Čo priniesol týždeň
4. 5. – 10. 5. 2015

Čo priniesol týždeň

 

Témy týždňa

Minister školstva bude o oklieštení kompetencií školských rád ešte rokovať Učitelia upozorňujú na šikanovanie zo strany vedenia škôl i kolegov Poznáme víťaza ankety Zlatý Amos Odborníci na rómsku problematiku vyzývajú vládu prijať opatrenia na skvalitnenie vzdelávania všetkých detí Ministerstvo školstva účinnosť nových štátnych vzdelávacích programov neodloží Dotáciu na rozšírenie kapacít materských škôl dostane štvrtina žiadateľov Do duálneho vzdelávania sa zapojí jedno percento žiakov SOŠ Vláda zaplatí výstavbu Národného futbalového štadióna

 

Výrok týždňa

„Politici nedokážu odolať zneužívaniu školy. V stredných školách si robia kampaň, pričom tvrdia, že o žiadnu kampaň nejde. Samozrejme, ak by politik vopred oznámil, že chce v škole urobiť predvolebný míting, a aby mu dali tretiakov a štvrtákov, škola by sa vzbúrila. Takže to robí inak – škole ponúkne prednášku na tému, v ktorej sa vyzná. Na začiatku prednášky potom vyhlási, že si nejde robiť kampaň, preto nebude odpovedať na žiadne „politické“ otázky. To je elegantný trik na to, aby získal priestor na svoje charizmatické pôsobenie na potenciálnych voličov a súčasne sa vyhol ich prípadným nepohodlným otázkam. Po prednáške prichádza na rad tzv. „kúpanie sa v dave,“ kedy sa politik nechá ohmatať, ovoňať a odfotiť, podpisuje autogramy. Takže napriek tomu, že sa na prednáške o aktuálnej politike nehovorilo, kampaňovú úlohu splnila.“ 

Juraj Smatana
stredoškolský učiteľ a aktivista
komentuje správanie politikov a navrhuje, ako učiť študentov vyznať sa v politike
videoblog .týždňa | 4. 5. 2015

 

Výber z udalostí

 Na Slovensku nemusíme chcieť fínsky, britský, singapurský či mexický model  vzdelávania. Čo však chcieť môžeme a na čom by sme dokonca mali trvať, je, aby dotknutí aktéri a široká verejnosť neboli pri koncipovaní zásadných dokumentov vzdelávacej politiky prehliadaní. Preto chceme vedieť viac nielen o všetkom, čo sa deje v rezorte školstva, ale aj o tom, aké predstavy o budúcnosti vzdelávania majú ľudia naprieč Slovenskom. Počas celého roka 2014 sme sa na to pýtali dospelých i detí na našich workshopoch. A v prieskume verejnej mienky, ktorého výsledky aktuálne spracúvame, to zisťujeme aj reprezentatívne za celú spoločnosť“, píše Peter Dráľ na webe kampane Chceme vedieť viac.

Zároveň osvetľuje, prečo treba, aby sa vzdelávanie stalo dôležitou politickou témou: „Chcime vedieť viac o zámeroch politických strán v oblasti vzdelávania, aby sme práve na ich základe mohli urobiť zodpovedné občianske rozhodnutie. Vynúťme si, aby sa namiesto rôznych káuz a pseudokáuz stalo vzdelávanie hlavnou témou nadchádzajúcich parlamentných volieb a po nich ozajstnou politickou prioritou.“

 Na prísľub predsedu vlády Roberta Fica, že zriaďovatelia verejných škôl budú mať predsa len konečné slovo pri výbere riaditeľov, zareagoval minulý týždeň minister školstva Juraj Draxler slovami: „Zvolávam na budúci týždeň stretnutia aj s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska aj s predstaviteľmi samosprávnych krajov a na druhej strane s predstaviteľmi stavovských organizácií a odborov, aby sme rozprávali o tom, ako presne nastaviť tento zákon.“ Podľa ministra je potrebné nastaviť mechanizmus výberu a menovania riaditeľov škôl tak, aby „dramaticky neprekážal ani jednej strane.“

Na pôvodný návrh ministerstva školstva zaviesť pre zriaďovateľov škôl právo veta pri menovaní riaditeľa školy reagovali v apríli prostredníctvom hromadnej pripomienky odborná a rodičovská verejnosť a  Slovenská komora učiteľov (SKU). Aj vďaka tejto argumentácii a kritike pristúpilo ministerstvo školstva začiatkom mája na kompromis, ktorý školským radám právomoci pri výbere riaditeľa ponechal a takto upravený návrh zákon bol predložený na rokovanie parlamentu. Tento kompromis však predseda vlády Robert Fico nerešpektuje, keďže starostom a primátorom prisľúbil, že právo veta do novely zákona presadia poslanci za Smer prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu.

 Nesúhlas s posilnením kompetencií zriaďovateľov pri menovaní riaditeľa školy vyjadrili aj Nové školské odbory (NŠO). Na konferencii  Mobbing a bossing v slovenskom školstve, ktorú zorganizovali v spolupráci s SKU, predseda NŠO  Ľudovít Szebelédi povedal: „Takáto úprava zákona prinesie neobmedzenú moc dosadeným riaditeľom, ktorí budú politickými a rodinkárskymi nomináciami.  Ak prejde zákon v takejto úprave, z bossérov sa stanú v školách polobohovia.“

 NŠO a SKU spustili v tomto roku kampaň Zber strachu, v rámci ktorej nazbierali vyše 400 podnetov od učiteľov a učiteliek so skúsenosťami so šikanovaním zo strany vedenia školy alebo zo strany kolegov. „Mobbing a bossing nie sú záležitosťou len učiteľskej profesie. Vyskytujú sa všade tam, kde je napätie, stres, konkurenčný boj a kde šéf a jeho tím nezvládajú riadenie. Verbálne ohováranie, dezinformácie, klebety však nachádzajú živnú pôdu najmä v ženskom kolektíve,“ komentovala pomerne vysoký počet odhalených prípadov šikanovania psychologička Eva Gajdošová.

Na zvýšenie ochrany učiteľov pred šikanovaním NŠO a SKÚ navrhujú:

 prijať zákon o mobbingu a bossingu s jasnou definíciou týchto javov a s prísnymi sankciami, platný pre zamestnancov vo všetkých odvetviach, nielen v školstve,

 zvážiť zriadenie úradu školského ombudsmana a

 posilniť kompetencie rady školy, najmä v oblasti kontroly financovania a zvýšiť ochranu jej členov, medzi ktorými by mali mať učitelia početnejšie zastúpenie.

 Víťaz ankety o najobľúbenejšieho učiteľa Zlatý Amos je známy. Spomedzi ôsmich finalistov získal titul a insígnie, ako aj finančnú odmenu 3 500 eur Pavol Leško zo Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade. Celkovo žiaci prihlásili do súťaže 35 učiteľov.

 Odborníci dlhodobo pôsobiaci v oblasti začleňovania marginalizovaných rómskych komunít vnímajú začatie konania Európskej komisie proti Slovensku pre nerovnaký prístup ku vzdelávaniu rómskych detí za opodstatnené. Obrátili sa preto na vládu s výzvou, aby v oblasti vzdelávania začala realizovať potrebné opatrenia, z ktorých môžu profitovať nielen rómske, ale všetky deti.

„Vyzývame vládu SR, predovšetkým ministra školstva, vedy, výskumu a športu, aby tejto oblasti vzdelávania venoval náležitú pozornosť a urýchlene pripravil kroky zaručujúce desegregáciu a zlepšenie vzdelávania pre všetky deti v Slovenskej republike, bez ohľadu na etnický pôvod alebo sociálne postavenie ich rodičov,“ píše sa vo výzve.

Signatári výzvy považujú za potrebné najmä:

 zvýšiť účasť rómskych detí v predprimárnom vzdelávaní, a to nielen zvýšením kapacít materských škôl, ale aj prostredníctvom programov výchovy a vzdelávania detí v ranom veku, vrátane implementovania programov orientovaných na zaangažovanie rodičov,

 vytvoriť priestor pre zlepšenie školských výsledkov rómskych detí v základnom vzdelávaní, a to aj prostredníctvom variabilných vzdelávacích programov, celodenného vzdelávacieho systému a prevencie predčasného ukončovania školskej dochádzky a

 zvýšiť podiel rómskych študentov, ktorí dosiahnu stredoškolské vzdelanie, aby sa tak zvýšila ich šanca na začlenenie na trhu práce.

 Na to, že nové štátne vzdelávacie programy (ŠVP) zbytočne oklieštia základným školám už i tak nepostačujúci priestor na variabilnejšie školské vzdelávacie programy,  upozornili prednedávnom učitelia a odborná verejnosť ministra školstva Juraja Draxlera otvoreným listom. Požiadali ho, aby platnosť nových ŠVP odložil a otvoril k nim odbornú diskusiu.

Hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová minulý týždeň informovala, že minister po porade s vedením Štátnej školskej inšpekcie a Štátneho pedagogického ústavu návrh zamietol. „Zhodli sa na tom, že nič neprekáža tomu, aby inovovaný program pre základné školy začal platiť od septembra,“ dodala hovorkyňa.

„Mne sa zdá, že minister už viac ako na to, čo za sebou zanechá, myslí na to, čo si môže odfajknúť ako splnené,“ komentoval rozhodnutie ministra školstva jeden z iniciátorov listu Roman Baranovič, riaditeľ cirkevnej základnej školy.

Peter Halák z občianskeho združenia Indícia zopakoval, že nové ŠVP budú znamenať krok späť: „Kým v roku 2008 školy získali možnosť stanovovať si vlastné vzdelávacie programy a reagovať tak na potreby regiónov, teraz o túto možnosť prídu. To, čo vyhovuje niektorým školám v Bratislave, však nemusí vyhovovať školám v Gelnici.“

 Predseda vlády Robert Fico a minister školstva Juraj Draxler informovali na spoločnej tlačovej konferencii o výsledkoch posudzovania žiadostí o poskytnutie dotácií na rozšírenie kapacít materských škôl. O dotáciu požiadalo vyše 400 žiadateľov, komisia rezortu školstva z nich vybrala 113, medzi ktorých sa rozdelí 10 miliónov eur.

„Tým, že uspokojíme 113 žiadostí na celom Slovensku, malo by sa vytvoriť toľko nových tried, do ktorých by sa malo dostať okolo 3600 detí a čo je pre nás zaujímavé, je aj to, že súčasne vytvárame 330 nových pracovných miest pre učiteľky v materských škôlkach. Je to teda úspešný projekt,“ povedal predseda vlády.

 Do novej formy odborného vzdelávania, tzv. duálneho modelu, sa prihlásilo okolo 200 firiem, z ktorých 131 začne s výučbou žiakov stredných odborných škôl už od septembra 2015. Ďalších 70 firiem sa pridá v nasledujúcom školskom roku 2016/2017, pričom je predpoklad, že ich počet ešte stúpne. Firmy tak majú zabezpečiť odbornú prípravu pre 1448 žiakov.

V súčasnosti prebieha nábor žiakov, dohadujeme spoluprácu so školami, ktoré do nového systému vstupujú. Oproti minulosti, keď výber robili školy, robia výber už firmy, ktoré uzatvárajú učebné zmluvy so žiakmi a so školami uzatvárajú zmluvy o spolupráci,“ vysvetlil postup koordinátor zamestnávateľov združených v Rade vlády SR pre odborné vzdelávanie a prípravu Július Hron.

Počet zapojených žiakov do duálneho modelu komentoval učiteľ Albert Klein vo svojom blogu nasledovne: Naposledy si od tohto zázračného „lieku“ sľuboval zázračné účinky minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter v nedeľu 3. 5. vo verejnoprávnom médiu. Radoval by som sa s ním, keby som si nedal do súvislosti niekoľko dostupných údajov a s úžasom nezistil, že do systému tzv. duálneho vzdelávania sa zapojí iba cca 1,14% študentov stredných odborných škôl. V riadiacich štruktúrach školstva sú „odborníci“, ktorí určite vysvetlia a dokážu, že ide o historický úspech. Ja zo svojho pohľadu učiteľa s tridsaťročnou praxou to vidím inak. Problémom je tých zostávajúcich 98,5% žiakov stredných odborných škôl, ktorým vzdelávací systém neponúka žiadne zásadné zmeny.“

 Predseda vlády Robert Fico vyhlásil, že Národný futbalový štadión na bratislavskom Tehelnom poli postaví štát. Reagoval tak na list podnikateľa Ivana Kmotríka, doterajšieho investora štadióna a majiteľa futbalového klubu Slovan, ktorý ho informoval, že rezignuje na výstavbu. „Vláda ide do toho,“ oznámil premiér rozhodnutie prevziať túto investíciu. Zároveň pripomenul, že vláda už podporila rekonštrukciu 21 futbalových ihrísk a význam má zafinancovať aj národný štadión. „Futbal je významný sociálny fenomén. Tisíce až stotisíce ľudí sú zapojení do tohto športu,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie.

 

Všimli sme si

 V predvečer Dňa matiek, ktorý tento rok pripadol na nedeľu 10. 5., sa konal už 12. ročník podujatia Únie materských centier Míľa pre mamu. Záštitu nad týmto ročníkom prevzal prezident Andrej Kiska. Míľa pre mamu sa konala v 53 slovenských mestách a k akcii sa pripojili aj štyri mestá v Česku, Anglicku, Írsku a Srbsku.

Pozrite si video zo Serede, kde sa podujatia zúčastnilo takmer 1000 ľudí:

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=WP5DABE-Kss[/youtube]

 Japonský architekt Takaharu Tezuka predstavil škôlku, ktorú postavili v Tokiu podľa jeho návrhu. Škôlka rešpektuje potrebu detí mať veľa voľnosti, priestoru na behanie, šplhanie, aj na zašpinenie sa. Priestor škôlky je otvorený a zámerne sa v ňom stierajú hranice medzi vonkajším a vnútorným prostredím i medzi triedami. „Architektúra môže zmeniť tento svet i ľudské životy,“ tvrdí architekt a ukázal, ako sa to jeho projektu podarilo.

 V materských školách veľa záleží aj na prístupe učiteľov. Pozrite si video z inej tokijskej škôlky, ktorá síce nie je architektonickým zázrakom, no napriek tomu ponúka deťom aktivity, o ktorých môže väčšina škôlkarov na Slovensku stále iba snívať:

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=-Xto97xAqZ0[/youtube]

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 Z podnetov zozbieraných v kampani chceme vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk