany, ktoré chcú viac otvárať v čase, keď pribúda britská mutácia, sa pod to podpísali,“ dodal Matovič.

• V piatok si kritiku vypočul aj minister Gröhling, keď mu Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odkázalo, že školy sa o podmienkach obnovovania prezenčnej výučby opäť dozvedeli neskoro.

„ZMOS od jesene, od celoplošného testovania, apeloval na jasné, zrozumiteľné a včasné informovanie a zároveň na to, aby sme spájali testovanie s trasovaním a mohli sa bez stresov pripravovať. Máme hodiny k víkendovému testovaniu, prvý pracovný deň bude v pondelok, kedy sa školy môžu otvárať a stále sme v neistote. V tejto neistote sa strácajú rodičia, zriaďovatelia a samosprávy,“ uviedol hovorca ZMOS Michal Kaliňák.

• Únia miest Slovenska (ÚMS) upozornila, že viaceré mestá nevedia, ako majú rozhodovať o otváraní škôl a vyzvala vládu aj hlavného hygienika Jána Mikasa k zjednoteniu pokynov pre regionálne úrady verejného zdravotníctva. „Primátorky a primátori nemajú inú možnosť, len zobrať tento chaos do vlastných rúk, a tým na seba prevziať aj plnú zodpovednosť, a to nie je fér. Vláda nemôže nechať mestá tápať v takejto neistote,“ uviedol prezident ÚMS Richard Rybníček.

„Zase sme tam, kde sme nechceli byť. Nie je možné, aby sa v stredu všetci dozvedeli, že v pondelok majú otvoriť školy. Potrebujú na prípravu aspoň týždeň, nehovoriac o tom, že majú ešte chystať testovanie,“ skonštatoval primátor Hlohovca Miroslav Kollár (Za ľudí). „Situácia, keď vláda ohlási otváranie a regionálny hygienik otváranie zároveň neodporúča, vytvára len ďalší chaos a nepredvídateľnosť situácie pre tisícky rodičov,“ pridal sa ku kritike primátor Bratislavy Matúš Vallo.

To, či mestá a obce plánujú otvoriť školy, zisťoval denník Pravda.

• Viaceré samosprávy sa napokon rozhodli s otváraním škôl a škôlok počkať. „Chápem rodičov, že sú už unavení a vyčerpaní, rovnako rozumiem učiteľom, že by radi mali deti už v triedach, no mojou úlohou je chrániť zdravie obyvateľov nášho mesta,“ povedal primátor Trenčína Rybníček, ktorý konanie vlády označil za „amaterizmus najväčšieho rangu.“ Presunutie otvárania škôl na neskôr zriaďovateľom navrhol aj košický regionálny úrad verejného zdravotníctva. Otvorenie škôl najskôr o dva týždne odporučili aj regionálni hygienici v Bratislavskom kraji.

Školy a škôlky zostali zatvorené aj v Trnave, Piešťanoch, Nitre, Košiciach či Trebišove.

Zoznam škôl, ktoré od pondelka svoje brány otvorili, ministerstvo školstva nemá. „Vedia to zriaďovatelia, ale tí nemajú povinnosť nám to nahlasovať,“ skonštatoval hovorca ministerstva Tomáš Kostelník. Rodičia tak boli odkázaní na hľadanie informácií iba cez webstránky, sociálne siete či zoznamy, ktoré zverejnili médiá, napr. tu.

• To, že školy treba otvárať čo najskôr, ale pod podmienkou dôsledného dodržiavania opatrení a nie chaotickým rozhodovaním vlády, ktoré môže situáciu ešte zhoršiť, konštatovali aj odborníci a odborníčky v ankete Denníka N. O tom, čo je potrebné urobiť, aby sa deti mohli bezpečne vrátiť do škôl, písal imunológ Vladimír Leksa. Na to, ako by to v školách po obnovení prezenčnej výučby malo vyzerať, Konzervatívnemu denníku Postoj odpovedala pediatrička Elena Prokopová.

Obavy rodičov z opätovného návratu detí do škôl približujú reportáže Denníka N a Pravdy (tu a tu).

„Všetci hovoria o britskej mutácii, ktorá môže zasiahnuť aj deti. Sme síce doma, unavení, ale nechcem, aby sa chlapec infikoval a doniesol chorobu domov,“ konštatuje mama 9-ročného školáka. „Pre mňa je to ako dať dieťa do ruskej rulety. Hnevám sa na súčasnú vládu, že ma vôbec postavili pred takúto dilemu – vzdelanie alebo zdravie,“ hodnotí situáciu mama prváka z Galanty.

• Spôsob vedenia rezortu školstva ministrom Branislavom Gröhlingom ešte v septembri spochybnila časť analytikov Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Trom z nich z nich ministerstvo nepredĺžilo pracovnú zmluvu a v uplynulom týždni z ministerstva odišiel aj bývalý šéf IVP Michal Rehúš.

„Je mi nesmierne ľúto, že roky budovaný kvalitný tím IVP sa rozpadá, ale bez dôvery a podpory zo strany vedenia ministerstva sa fungovať nedá. Spôsob, akým súčasné vedenie ministerstva (ne)rieši vzdelávanie počas aktuálnej krízy, je škandál, a ak sa radikálnym spôsobom nezmení prístup, dôsledky pre niektoré skupiny žiakov a žiačok môžu byť fatálne,“ napísal Rehúš na sociálnej sieti. To, prečo mali analytici s vedením ministerstva spory, exšéf IVP vysvetľoval v rozhovore pre Denník N. A to, že ministra nezaujímajú dáta o dištančnom vzdelávaní, Rehúš konštatoval v podcaste Aktuality.sk.

• Ku kritike novely vysokoškolského zákona, ktorú pripravuje ministerstvo školstva, sa pridala Ekonomická univerzita (EU) v Bratislave. Ministerstvo novelou plánuje zmeniť systém riadenia a činnosti samosprávnych orgánov vysokých škôl, čo nedávno dôrazne odmietla Univerzita Komenského (UK) a Slovenská technická univerzita (napr. tu). Slovenská rektorská konferencia vyzvala k otvoreniu diskusie o pripravovaných zmenách.

„Z rôznych zdrojov k nám prenikajú znepokojivé informácie o zámere skoncovať s akademickou samosprávou, a tým aj politickou nezávislosťou slovenských univerzít. So znepokojením sledujeme tieto snahy a zásadne s nimi nesúhlasíme,“ uvádzajú dekani EU v spoločnom vyhlásení. To, či novela prinesie koniec akademickej samosprávy, v komentári rozoberal rektor UK Marek Števček.

„Do procesu prípravy novely zákona o vysokých školách doteraz neboli zainteresované subjekty, ktorých sa táto legislatívna zmena priamo dotýka,“ pridala sa ku kritike aj Rada vysokých škôl, ktorá vyjadrila zásadný nesúhlas s obmedzením akademickej samosprávy. „Vyjadrenie ich nesúhlasu s niektorými avizovanými zmenami pokladám za legitímne. Ani ja si neprajem rušenie autonómie a samosprávnosti vysokých škôl či ich politizáciu,“ reagoval na stupňujúcu sa kritiku predseda školského výboru parlamentu Richard Vašečka (OĽaNO).

• Ministerstvo školstva informovalo, že prezidentke Zuzane Čaputovej doručilo list informujúci o výsledkoch posudzovania okolností odvolávania rektora STU Miroslava Fikara. „Zákon mi umožňuje preskúmať jednotlivé okolnosti, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu. My sme oficiálnou cestou kontaktovali STU, aby zodpovedala na množstvo otázok, ktoré sme mali, a tie boli zodpovedané,“ uviedol minister s tým, že nie je spokojný s rozhodnutím Akademického senátu (AS) STU, ani s tým, ako zasadal.

Prezidentský úrad najskôr informoval, že Zuzana Čaputová k odvolaniu rektora pristúpi, keďže v zmysle zákona nemá inú možnosť. V ten istý deň však vydal vyhlásenie, v ktorom upozornil, že pre správnu žalobu podanú Fikarovým právnym zástupcom s odvolaním rektora počká, kým odvolací súd nerozhodne.  Voči tomuto kroku sa ohradil predseda AS STU Marián Peciar, ktorý to považuje za umelé naťahovanie kauzy. Senát zároveň v uplynulom týždni vyzval predsedu Správnej rady STU Milana Ftáčnika, aby sa vzdal členstva v rade.

Všimli sme si

• RTVS odvysielala ďalšiu časť dokumentárnej série Pandémia SK, tentoraz na tému – Školstvo verzus Korona. Dokument režiséra Dominika Jursu o tom, ako v rôznych častiach Slovenska prebiehalo dištančné vzdelávanie počas prvej vlny pandémie, si môžete pozrieť tu.

• Na to, že v období prerušeného prezenčného vzdelávania sú deti odkázané na monitory počítačov a majú len veľmi obmedzený kontakt s rovesníkmi, čo vedie k nárastu počtu detských pacientov s úzkosťami a depresiami, upozorňuje reportáž Jany Gerleovej v relácii Českej televízie 168 hodín.

• O tom, že zatvorené školy a výučba na diaľku priniesli aj nový fenomén „online záškoláctva“ v podcaste portálu Aktuality.sk rozprával pedagóg Dávid Králik, nedávno ocenený v ankete Učiteľ roka 2020 v kategórii „Učiteľ na diaľku.“

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk