Čo priniesol týždeň 22. 5. – 28. 5. 2017

Čo priniesol týždeň 22. 5. – 28. 5. 2017

Čo priniesol týždeň 22. 5. – 28. 5. 2017

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň 22. 5. – 28. 5. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

Finančná gramotnosť slovenských školákov rapídne klesla  Európska komisia nás vyzýva k zaručeniu rovných šancí vo vzdelávaní pre všetky deti  Nespojité písmo vyvolalo polemiku i petíciu

 

Výrok týždňa

„Vždy mi pripadá trpko úsmevné, keď vidím bezmocnosť škôl vo veciach, keď by sa mali aktívne postaviť proti názorom podobného druhu, a ospravedlňujú to tým, že učiteľov na toto nikto nepripravoval. Každý, kto vstupuje do školy s cieľom učiť, by mal mať jasno v týchto veciach. Rozmýšľam, či inteligencia, za ktorú môžeme považovať aj učiteľov, je vôbec schopná chrániť hodnoty demokracie. Každý režim si vytváral vlastnú inteligenciu, ktorá slúžila jeho zámerom. (…) Demokracia si takúto silu nevychováva. Otázka je, či to je prejav sily demokracie, alebo slabosti. (…) Chrániť hodnoty demokracie však nie je ideologická vec, je to záležitosť, ktorá je nevyhnutná pre normálne prežitie krajiny. My však k tomu učiteľov nevedieme.“

Viera Kalmárová
hlavná školská inšpektorka
v rozhovore pre Denník N | 23. 5. 2017

 

Výber z udalostí

 Kým na sklonku uplynulého roka sme z výsledkov medzinárodného testovania PISA 2015 zistili, že naši žiaci zaostávajú za priemerom krajín OECD v čitateľskej, matematickej aj prírodovednej gramotnosti, v uplynulom týždni sme sa dozvedeli, že inak to nie je ani v gramotnosti finančnej. Merania sa zúčastnilo 1540 slovenských žiakov z 292 škôl. O výsledkoch informovalo ministerstvo školstva, aj viaceré slovenské médiá (napr. tu, tutu). Z podrobnej správy OECD vyplýva napríklad to, že:
 vyše tretina (35 %) slovenských žiakov nie je schopná riešiť a v praxi aplikovať otázky a problémy týkajúce sa financií;

 od posledného testovania v roku 2012 došlo k významnému poklesu v miere finančnej gramotnosti a v rizikovej skupine sa nachádza až o 12 % viac žiakov;

 priemerné skóre slovenských žiakov je výrazne pod priemerom zúčastnených krajín OECD, horšie výsledky ako Slovensko zaznamenalo už iba Čile.

Pozrite si, aké úlohy 15-roční žiaci riešili v slovenčine (tu) alebo interaktívne v angličtine (tu).

 Európska komisia zverejnila odporúčania pre členské štáty EÚ. Slovensko upozornila na potrebu zlepšenia celkovej úrovne vzdelávania s dôrazom na deti zo znevýhodneného prostredia. Práve pretrvávajúce nerovné šance vo vzdelávaní podľa Správy o Slovensku vyvolávajú vážne obavy komisie, ktorá poukázala aj na nízke verejné výdavky na vzdelávanie a vysoké regionálne rozdiely v miere predčasného ukončovania školskej dochádzky.

 Na zasadnutí školského výboru parlamentu poslanci diskutovali o reformnom dokumente Učiace sa Slovensko, ktoré kladie do popredia aj témy individualizovaného a inkluzívneho vzdelávania. Pozrite si záznam z výmeny názorov medzi predsedom výboru Ľubomírom Petrákom (SMER-SD) a poslankyňou  Zuzanou Zimenovou (nez.) o tom, ako inkluzívne vzdelávanie chápu a pre koho je podľa nich určené.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=dIVgAzCrlEU[/youtube]

Spoluautor dokumentu Ivan Juráš vyzval politických zástupcov, aby odborné témy obsiahnuté v dokumente nepolitizovali, ale hľadali prieniky, na ktorých sa možno celospoločensky zhodnúť.

Konečná podoba Učiaceho sa Slovenska so zapracovanými pripomienkami má byť podľa ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) hotová do konca augusta. Následne ministerstvo dokument predloží na rokovanie vlády a parlamentu. K dokumentu bude pripravený aj prvý akčný plán na obdobie dvoch rokov, vrátane informácií o finančnom krytí navrhovaných opatrení.

 Ministerstvo školstva schválilo dodatok k štátnemu vzdelávaciemu programu, podľa ktorého sa od budúceho školského roka má v prvých ročníkoch základných škôl klásť dôraz na písanie spojitým písaným písmom. Rozhodnutie vyvolalo viaceré nesúhlasné reakcie (napr. tutu).

Kritické blogy na adresu ministerstva napísali Martin Kríž (tu) aj poslanec OĽaNO-NOVA Miroslav Sopko (tu). Predstavitelia hnutia ministra Plavčana vyzvali, aby pred rozhodnutím uskutočnil seriózny výskum o vplyve používania nespojitého písma na psychiku detí. Nespokojní rodičia a učitelia voči rozhodnutiu ministerstva rozbehli petíciu.

 Ministerstvo na kritiku reagovalo stanoviskom, podľa ktorého sú viaceré mediálne výstupy o spojitom písme „zavádzajúce a neodrážajú aktuálny stav na školách.“ Podľa rezortu bude aj naďalej platiť, že si prváci majú osvojiť písané písmo a výučba iného typu písma je na rozhodnutí škôl.

 Vláda schválila návrh zákona o transformácii Slovenskej akadémie vied (SAV). Po novom sa akadémia stane verejnou výskumnou inštitúciou, ktorá môže predávať alebo inak zhodnocovať svoj majetok, vykonávať podnikateľskú činnosť a uchádzať sa o rezortné dotácie či granty. O tom, na čo vlastne SAV máme, písal v komentári pre Hospodárske noviny jej predseda Pavol Šajgalík.

 Po vlne kritiky voči návrhu zaviesť do škôl povinnú brannú výchovu sa Slovenská národná strana ako jej navrhovateľ ohradila. „Ak niekto tvrdí, že branná výchova a jej vyučovanie na školách je v súčasnosti nepotrebná, tak zavádza,“ povedal predseda SNS Andrej Danko. Podľa neho je neprípustné, aby žiaci nevedeli reagovať v krízových situáciách a „téme sa treba venovať s ohľadom na súčasné spoločenské dianie, moderne, tak aby išlo o progres a nie návrat do minulosti.“

O tom, že povinnú brannú výchovu netreba ako tému hneď zhodiť zo stola, no SNS ju uchopila stavaním domu od komína, písal Lukáš Krivošík. Svoje spomienky na podobu brannej výchovy v školách opísala spisovateľka Veronika Šikulová.

 Od budúceho školského roka budú mať žiaci deviatych ročníkov základných škôl o jednu vyučovaciu hodinu dejepisu viac. Slovenská komora učiteľov (SKU) vo svojom stanovisku žiada ponechať školám súčasný počet disponibilných hodín, ako aj rozhodovanie o tom, ako tieto hodiny využijú. „Sme presvedčení, že viac ako na počte hodín dejepisu záleží na ich kvalite a na vzdelaní, hodnotovom postoji a výkone učiteľa dejepisu,“ konštatovala SKU.

„Liečiť všetky neduhy školstva pridaním hodiny predmetu alebo aktivity považujem za nezmyselné,“ vyhlásila na margo pridávania hodiny dejepisu hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Výsledky výskumu postojov a vedomostí žiakov stredných škôl, ktorý realizovala Štátna školská inšpekcia, ukázali, že postoje žiakov k menšinám nesúvisia s úrovňou ich vedomostí.

 Policajný prezident Tibor Gašpar odmietol verejne diskutovať na pôde školy so študentmi, ktorí organizujú protikorupčný pochod. Podľa šéfa polície stretnutie mimo prezídia „znamená stratu autenticity, stratu možnosti komunikovať aj s inými policajtmi než len s mojou osobou.“

 

Všimli sme si

 Inovatívnym spôsobom na nárast extrémnych postojov medzi rovesníkmi reagujú stredoškoláčky Michaela KnoškováAdriana Repáňová. Pre spolužiakov vymysleli súťaž, v ktorej vládnu fiktívnym krajinám čeliacim podobným problémom a výzvam, aké aj Slovensko v súčasnosti rieši.

Knoškovározhovore pre Denník N povedala, že občiansku náuku majú až v treťom ročníku. „Prvýkrát sa stretávame s pojmami ako parlament. Spolužiaci vedia, že je parlament, a je tam pán Danko a niekde je aj pán Fico, ale čo môžu robiť, aké majú kompetencie, to veľmi nevedia. Máme ekonómiu a učíme sa tam, čo je voľný trh, ale ako to reálne funguje, to nevieme,“ zhodnotila študentka spôsob a dopad vzdelávania k občianstvu.

 Nezisková organizácia Edulab vyvinula aplikáciu, ktorá hravou formou podnecuje logické myslenie detí. Postavená je na príbehu Viki a Maxa a ich profesora Z. Bonusom hry je Záhada grafiťáckej šifry s možnosťou vyhrať cenu. Hráči sa musia na začiatku zaregistrovať a jeden z úspešných pátračov bude na konci vyžrebovaný ako víťaz.

 Vedci univerzity v Zürichu zistili súvislosť medzi hlbokým spánkom a schopnosťou ľudí učiť sa. Zistenia výskumu zhrnul denník SME v krátkom videu.

 O tom, akými spôsobmi možno pri učení sa pomôcť deťom, ktoré majú problém so stavmi úzkosti, písala Martina Matejová pre portál o vzdelávaní Eduworld. Portál aktuality.sk priblížil 10 trikov, ktoré môžu pri vzdelávaní pomôcť deťom s poruchou učenia.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top