Na otvorení našej kampane sa zúčastnila aj fínska ministerka školstva Krista Kiuru. Nepotrebovala veľa vysvetľovania, aby pochopila, o čo nám ide. Zapojenie verejnosti do ovplyvňovania vzdelávacej politiky je totiž v jej rodnej krajine úplne samozrejmé. A preto neprekvapí, keď vo svojom príhovore spomenula, že u nich aktuálne prebieha premena predškolského vzdelávania a k prvým návrhom dostali 20 tisíc (!) pripomienok verejnosti. Rôzne požiadavky poctivo analyzujú a zohľadňujú tak, aby s výsledkom bolo spokojných čo najviac ľudí. A hotové návrhy v zrozumiteľnom jazyku predstavia verejnosti počas diskusie s deťmi, rodičmi a učiteľmi v jednej z fínskych materských škôl.

[youtube] https://www.youtube.com/watch?v=sOKi2_SXYPA [/youtube]

Na Slovensku nemusíme chcieť fínsky, britský, singapurský či mexický model  vzdelávania. Čo však chcieť môžeme a na čom by sme dokonca mali trvať, je, aby dotknutí aktéri a široká verejnosť neboli pri koncipovaní zásadných dokumentov vzdelávacej politiky prehliadaní. Preto chceme vedieť viac nielen o všetkom, čo sa deje v rezorte školstva, ale aj o tom, aké predstavy o budúcnosti vzdelávania majú ľudia naprieč Slovenskom. Počas celého roka 2014 sme sa na to pýtali dospelých i detí na našich workshopoch. A v prieskume verejnej mienky, ktorý aktuálne realizujeme, to zisťujeme aj reprezentatívne za celú spoločnosť.

[youtube] https://www.youtube.com/watch?v=8007h0cCZpY [/youtube]

V pluralitnej spoločnosti sa hodnoty, predstavy a potreby ľudí prirodzene líšia. To platí aj pri téme vzdelávania, a preto cieľom kampane nie je presadzovať opatrenia, ktoré sa páčia len nám. Kampaňou chceme prispieť k tomu, aby boli akékoľvek zmeny prijímané až po zohľadnení požiadaviek všetkých zainteresovaných strán. Úspešné vzdelávacie systémy totiž fungujú práve preto, že ich základné smerovanie je konsenzuálne prijaté naprieč celou spoločnosťou. A k takémuto konsenzu nemožno dospieť bez toho, aby sme sa ľudí pýtali, čo si želajú a čo potrebujú.

Vzdelanie je ústavne garantovaným právom každého občana, ktoré zakladá povinnosť. Na Slovensku si ju však pričasto zužujeme iba na povinnosť detí chodiť do školy, rodičov zabezpečiť školskú dochádzku a učiteľov odučiť to, čo určí štát. Pramálo sa v diskusiách spomína povinnosť druhej strany – štátu – vytvárať podmienky na kvalitné vzdelávanie pre všetkých a za týmto účelom spravodlivo a transparentne rozdeľovať verejné zdroje. Vzdelávanie nie je povinnosťou občana voči štátu, ale v prvom rade službou štátu pre svojho občana.

Za posledných 25 rokov volení predstavitelia štátu neponúkli verejnosti žiadnu ucelenú víziu vzdelanej spoločnosti. Pamätáte si nejaké voľby, v ktorých by bolo vzdelávanie hlavnou témou? Alebo aspoň také, v ktorých by politické strany súťažili s alternatívnymi návrhmi v nejakej vzdelávacej otázke? Asi ťažko, pretože také voľby ešte len musia prísť.

Široká rodičovská a učiteľská verejnosť je dosť veľká voličská základňa na to, aby jej potreby a predstavy neboli prehliadané. Je dosť veľkou silou na to, aby si zmysluplné zmeny vo vzdelávaní mohla vyžiadať. Ak rodičia a učitelia svoje rozhodnutie v najbližších voľbách spravia na základe toho, kto im ponúkne lepšiu víziu vzdelanej spoločnosti, môžeme sa dočkať obdobia, v ktorom sa naša krajina zameria prioritne práve na túto oblasť. Nemôžeme síce očakávať, že sa vo všetkom zhodneme, ale môžeme vyžadovať to, aby naši volení zástupcovia tieto rôzne požiadavky poctivo analyzovali a zohľadňovali tak, aby s výsledkom bolo spokojných čo najviac ľudí.

A preto chcime vedieť viac o zámeroch politických strán v oblasti vzdelávania, aby sme práve na ich základe mohli urobiť zodpovedné občianske rozhodnutie. Vynúťme si, aby sa namiesto rôznych káuz a pseudokáuz stalo vzdelávanie hlavnou témou nadchádzajúcich parlamentných volieb a po nich ozajstnou politickou prioritou.

Peter Dráľ