Témy týždňa

Zverejnili sme ďalšie prehľady z programov politických strán Politickí lídri sa v predvolebných diskusiách venovali aj téme vzdelávania Minister školstva bloguje, sľubované koncepčné dokumenty nepredložil Európska komisia hodnotí stav vzdelávania na Slovensku kriticky Vyše 550 pedagógov z 20 vysokých škôl naďalej solidárne štrajkuje

 

Výrok týždňa

„Dôležitým momentom je vytváranie spoločnej pamäti niekoľkých generácií, ktoré pôsobia na vysokých školách. Generácia okolo šesťdesiatky zažila vo svojich študentských časoch rok 1968 a v aktívnom veku rok 1989. Druhá generácia dnešných štyridsiatnikov zažila rok 1989 na gymnáziách a vysokých školách, teraz sú asistenti a docenti. Študenti sú zas generáciou po roku ‘89. Štrajk je pre nás príležitosť preniesť historickú skúsenosť s reformovaním spoločnosti medzi tri generácie. Verím, že tento prenos je emocionálne najúčinnejší medzi najstaršou generáciou a študentmi. (…) Je dôležité, že veľa starších vysokoškolských učiteľov, ktorí vstúpili do štrajku, rozprávajú študentom o skúsenostiach s rokom 1989, keď išlo o oveľa viac ako teraz. Uplynulo 25 rokov, čo je jedna generácia, a na to, aby sa vytvorila nová vízia spoločnosti, potrebujeme historickú pamäť.“

 

 

Výber z udalostí

 Dokončili sme porovnávanie programov vybraných politických strán v oblasti vzdelávania pre volebné obdobie 2016 – 2020. Identifikovali sme v nich, v čom sa návrhy zhodujú, aké alternatívne riešenia jednotlivé strany a hnutia ponúkajú a na čo majú odlišné pohľady. Posledných šesť prehľadov sa venuje témam financovania a hodnotenia kvality vzdelávania, vzdelávacej siete a školskej samosprávy, prípravy na povolania, hodnotenia kvality vysokých škôl, financovania vysokoškolského štúdia a napokon aj podpory vedy a výskumu.

 Necelý týždeň pred voľbami sa k téme vzdelávania v predvolebných diskusiách vyjadrovali aj lídri preferenčne najsilnejších politických strán. V debatách televízií Markíza a TA3 predseda Smeru-SD Robert Fico označil za prioritnú podporu učňovského vzdelávania pre existujúcich zamestnávateľov a zredukovanie počtu absolventov niektorých vysokoškolských odborov. Predseda #Siete Radoslav Procházka za prioritu označil predškolské vzdelávanie a garanciu miesta pre každé dieťa v materskej škole, ako aj rovnocenné financovanie všetkých poskytovateľov vzdelávania.

Predseda Most-Híd Béla Bugár nabádal na prijatie dlhodobej koncepcie vzdelávania naprieč politickým spektrom a taktiež na podporu odborného vzdelávania a posilnenie školskej samosprávy. Líder KDH Ján Figeľ hovoril o potrebe zlepšenia postavenia pedagógov, väčšom objeme peňazí do školstva aj väčšej slobode pre školy. Predseda SNS Andrej Danko sa zasadzuje za nadviazanie na to, čo v školstve v minulosti fungovalo. Líder SaS Richard Sulík hovorí o zmene financovania aj riadenia školstva a o potrebe dať školám viac slobody.

 Podľa najnovšej správy Európskej komisie je slovenský systém vzdelávania nedostatočne zameraný na zvyšovanie hospodárskeho potenciálu krajiny. Vzdelávacie výsledky sú neuspokojivé, naďalej sa zhoršujú a v medzinárodnom porovnaní sú badateľné aj veľké nerovnosti vo výsledkoch vyplývajúce zo socioekonomického zázemia žiakov. Nízka atraktivita učiteľského povolania a slabé ohodnotenie učiteľov taktiež neprospieva zlepšovaniu kvality výučby. Záujem o duálne odborné vzdelávanie je podľa komisie nízky, vysokoškolské vzdelávanie stagnuje a výskum a vývoj sú roztrieštené.

Miera predčasného ukončovania vzdelávania je síce na Slovensku v porovnaní s inými krajinami nízka, no narastá. Komisia zaregistrovala prijatie nových predpisov, ktoré by mali obmedzovať segregáciu sociálne znevýhodnených žiakov a ich umiestňovanie do špeciálnych tried a škôl. Zároveň konštatuje, že sa pozvoľna zvyšujú aj kapacity materských škôl. Správa sa okrem vzdelávania venuje aj oblastiam zamestnanosti, zdravotníctva, súdnictva, podnikateľského prostredia, energetike, doprave, daniam a  verejnému obstarávaniu.

 Minister školstva Juraj Draxler (nom. Smer-SD) po dvoch okrúhlych stoloch, ktoré zorganizoval pre široké spektrum odborníkov v marci a novembri minulého roka, a po vytvorení viacerých expertných skupín, opakovane avizoval (tu, tu, tu aj tu) vytvorenie ucelených koncepčných dokumentov, ktoré mal predstaviť ešte pred voľbami. Ministerstvo žiadne koncepčné dokumenty doteraz nepredstavilo, minister medzitým intenzívne bloguje. V nedávnom blogu zhrnul oblasti, v ktorých je podľa neho potrebné uskutočniť zmeny v základnom a strednom školstve.

Vo svojom aktuálnom blogu sa venuje vysokému školstvu, v ktorom budú podľa neho nevyhnutné zmeny bolestivejšie. Plošné zvýšenie platov vysokoškolských pedagógov v súčasnom prostredí minister považuje za zvrátený prístup. „Hodiť do nášho vysokého školstva fantastické sumy na platy ľudí, ktorí často na školách ani nemajú čo robiť, by už celý systém s jeho letargickou spokojnosťou len dorazilo,“ konštatuje Draxler, reagujúc tak na požiadavky školských organizácií v nedávno prijatej deklarácii.

Vysoké školy sú podľa ministra preplnené priemernými a podpriemernými ľuďmi a hlavnou ambíciou vysokého školstva podľa neho nemá byť iba to, aby sa jeho absolventi uplatnili na trhu práce. Prvoradou otázkou je nastavenie systému hodnotenia kvality univerzít. Akreditačná komisia podľa Draxlera kumuluje viaceré funkcie, ktoré by mali byť oddelené a zbiera množstvo nepotrebných údajov. Za nezmyselné považuje aj akreditovanie študijných programov namiesto celých odborov.

Pre vysoké školy podľa neho treba vytvoriť úrad ombudsmana a zaviesť systém kontinuálneho vzdelávania pedagógov. Kategorizáciu škôl nepovažuje za dôležitú, pretože financovanie je už dnes diferencované. „Mojím cieľom v tejto chvíli je držať sa nášho systému, len ho stabilizovať tak, aby sa podmienky inštitucionálneho financovania nemohli prudko meniť z roka na rok.“ Chce zároveň presadiť dodatočné financovanie škôl cez špecifické štátne objednávky a zvýšiť objem financií, o ktoré sa grantovo súťaží.

Kým medzi súkromnými vysokými školami podľa ministra je priestor na „dramatickejšie čistenie,“ žiadna z verejných vysokých škôl nemá takú katastrofálnu kvalitu, že by ju bolo potrebné zrušiť. Zároveň by však chcel radikálne zmeniť systém vysokoškolských samospráv a systém doživotne menovaných profesorov nahradiť systémom funkčných miest. Chcel by tiež uskutočniť aj veľký audit výskumu spojený s celkovým auditom fungovania vysokých škôl či zaviesť limity prijímaných študentov na niektoré študijné odbory.

Krátke pôsobenie ministra Draxlera v dosluhujúcej vláde Smeru-SD zhodnotil František Múčka na portáli postoj.sk.

 Druhý týždeň pokračoval solidárny štrajk vysokoškolských pedagógov, ktorí ním od 15. februára podporujú požiadavky Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU). Zapojilo sa doň vyše 550 zamestnancov 20 fakúlt z viacerých univerzitných miest, ktorých na webovej stránke ISU podporilo vyše 10,5-tisíc občanov. Iniciatíva vysokoškolských učiteľov (IVU), ktorá štrajk koordinuje, informovala o organizovaní desiatok diskusných stretnutí, kultúrnych podujatí a zhromaždení akademickej obce. O tom, ako rôzne štrajk prebieha u jazykárov, matfyzákov a žurnalistov, referuje Denisa Gdovinová v časopise .týždeň.

 IVU odmieta tvrdenia ministra školstva Juraja Draxlera, ktorý štrajk považuje len za symbolické gesto jednotlivcov. „Vláda už niekoľkokrát skonštatovala, že už nič nerobí. Po tom, čo sme začali štrajkovať sa pán minister tvári, že ho rušíme. Nerozumieme tomu posolstvu, buď sa nič nerobí a nemôžeme nikoho rušiť, alebo sa robí a potom očakávame výsledky nie sľuby,“ uviedol Juraj Halas z IVU, ktorý zároveň podotkol, že na viacerých fakultách sa do štrajku priamo zapojila až štvrtina zamestnancov a ostatní kolegovia ich podporujú.

„So znepokojením sledujeme reakcie niektorých predstaviteľov slovenskej akademickej obce a jednotlivých vysokých škôl. Slovenská rektorská konferencia na našu výzvu reagovala tým, že rokovaniami sa podarilo zabezpečiť dofinancovanie vysokých škôl v tomto roku. Súčasný štrajk na vysokých školách sa však vôbec netýka požiadaviek vysokého školstva,“ uviedol Halas s tým, že cieľom je splnenie požiadaviek kolegov z materských, základných a stredných škôl. Opatrný a pragmatický prístup akademických hodnostárov, ktorí štrajk označili za individuálnu iniciatívu zároveň označil za „poľutovaniahodný“.

Rektor Prešovskej univerzity v Prešove Peter Kónya podľa medializovaných informácií vydal osobitné opatrenie, ktorým svojim zamestnancov obmedzil možnosť organizovať na akademickej pôde verejné podujatia.

Pozrite si reakciu člena štrajkového výboru Juraja Halasa na rozhodnutie prešovského rektora.

 V stredu sa uskutočnili aj protestné pochody sprevádzané bubnovaním v uliciach Bratislavy, Žiliny a Košíc, ktoré nadviazali na svetelný protest v Bratislave. Organizátorka protestu v Košiciach Alžbeta Bojková potvrdila, že na východe krajiny je mobilizácia učiteľov a študentov náročnejšia. „Tu je to oveľa ťažšie, ale aj tu sú ľudia, ktorí majú názor, ktorí vedia, že bojovať za správnu vec sa oplatí, preto aj v Košiciach,“ uviedla Bojková.

Pozrite si, ako sa bubnovalo v Bratislave a Košiciach.

Ďalšie protestné akcie sa konali aj v Banskej Bystrici. Prodekanka Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela Nadežda Zemaníková uviedla, že štrajk uvoľnil nahromadenú frustráciu učiteľov, no „výsledkom nie je deštruktívny rozvrat poriadku a ‚pokojnej práce‘, ale nárast tvorivej energie.“ Schopní a kvalitní učitelia podľa nej najlepšie poznajú problémy praxe a dokážu prispieť k pozitívnym zmenám „štátnou vzdelávacou politikou počnúc a detailmi školskej prevádzky končiac.“

 Viaceré podporné podujatia zorganizovali aj vysokoškolskí študenti. V Bratislave pripravili sériu večerných „štrajkovíc“ a každý deň na poludnie na päť minút spolu s učiteľmi symbolicky prerušujú výučbu a zhromažďujú sa pred budovami fakúlt. Košickí vysokoškoláci zorganizovali Angažovanú párty aj workshop „Vyrob didaktickú pomôcku pre školu.“ Slovenskí študenti študujúci v zahraničí sa na podporu učiteľov po Londýne a Bruseli stretli aj v Berlíne. Štrajk naďalej podporuje aj iniciatíva Zelená stužka – Rodičia podporujú učiteľov, ktorá vznikla na Spojenej škole Novohradská v Bratislave. Rodičia učiteľov podporujú okrem iného tým, že svoje deti v piatok neposielajú do školy.

Po hlučných protestoch plánujú učitelia a študenti školstvu vystrojiť symbolický pohreb.

 Jaroslav Šrank v komentári v denníku SME argumentuje, že bagatelizovaním rozsahu protestov minister školstva nezakryje, že nereformované školstvo upadá, i keď súčasné protestné a osvetové aktivity naozaj stoja a padajú na jednotlivcoch. Podľa Jozefa Tancera má päťsto aktívnych vysokoškolských učiteľov, ktorí štrajkujú, no zároveň učia, možno väčší dosah ako 15-tisíc štrajkujúcich učiteľov, ktorí neučia. „Za týždeň mám možnosť so stovkou študentov prebrať to, čo sa deje, dať to do súvislosti s výučbou. Robím si aj svoju prácu, aj sa vyjadrujem k dianiu a aj zo solidarity nepoberám plat,“ uviedol Tancer.

Erich Mistrík vo svojom blogu tvrdí, že vysokoškolský štrajk zrejme reálne nepomôže učiteľom základných a stredných škôl, lebo protesty nikomu neškodia. Dôležité je však to, že ide o viac, ako len o peniaze – o hodnoty. O tom, že vládna strana si protesty učiteľov zaslúži, pretože za 15 rokov nevyprodukovala ani jedného politika, ktorý by mal o školstvo nielen autentický záujem, ale by mu aj rozumel, píše Martin Hanus. Zároveň dodáva, že vláda by požiadavkám napriek ich oprávnenosti pred voľbami nemala ustupovať, pretože to vytvorí nežiaduci precedens.

 Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) požaduje zmeny vo financovaní vysokého školstva na Slovensku. „Potrebujeme koncepčnú zmenu a nielen plátanie dier. Je potrebné začať vypracovaním systémového koncepčného dokumentu, v ktorom by sme sa zhodli na tom, ako vlastne chceme, aby vyzeralo vzdelávanie na Slovensku,“ uviedla predsedníčka rady Jana Šmelková.

So zástupcami ŠRVŠ sa stretol aj prezident Andrej Kiska, ktorý zopakoval, že školstvo nie je v dobrom stave a po voľbách musí byť prioritou novej vlády. Študentom zároveň prisľúbil, že po menovaní nového ministra školstva sa bude o túto tému intenzívne zaujímať. ŠRVŠ aj prezident vyzvali mladých ľudí, aby sa 5. marca volieb zúčastnili.

 Nízke platy učiteľov podľa verejnosti nie sú najväčším problémom školstva. Za vážnejší považujú spôsob prerozdeľovania prostriedkov a nízke investície štátu, vyplýva z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, o ktorom informoval týždenník Trend. Prieskum realizovala agentúra 2muse v čase vrcholiacich učiteľských protestov. Pred výškou miezd sa v zozname problémov objavila aj kvalita učiteľov, obsah aj metódy vzdelávania, vybavenie aj manažment škôl. Spomedzi požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov má najväčšiu podporu verejnosti navýšenie rozpočtu školstva o 400 miliónov eur a najmenšiu zvyšovanie tarifných platov. Na tom, že stav školstva si žiada naliehavé riešenia, sa zhodlo až 82 percent respondentov.

 Ministerstvo školstva sa ohradilo proti tvrdeniam v reportáži televízie Markíza o prebiehajúcom verejnom obstarávaní na pripojenie škôl do novej siete EDUNET_SK. Podľa ministerstva pripojenie nebude pomalé ani drahšie a odmietlo tvrdenie, že podmienky nastavilo tak, aby ich vyhrala konkrétna firma. Taktiež odmietlo, že by vysoko postavený pracovník ministerstva, ktorý na verejnú súťaž pripravoval podklady, bol v konflikte záujmov kvôli tomu, že v danej firme dlhé roky pracoval. Michal Rybárik, ktorý o obstarávaní dávnejšie informoval (tu a tu), vo svojom najnovšom blogu spochybnil všetky argumenty ministerstva, aj potrebu samotného obstarávania.

 Ministerstvo školstva informovalo o kontrole, ktorú poslalo na ďalšiu súkromnú vysokú školu – Akadémiu médií. Dôvodom malo byť neposkytnutie sociálnych štipendií študentom, na ktoré upozornili rodičia. Ministerstvo okrem kontroly posúdi aj spôsobilosť školy na uskutočňovanie bakalárskych študijných programov marketingová komunikácia a mediálna komunikácia. Akreditáciu magisterských programov má škola pozastavenú.

Podľa informácií portálu aktuality.sk sa škola dostala do exekúcie kvôli neplateniu nájomného. Riaditeľ a poverený rektor školy Ján Füle uviedol, že škola svoje záväzky splatila, peniaze na štipendiá blokuje exekútor a kvôli podozreniu z nezákonnosti celej exekúcie škola podá trestné oznámenie. Zároveň skritizoval spôsob zverejnenia informácie o kontrole zo strany ministerstva. Denník Pravda informoval, že bývalý rektor Eduard Chmelár mal voči hospodáreniu školy námietky. Tá od konca minulého roka nevypláca mzdy svojim zamestnancom a rokuje o vstupe nového investora.

 

Všimli sme si

 O tom, že slovenské školstvo je na kolenách, hovorí Michal Havran vo video posolstve občianskeho združenia EduRoma. Podotýka, že dnes vlastne nevieme, načo školstvo máme a kým si to nezodpovieme, nebudeme vedieť ani to, aké ho chceme mať. O štáte, ktorý zlyháva vo viacerých oblastiach, nielen v školstve, píše z Estónska Matúš Halás.

 Aliancia za rodinu vo svojej deklarácii Hlas za rodinu vyzýva kandidátov v parlamentných voľbách k prihláseniu sa ku konkrétnym záväzkom, ktoré majú presadzovať v budúcom parlamente. Medzi 18 záväzkami je aj predloženie a hlasovanie za novelu školského zákona, ktorá má  garantovať, aby škola nemohla vyžadovať účasť žiaka na výchove alebo vzdelávaní, ak s jeho obsahom v oblasti sexuálneho správania alebo eutanázie vyjadril rodič alebo žiak svoj nesúhlas. Medzi signatármi deklarácie sú viacerí kandidáti SNS, KDH, OĽANO-NOVA, #Siete či SMK-MKP.

 Centrum pre výskum etnicity a kultúry spolu s organizáciami z Rumunska, Mexika a Argentíny zrealizoval výskum, ktorý sa snaží povzbudiť školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu. Na spoločnej web stránke predstavujú prípadové štúdie o troch inšpiratívnych školách z každej krajiny. O príkladoch dobrej praxe inkluzívneho vzdelávania v Poprade, Smoleniciach a Krásnohorskom Podhradí si môžete prečítať tu.

 V kampani Chceme vedieť viac od začiatku hovoríme o perspektíve vzdelávania v horizonte 25 rokov. Podľa magazínu Nature budeme vďaka bezprecedentnému technologickému rozvoju v roku 2040 všetci vlastniť nejakého robota, ktorý bude súčasťou našej domácnosti či pracoviska. A možno aj nie.

 

Pripravujeme

 V špeciálnom spravodajskom súhrne odberateľom rozošleme súhrnné porovnanie programov politických strán a hnutí v oblasti vzdelávania.

 Spracovávame správu z druhého okrúhleho stola pre zástupcov politických strán a odborníkov v oblasti stredného všeobecného aj odborného vzdelávania.

 Pripravujeme prezentácie a workshopy na viaceré konferencie. V marci sa zúčastníme konferencie Učíme pre život, ktorú organizuje nezisková organizácia Indícia v Poprade. V apríli sa zúčastníme konferencie Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku v Rožňave a napokon v máji vystúpime na konferencii Cesty k dobrej škole, ktorú v Bratislave organizuje mesačník Dobrá škola a spoločnosť Exam Testing. Na všetkých troch sa budeme venovať predstavám odbornej a laickej verejnosti o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktoré sme spracovali do atlasu predstáv.

 Po parlamentných voľbách budeme pozorne sledovať proces kreovania novej vlády a miesto, ktoré vzdelávaniu a riešeniu problémov v slovenskom školstve venuje vo svojom programovom vyhlásení. Zároveň pripravujeme minisériu workshopov vo viacerých mestách, do ktorých zapojíme všetkých, ktorých sa vzdelávanie na lokálnej úrovni týka.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: