Témy týždňa

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie detí s postihnutím v bežných školách Podpora špecifických potrieb detí má byť v Českej republike zabezpečená už na budúci rok Nespokojnosť so stavom školstva vyjadrujú učitelia aj odborníci Vzdelávacia reforma v Ontáriu priniesla výrazné zlepšenie výsledkov žiakov

 

Výrok týždňa

„Názor žalovaného, že v prípade, ak v bežnej základnej škole nie je možné zabezpečiť vytvorenie osobitných podmienok (…), je rozhodnutie riaditeľa o neprijatí dieťaťa so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami odôvodnené, nie je možné v danom prípade akceptovať. Predovšetkým z dôvodu, že z celého administratívneho spisu nevyplýva, či sa riaditeľ príslušnej základnej školy aktívne pokúsil zabezpečiť vytvorenie osobitných podmienok pre žalobkyňu. Ničím (žiadnym dôkazom) nepodložené konštatovanie, že nie je možné zabezpečiť vytvorenie osobitných podmienok pre žalobkyňu, nemožno považovať za adekvátny podklad pre rozhodnutie.“

 

Výber z udalostí

 Najvyšší súd SR vyniesol rozsudok, v ktorom 10-ročnej Ele s Downovým syndrómom a poruchou sluchu potvrdil právo na vzdelávanie v bežnej základnej škole. Súd sa odvolal na povinnosť napĺňať ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré majú vyššiu právnu silu ako školský zákon a všetky školské orgány sú ním viazané.

Rodičia Ely sa od roku 2012 snažili o jej vzdelávanie v Základnej škole s materskou školou Kataríny Brúderovej v bratislavskej Rači. Po tom, čo ju jej spádová škola odmietla prijať, rodičia napadli rozhodnutie riaditeľa aj miestneho úradu pred krajským súdom, kde neuspeli. Najvyšší súd SR však zrušil všetky rozhodnutia a konštatoval, že sa neriadili najlepším záujmom dieťaťa. Ela v súčasnosti navštevuje inú bežnú základnú školu, v ktorej ju integrovali bez problémov.

Podľa právneho zástupcu rodiny Maroša Matiaška rozsudok potvrdil, že „inkluzívne vzdelávanie je právny základ pre vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím, ktoré majú na takéto vzdelávanie právo, a to vrátane práva na zaistenie primeraných úprav.” Výkonný riaditeľ medzinárodnej organizácie Mental Disability Advocacy Center (MDAC) Oliver Lewis konštatoval, že „segregácia detí s postihnutím v oddelených školách je začiatok celoživotného sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a chudoby.“ Podľa neho by vláda SR mala tento rozsudok využiť na zmenu školského zákona tak, „aby 20 000 detí s postihnutím v špeciálnych školách a triedach mohli byť vzdelávané v podporujúcom inkluzívnom vzdelávacom prostredí.”

 Rozsudok je ďalším v poradí, v ktorom sa konštatuje porušenie práv detí na inkluzívne vzdelávanie. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z roku 2011 konštatoval, že základná škola v Šarišských Michaľanoch rezignovala „na svoju úlohu v procese vzdelávania, keď uprednostnila protiprávne segregované vzdelávanie pred rozvíjaním inkluzívneho vzdelávania.“ Sudkyňa Katarína Vorobelová odmietla argumentáciu žalovanej školy, že oddelenou výučbou možno zabezpečiť rovnakú kvalitu vzdelávania rómskych a nerómskych detí. Rozsudok konštatoval, že vytváraním oddelených tried škola porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustila sa diskriminácie z dôvodu etnickej príslušnosti. Prax školy na súde napadla Poradňa pre občianske a ľudské práva v Košiciach.

Napriek rozhodnutiu prešovského súdu, ktorý škole nariadil vytvoriť zmiešané triedy, štát nevykonal žiadne systémové opatrenia na zamedzenie oddeleného vzdelávania v obdobných prípadoch. Samotnej škole s postupnou desegregáciou pomohlo najmä občianske združenie eduRoma. V zhrnutí svojich skúseností jeho riaditeľ Vlado Rafael konštatuje, že „odstraňovanie akejkoľvek formy diskriminácie v školách na Slovensku je v súčasnosti ponechané len na nezávislé iniciatívy a postoje jednotlivcov.“ Školy tak musia vykonávať súdmi nariadené opatrenia, no pri integrácii detí nemajú automaticky nárok na potrebný odborný personál či pomôcky, ktoré by umožňovali plnohodnotné vzdelávanie všetkých detí.

 Spoločné vzdelávanie je široko diskutovanou témou aj v Českej republike, kde sa novelou školského zákona má zabezpečiť, aby všetky deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mali automaticky nárok na bezplatné poskytovanie podporných služieb priamo v škole. Podľa ministerky školstva Kateřiny Valachovej budú od 1. septembra 2016 všetky základné školy schopné materiálne aj personálne zabezpečiť naplnenie špeciálnych potrieb detí v bežných školách. Zaručená bude prostredníctvom podpory pedagogických asistentov, zvýšením počtu učiteľov a ich ďalším vzdelávaním, znížením počtu detí v triedach a zabezpečením kompenzačných pomôcok.

„Už nyní se v běžných třídách potkávají různé děti. Nové bude to, že každé dítě se speciálními potřebami bude mít podporu, a to nikoli proto, že si ředitel nastřádá do pokladničky, nebo že to je na úkor ostatních žáků. Děti nebudou získávat jen znalosti a informace, ale budou se vzdělávat i díky vzájemným vlohám a nedostatkům, naučí se vnímat, že každý jsme jiný, někdo má talent, někdo má velkou duši, ale potřebují vyrovnání kvůli zdravotnímu handicapu. To je hodnota, kterou ocení každý rodič, konštatovala ministerka Valachová. Štát na podporné opatrenia v roku 2016 vynaloží 410 miliónov a v roku 2017 odhadom 3,5 miliardy českých korún.

 Vybrané slovenské školy dostanú od ministerstva školstva príspevky v celkovej sume takmer pol milióna eur za úspech svojich žiakov na súťažiach, olympiádach a v medzinárodných projektoch. Prostriedky môžu využiť na odmeňovanie učiteľov či nákup didaktickej techniky a učebných pomôcok. Najvyššie počty bodov získali Spojená škola na Novohradskej ulici v Bratislave, bratislavské konzervatórium, Základná škola na Tríbečskej ulici v Topoľčanoch a Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša v Starej Ľubovni.

 Iniciatíva bratislavských učiteľov organizuje Zraz dlhých nosov pred Úradom vlády SR, aby vyjadrili nespokojnosť so situáciou v školstve a postavením pedagógov. K iniciatíve sa pripojila Slovenská komora učiteľov (SKU), ktorá v reakcii na odmietnutie výraznejšieho zvýšenia platov ministrom školstva Jurajom Draxlerom (nominant Smer-SD) vydala stanovisko, v ktorom ho obviňuje z manipulácie so štatistikami. Poslanec NR SR Árpád Érsek (Most-Híd) vyzval Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, aby sa pripojil k požiadavkám SKU na zvýšenie platov. Jarmila Horáková sa v denníku SME zamýšľa nad tým, čo by mohlo zabrať, aby boli učiteľské požiadavky splnené.

 Nespokojnosť so stavom školstva vyjadrili aj signatári výzvy A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska!, ktorí vyzývajú politické strany, aby predstavili svoje vízie koncepcie a financovania vzdelávania. Od novej vlády požadujú, aby ako jednu z priorít vo svojom programovom vyhlásení zakotvila transformáciu vzdelávacieho systému a navýšenie investícií do vzdelávania na úroveň priemeru krajín EÚ.

„Táto kampaň má politické ambície. My chceme ovplyvniť nositeľov politickej moci. Budeme rovnako tlačiť na všetkých politikov, ktorí idú súťažiť o moc a chcú túto krajinu posúvať ďalej,“ uviedol koordinátor kampane Pavol Demeš. Hovorca kampane Stanislav Boledovič konštatoval, že „stav povedomia o slovenskom školstve je žalostný, a preto budeme prinášať neodškriepiteľné fakty, aby sme občanom povedali, aká je pravda.“

Podporu kampani vyjadril europoslanec Richard Sulík (SaS), podľa ktorého je školstvo príliš regulované, rodičia by mali prevziať väčšiu zodpovednosť za vzdelávanie svojich detí a školy by mali dostať viac slobody. Poslanci KDH Martin Fronc a Pavol Abrhan navrhujú, aby riaditelia nemohli dať výpoveď učiteľom pred dôchodkom bez toho, aby to prerokovala rada školy.

 Bob Kartous z organizácie EDUin v komentári pre Mladú frontu Dnes argumentuje, že zásadným zmenám vzdelávacieho systému musí predchádzať spoločenský konsenzus o cieľoch vzdelávania a dohoda naprieč politickým spektrom. Systémové zmeny podľa neho nemožno zavádzať nárazovo a plošne, ale postupnými krokmi a v malom rozsahu. Akejkoľvek zmene však má predchádzať analýza dopadov ešte pred jej zavedením.

O tom, že vzdelávanie je politickou témou, ktorá si vyžaduje zapojenie všetkých, sme už v rámci kampane Chceme vedieť viac písali. Taktiež sme vysvetľovali, prečo už nechceme žiadne nepremyslené zmeny. Aj preto sme zisťovali predstavy ľudí o budúcnosti vzdelávania priamo v teréne a reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky. Vďaka poznaniu toho, k čomu sa široká verejnosť prikláňa, budeme môcť sformulovať konkrétne požiadavky na volených zástupcov. Na konci novembra predstavíme výsledky nášho takmer dvojročného snaženia v podobe Atlasu predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý zosumarizuje najdôležitejšie zistenia a načrtne aj možné scenáre budúceho vývoja.

O tom, prečo sú zmeny školských systémov potrebné, ako tradičná škola industriálnej spoločnosti nespĺňa požiadavky spoločnosti informačnej, a ako sa to prejavuje na zdraví detí, si pozrite v prekreslenej prednáške Kena Robinsona.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=zDZFcDGpL4U[/youtube]

 Nevyhnutné predpoklady na úspešnú premenu vzdelávacieho systému zhŕňa príručka Medzinárodnej akadémie vzdelávania Celoplošné zlepšení vzdělávacího systému. Na základe úspešnej premeny školstva v kanadskom Ontáriu v nej profesor Ben Levin vysvetľuje, že jadro reformy musí spočívať v skvalitnení učenia sa a výučby. Reforma nemá nariaďovať a kontrolovať, ale podporovať a pomáhať deťom, učiteľom a rodičom.

Príručka formuluje aj niekoľko kľúčových požiadaviek na úspešnú reformu vzdelávania:

 malý počet ambicióznych, no dosiahnuteľných cieľov;
 ambícia zlepšovať všetky školy a dosahovať úspech u všetkých žiakov;
 budovanie kapacít;
 zapojenie aktérov na všetkých úrovniach a silné vedenie;
 neustále využívanie inovácií a výskumov;
 zameranie sa na kľúčové stratégie a súčasné zohľadňovanie rôznorodých záujmov;
 efektívne využívanie zdrojov;
 maximálne úsilie vynaložené na realizačnú fázu.

Ontarijská reforma bola postupná a priniesla výrazné zlepšenie v čitateľskej aj matematickej gramotnosti žiakov. Mary Jean Gallagher a Richard Fanz za jej úspechom vidia to, že aktéri vzdelávania sa stali spolutvorcami vzdelávacej politiky, sústredili sa na úzky okruh oblastí a že údaje sa zbierali na to, aby sa hodnotil systém, a nie jednotlivci.

 

Všimli sme si

 Ján Macek vo svojom blogu opisuje nezmyselný systém vyberania poplatkov v slovenskom „bezplatnom“ školstve.

 Zuzana Zimenová upozorňuje na narastajúci nedostatok učiteľov prírodovedných predmetov, ktorých kvôli neatraktívnosti učiteľského povolania, školskej byrokracii a zlým vzťahom v pedagogických kolektívoch nebude mať kto nahradiť ani po zvýšení platov.

 Individualizovanú formu vzdelávania na Slovensku realizuje Súkromná základná škola Bakomi v Banskej Štiavnici. Podľa jej riaditeľky Jany Marcinekovej sa škola riadi filozofiou, aby dieťa bolo rešpektované a rešpektovalo iných, bolo schopné pracovať samostatne aj v tíme a bolo slobodné v tom, čo robí. Škola využíva rôzne inovatívne formy výučby, vrátane Hejného metódy vyučovania matematiky, písma Comenia script a prvkov Montessori pedagogiky.

 O zrýchľujúcej sa robotizácii slovenského priemyslu priniesol článok týždenník Trend. O tom, že roboty už možno čoskoro začnú nahrádzať aj učiteľov, písal portál aktuality.sk.

Pripravujeme

 Skúsenosti z kampane Chceme vedieť viac a z prieskumu verejnej mienky o budúcnosti vzdelávania budeme prezentovať predsedom rád škôl zo štvrtého bratislavského okresu 5. novembra v Bratislave.

 Pripravujeme okrúhly stôl o rôznych formách hodnotenia kvality škôl a výsledkov žiakov, ktorý sa uskutoční v polovici novembra.

 Finišujeme so spracovávaním Atlasu predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý predstavíme koncom novembra.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk