Čo priniesol týždeň 30. 1. – 5. 2. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Témy týždňa

Prevádzkovanie jaslí sa sprísni, ich dostupnosť sa zníži Meniť sa majú kompetencie aj financovanie škôl Mladí ľudia nie sú takí zdatní v jazykoch, ako si myslíme

Výrok týždňa

„V tomto zákone vôbec nevidím zlo, ak je tam podmienka, že rodič musí študovať, alebo pracovať. V tomto zákone vidím všetkých občanov rovnako. (…) Ak matka chce ísť pracovať, nikto jej to neberie. Ale ak sa ľudovo povedané bude s otcom povaľovať, tak deti budú dávať do jasličiek. Prečo? Robme niečo, aby rodiny fungovali.“

Jana Vaľová
poslankyňa NR SR (SMER-SD)
počas rokovania sociálneho výboru | 31. 1. 2017

Výber z udalostí

Žiaci si prevzali výpisy hodnotení svojej práce za prvý polrok. Výpisy nie sú verejnou listinou ako klasické vysvedčenia a žiaci v nich môžu byť hodnotení slovne, známkou alebo kombináciou oboch spôsobov.

Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) odovzdal polročné hodnotenia žiakom v Bánovciach nad Bebravou. Projekt To dá rozum odovzdal hodnotenie ministrovi školstva.

Portál aktuality.sk prezentoval genézu školských vysvedčení od čias Márie Terézie aj ich konkrétne ukážky z minulosti. Na najstarších nie sú známky, ale súhrnné hodnotenia toho, ako sa žiaci počas štúdií správali a čo sa učili.

Parlament prelomil veto prezidenta Andreja Kisku a v pôvodnom znení schválil tzv. jasličkový zákon, ktorí sprísňuje podmienky na poskytovanie starostlivosti o deti do troch rokov. Zavedie sa registrácia súkromných poskytovateľov, zníži sa počet detí v jednej miestnosti a na jednu učiteľku a jasle majú zabezpečiť aj bezbariérový prístup. Sprísňujú sa tiež požiadavky na odborný personál a maximálny vek, do ktorého môžu deti jasle navštevovať, sa stanovil na tri roky.

Prezident považoval novelu za diskriminačnú voči niektorým skupinám rodičov a detí, pretože oprávnenými užívateľmi jaslí budú môcť byť len rodičia, ktorí pracujú alebo študujú. Ministerstvo práce svoj návrh bránilo tým, že na Slovensku nie je dostatok jaslí ani pre pracujúcich rodičov.

Pripomienky prezidenta podporili viacerí opoziční poslanci a viac ako tritisíc rodičov podpísalo výzvu, aby sa novela prepracovala. Petíciu iniciovala zakladateľka Aliancie súkromných jaslí a škôlok Lucia Gomez a opozičná poslankyňa Simona Petrík (nez.), pretože novela podľa nich neprinesie skvalitnenie služieb, ale poškodí deti, rodičov, zriaďovateľov aj opatrovateľov.

Na programe prebiehajúcej schôdze parlamentu je viacero ďalších návrhov zákonov, ktoré súvisia s deťmi a vzdelávaním. O navrhovanej zmene pravidiel pri dokladovaní bezúhonnosti záujemcov o pozíciu učiteľa či zmenách v minimálnych počtoch žiakov v stredných odborných školách sme informovali už v minulom súhrne udalostí.

Poslanec Oto Žarnay (OĽANO-NOVA) predložil návrh novely zákona o štátnej správe a školskej samospráve. Jej cieľom je sfunkčnenie žiackej a študentskej samosprávy a zvýšenie participácie študentov na živote a organizácii svojich škôl. Ako poslanec konštatoval pri predkladaní, súčasná právna úprava ponecháva na vôli riaditeľov stredných škôl, či pôsobenie žiackej samosprávy podporia. Novela zákona vzišla z iniciatívy Aliancie stredoškolákov.

Poslanci Miroslav Beblavý a Katarína Macháčková (obaja nez.) predložili takmer tri desiatky noviel zákonov, ktoré súvisia so zámerom zrušiť vyššie územné celky (VÚC). Tie podľa nich od svojho vzniku nedokázali znižovať regionálne rozdiely, posilňovať miestnu demokraciu ani efektívne spravovať veci verejné. VÚC sa podľa nich navyše aj významne zadlžili.

Väčšina kompetencií VÚC sa má preniesť na miestne samosprávy, na štát sa majú presunúť iba tie, ktoré nedokážu vykonávať obce a mestá samostatne. Keďže VÚC majú viacero významných kompetencií aj v školstve, poslanci navrhujú, aby ich zriaďovateľská pôsobnosť pri stredných školách prešla na obce, ktoré s tým budú súhlasiť. V prípade nesúhlasu prejde stredná škola do pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja.

Kompetencia určovať pre stredné školy počet tried prvého ročníka na nasledujúci školský rok má prejsť na ministerstvo školstva, koordinácia odborného vzdelávania a prípravy na okresné úrady v sídle kraja.

Ministerstvo školstva posunulo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o financovaní škôl, ktorá má zmeniť prideľovanie prostriedkov zriaďovateľom tak, aby zohľadňoval dĺžku praxe pedagogických zamestnancov. Zmeniť sa má aj poskytovanie prostriedkov na dopravu, príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách či na stravovanie žiakov základných škôl.

Navrhuje sa znížiť počet žiakov školy zo sociálne znevýhodneného prostredia, pri ktorom bude povinne v škole pôsobiť asistent učiteľa. V školách, kde sa vzdeláva viac ako 20 individuálne začlenených žiakov by pôsobil aj špeciálny pedagóg.

Poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) vo svojom blogu píše o službách včasnej intervencie, ktorá je určená pre deti so zdravotným postihnutím do siedmich rokov a pre ich rodiny. Táto služba je zákonom upravená už od roku 2014, no podľa poslankyne štát dodnes nevytvoril dostatočné podmienky na jej fungovanie v reálnom živote.

O včasnej intervencii sa Zimenová rozprávala s matkou dieťaťa s ťažkým postihnutím z Platformy rodičov detí so zdravotným znevýhodnením Janou Lowinski, ktorá v rozhovore vysvetľuje rozdiel medzi podporou rodín vedúcou k závislosti na Slovensku a k nezávislosti v Nemecku.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=FG5cbYFLT7Q[/youtube]

Polemika troch profesorov o súčasnom stave a potrebných zmenách v slovenskom vysokom školstve pokračuje. Po tom, čo profesor Štefan Toma skritizoval zámer transformovať Akreditačnú komisiu, profesori Jozef Hvorecký a Emil Višnovský vysvetľovali, že zmeniť netreba len komisiu, ale celkové chápanie akreditačného procesu. Ten podľa nich nemá podporovať „publikovanie pre publikovanie“ a na to viazať aj hodnotenie a financovanie vysokých škôl.

Martina Kubánová poukazuje na ďalší mýtus o slovenskom školstve – skreslenú predstavu o výborných jazykových a počítačových zručnostiach mladých ľudí. Dáta však ukazujú, že veľká väčšina mladých ľudí dnes angličtinu podľa vlastného hodnotenia neovláda dostatočne a v porovnaní s inými krajinami je podiel jej aktívnych používateľov nízky. Podobné je to aj pri ovládaní informačných technológií, ktoré je pri porovnaní s inými mladými Európanmi výrazne podpriemerné.

Ľudia bez jazykových a počítačových zručností sú podľa Kubánovej v súčasnom svete v podobnej situácii, ako boli v polovici minulého storočia ľudia, ktorí nevedeli čítať a písať. V rozhovore pre eduworld.sk načrtáva možnosti, ako by sa rozvíjanie týchto zručností dalo podporiť v našich školách.

Robert Chovanculiak vo svojom blogu opisuje, ako americkí žiaci dosahujú priemerné výsledky napriek tomu, že na vzdelávanie sa v USA dáva neporovnateľne viac peňazí ako na Slovensku. Problém sa podľa neho nevyriešil ani naliatím troch miliárd dolárov do škôl so zlými výsledkami.

„Peniaze sa preinvestujú, učitelia vymenia, pomôcky nakúpia, hodnotenia zavedú, ale výsledky študentov ostávajú rovnaké,“ uzatvára Chovanculiak, podľa ktorého si účinné riešenie vyžaduje viac než len zvyšovanie zdrojov do školstva.

Podľa OECD sú USA krajinou, v ktorej sa medzi rokmi 2006 a 2015 najviac oslabil vplyv socioekonomického zázemia študentov na ich výsledky v škole a najviac sa zvýšila pravdepodobnosť, že aj znevýhodnení študenti budú v škole prospievať na vysokej úrovni. V tom istom období sa výsledky slovenských žiakov zhoršili a silný vplyv socioekonomického zázemia zostal nezmenený.

Všimli sme si

Nadácia pre deti Slovenska v Bratislave otvorila putovnú výstavu fotografií Školy s rešpektom. Jej mottom je „posilňovanie dôležitých dospelých v zmene prístupu k deťom a mladým ľuďom,“ ktoré má viesť k premene školy na bezpečné prostredie, v ktorom prebieha aj efektívne učenie. Fotografie vznikali v školách v rôznych kútoch Slovenska, pozrieť si ich môžete aj tu.

Nadácia Pontis vyhlásila výzvu na prihlasovanie inovatívnych aktivít a metód, ktoré zlepšujú učenie detí a mladých ľudí na Slovensku. Cieľom programu Generácia 3.0 je zmobilizovať progresívnych pedagógov, vytvoriť bohatú ponuku inšpirácií a podporiť záujem o skvalitňovanie vzdelávania v spoločnosti. Nominovať sa môžu základné, stredné a vysoké školy, školské zariadenia aj mimovládne organizácie do 16. marca.

Ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2016 si odniesol aj Ondrej Vrábel, ktorý vo svojich 15 rokoch vytvára náučné hry pre deti s mentálnym postihnutím. Vďaka ich dostupnosti v piatich jazykoch sa používajú aj v zahraničí. O tom, prečo a ako hry tvorí, porozprával Ondrej v rozhovore pre Denník N.

Pripravujeme

Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.

Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk