Témy týždňa

Stále nie je jasné, aké zmeny nastanú v kompetenciách školských rád  Odborové a profesijné organizácie v školstve zverejnili spoločné stanovisko proti okliešteniu právomocí školskej samosprávy  Ministerstvo školstva zverejnilo výsledky Testovania 9  Zverejnené sú aj výsledky externých testov maturitných skúšok  Minister školstva plánuje zaviesť celoplošné prijímacie testy na stredné školy  Vieme, kam smerujú v školstve peniaze z eurofondov

Výrok týždňa

„Mnohé deti sú sociálne prípady. Máme deti z profesionálnych rodín alebo sú len s babkou či dedkom. Alebo majú ich rodičia viacero zamestnaní, aby rodina vedela vyjsť a nemajú na ne čas. A potom máme deti, ktoré potrebujú pochvalu, pohladenie. Potrebujú nielen vysvetliť učivo, ale aj riešiť problémy, ktoré ich trápia. Niektoré deti si nesú veľmi veľa negatívnych vecí zo svojej pôvodnej rodiny. Bývajú buď agresívne, alebo naopak, utiahnuté. Potrebujú veľa povzbudenia, pochopenia a trpezlivý prístup. Musím veľa pracovať s ostatnými deťmi, aby ich prijali medzi seba. Nemám v triede veľa detí, len trinásť, ale skoro polovica má problém so začlenením do kolektívu. Bolo by to jednoduchšie, keby boli dvaja, ale beriem to tak, ako to je a robím všetko, aby sa trieda stmelila a mala spoločné zážitky. Vďaka nim potom jeden za druhého bojujú.“
 

Výber z udalostí

 „Na Slovensku doposiaľ nebol zrealizovaný komplexný prieskum, v ktorom by sa zisťovali názory širokej verejnosti na súčasný stav vzdelávania, na skúsenosti so vzdelávacími inštitúciami či na predstavy o vzdelávaní v budúcnosti. Spoznanie predstáv a preferencií ľudí je však pre úspech akejkoľvek zamýšľanej zmeny nevyhnutné. Preto sme sa rozhodli túto „medzeru“ aspoň čiastočne vyplniť reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky,“ píše o najnovších výstupov z kampane Chceme vedieť viac Peter Dráľ. 

 Samosprávne kraje naďalej trvajú na tom, aby sa oslabili kompetencie školských rád a aby mali zriaďovatelia škôl konečné slovo pri menovaní ich riaditeľov. Možnosť oklieštiť kompetencie školskej samosprávy ponúka balík návrhov na zmeny v školskom zákone, ktorého novelu poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.

„Menovanie riaditeľa školy zriaďovateľom má prejsť cez pozmeňujúci návrh. To je vážny zásah do demokracie a fungovania školy. V rade školy sú zástupcovia rodičov, pedagógov aj zriaďovateľa a tento inštitút sa rokmi osvedčil. Sme proti takejto zmene,“ upozornil poslanec a bývalý minister školstva Martin Fronc.

 Spoločné stanovisko k okliešteniu kompetencií školských rád zverejnili predstavitelia Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenskej komory učiteľov, Združenia základných škôl Slovenska, Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Slovenskej republiky a Asociácie stredných odborných škôl Slovenska:

„Vyjadrujeme zásadný nesúhlas s navrhovanou úpravou, ktorá dáva zriaďovateľovi právo nevymenovať do funkcie riaditeľa školy kandidáta, ktorý vyhral výberové konanie. V dôvodovej správe k predloženej novele chýba akákoľvek analýza súčasného stavu fungovania a rozloženia kompetencií v školskej samospráve, ktorá by jasne definovala opodstatnenosť a celospoločenskú potrebu navrhovanej zmeny. Navrhovaná úprava popiera demokratické princípy rozhodovania školskej samosprávy, vytvára priestor pre politické nominácie riaditeľov, korupciu a rodinkárstvo a popiera princíp rovnosti príležitostí. Preto navrhujeme stiahnuť novelu zákona z legislatívneho procesu a otvoriť priestor na širšiu odbornú diskusiu.“

 Hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová potvrdila, že rokovania o zmenách v kompetenciách školských rád na úrovni ministerstva stále prebiehajú.

 Minister školstva Juraj Draxler prezentoval spolu s riaditeľkou Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Ivanou Pichaničovou výsledky tohtoročného testovania deviatakov. Priemerná úspešnosť žiakov v Testovaní 9 bola na úrovni 52,7 % z matematiky  a 62,6 % zo slovenčiny. Žiaci, ktorí dosiahli v testoch úspešnosť viac ako 90 %, môžu byť automaticky prijatí na strednú školu. „Túto podmienku splnilo 1 305 žiakov, to znamená 3,2 % všetkých deviatakov,“  informoval minister.

 O zmysle Testovania 9 diskutovali v relácii Z prvej ruky na vlnách Rádia Slovensko riaditeľka NÚCEM Ivana Pichaničová a Zuzana Zimenová z Nového školstva. Obe sa zhodli na tom, že testovanie nezisťuje u žiakov úroveň zvládnutia povinného učiva základnej školy, ale najmä to, ktorí z deviatakov sú najšikovnejší.

„Peniaze, čas a energiu by mal rezort školstva radšej venovať tomu, aby sa deti lepšie naučili to, čo majú vedieť.  V tejto krajine by sme mali chcieť vedieť najmä to, či deti v základnej škole napredujú, či sa v priebehu školského roka v tom ktorom predmete posúvajú. Toto však akoby ministerstvo nezaujímalo,“ povedala Zuzana Zimenová.

„V Testovaní 9 sú úlohy, ktorých cieľom je hlavne rozlíšiť žiakov a nájsť tých najlepších, odlíšiť ich od tých slabších a priemerných. Keby sme chceli overovať úroveň vedomostí a zručností žiakov tak, ako navrhuje pani Zimenová, získali by sme presnejší obraz o tom, v akom stave je vzdelávanie, ale to by vyžadovalo testy iného charakteru. Museli by obsahovať oveľa väčší počet položiek, trvali by dlhší čas a tým pádom by v priebehu jedného dňa nebolo možné otestovať dva vyučovacie predmety. Ale ukázalo by to lepší obraz o rozsahu vedomostí a zručností žiakov. Už by nám to však neukázalo tých najlepších,“ odpovedala riaditeľka NÚCEM Ivana Pichaničová.

 Minister školstva Juraj Draxler navrhuje, aby takéto testy deviatakov plnili funkciu celoplošného prijímacieho testu na stredné školy. To, či ho budú písať už budúcoroční deviataci, však zatiaľ nie je isté.  Minister uviedol, že o tom rozhodne v najbližších dňoch.

Za ďalšiu výzvu považuje minister plnú elektronizáciu testovania, keďže dnes je ešte pomerne veľa škôl, kde žiakov testujú papierovou formou. „To bude závisieť od technických podmienok a od toho ako rýchlo budeme vedieť čerpať štrukturálne prostriedky, teda využiť zdroje Európskej únie na zavádzanie elektronického testovania. Ja osobne si predstavujem, že v horizonte približne 3-4 rokov by sme mali byť pripravení naozaj na celoplošné elektronické testovanie či už na úrovni základných alebo stredných škôl,“ dodal minister.

 NÚCEM zverejnil aj prvé výsledky z tohtoročnej externej časti maturitných skúšok. Maturanti písali povinne testy z vyučovacích jazykov, z jedného cudzieho jazyka a matematiku si mohli vybrať ako voliteľný, alebo ako dobrovoľný maturitný predmet. Priemerná úspešnosť žiakov v jednotlivých testoch je zverejnená na webe ministerstva školstva.

 Aj maturitné testy sú určené viac na triedenie žiakov ako na skutočné overovanie vedomostí maturantov. Tento účel maturitných testov spochybnil Vladimír Burjan v článku Maturita ako rozlišovací test? To snáď nie! v najnovšom čísle časopisu Dobrá škola: „Maturitný test je priam učebnicovým príkladom overovacieho testu. Zadáva sa v závere štúdia a jeho cieľom by malo byť overiť čo sa žiak naučil a či spĺňa podmienky na získanie maturity.“

Článok reaguje na nedávne vyjadrenie riaditeľky NÚCEM Ivany Pichaničovej, ktorým komentovala nespokojnosť niektorých maturantov s prílišnou náročnosťou matematických úloh: „Maturitný test z matematiky je rozlišovací test. Nemajú v ňom opodstatnenie úlohy, ktoré vypočíta takmer každý žiak. Má vytvoriť poradie testovaných žiakov podľa miery úspešnosti. Celková priemerná úspešnosť žiakov v takto zostavenom teste by teda mala byť od 40 do 60 percent a test musí  obsahovať úlohy, ktoré svojou náročnosťou žiakov dostatočne rozlíšia.“

 Nové školstvo zverejnilo analýzu Dušana Slobodu Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku?, v ktorej je vyčíslené, koľko peňazí reálne priamo doputovalo prostredníctvom projektov škôl k žiakom a učiteľom. „Eurofondy v programovacom období 2007-2013 boli v oblasti vzdelávania čerpané a míňané najmä na viac než štyri desiatky národných projektov, ktoré realizovali organizácie priamo riadené ministerstvom školstva. Neraz sa nimi mrhalo na obstarávanie predražených a zbytočných tovarov a služieb. Hlavnú pozornosť a starostlivosť vlády v oblasti vzdelávania mali centrálne inštitúcie a štátna správa, nie školy. Až 522 mil. eur z celkovo prerozdeľovaných 848 mil. eur z operačného programu Vzdelávanie smerovalo  na projekty organizácií priamo riadených ministerstvom školstva a na technickú pomoc pre ministerstvo školstva,“ uvádza sa v správe.

Všimli sme si

 „V nasledujúcich 20 rokoch by počet narodených detí mal klesnúť zo súčasných viac ako 60-tisíc na približne 40-tisíc ročne,“ uviedol Branislav Šprocha z Prognostického ústavu SAV na konferencii Prognostického centra pre spoločenskú integráciu (ProCeSI). Podľa prognóz klesne v roku 2035 aj počet detí v predškolskom veku zo súčasných 175-tisíc na približne 130-tisíc, čo je pokles o niečo viac ako štvrtinu. Podľa poradcu ministra školstva Mareka Repu je preto potrebné budovať nové kapacity v škôlkach a školách flexibilne. „Tak, aby sa dali transformovať napríklad aj na denné centrá či zariadenia pre seniorov,“ povedal poradca a poukázal na skutočnosť, že slovenskú populáciu čaká v nasledujúcich desaťročiach intenzívne starnutie a zvyšujúci sa podiel seniorov.

 OECD zverejnila obsiahlu štúdiu s názvom Universal Basic Skills: What Countries Stand to Gain. Súčasťou štúdie je aj globálny rebríček krajín, zostavený na základe výsledkov medzinárodných testovaní 15-ročných žiakov. Ide o už dávnejšie publikované výsledky merania PISA 2012, pričom pre krajiny, ktoré sa tohto merania nezúčastnili, bolo dopočítané skóre na základe testovania TIMSS 2011. Slovensko sa v tomto globálnom rebríčku umiestnilo na 37. mieste spomedzi 76 hodnotených krajín. Maďarsko obsadilo 32., Česká republika 21. a Poľsko 11. priečku.

Najlepšie sa umiestnili žiaci z ázijských krajín – zo Singapuru, Hongkongu, Južnej Kórey, Japonska a Taiwanu. Pozrite si video, v ktorom Andreas Schleicher z OECD vysvetľuje, čo je kľúčom k ich úspechu:

 Ako sa darí Slovensku? Na túto otázku sa snaží odpovedať brožúra, ktorú vydala organizácia OECD v spolupráci so Stálou misiou Slovenskej republiky pri OECD.  Brožúra je súčasťou novej série OECD 360, ktorá v oficiálnych jazykoch členských štátov približuje analýzy a údaje z vlajkových publikácií OECD a poskytuje prehľad o rôznych dátach v rámci jednotlivých štátov a ich porovnania s ostatnými členskými štátmi v oblastiach ako napríklad vzdelávanie, zamestnanosť, ochrana životného prostredia, regionálny rozvoj a pod.

 Spoločnosť Scio zakladá vlastnú základnú školu.  „Deti ktoré budú chodiť do našej školy, budú v 9. triede schopné naučiť sa samé, alebo s nejakou malou pomocou, ktorú si budú vedieť samé vyžiadať, prakticky čokoľvek. Svet, ktorý ich čaká, bude totiž od nich vyžadovať najmä schopnosť neustále sa učiť. My dnes nevieme, ako bude ten svet vyzerať, preto im nechceme dávať veľa konkrétnych znalostí, lebo nevieme, aká znalosť bude v budúcnosti potrebná, ale to, že bude potrebné sa neustále učiť, to sa mi zdá ako tutovka. To je jedna z mála vecí, ktoré dnes môžeme o tom budúcom svete povedať – že bude ešte zložitejší, náročnejší, zamotanejší a menej zrozumiteľný ako je dnes a my musíme deti naučiť sa v tom svete orientovať,“ priblížil zámer zriaďovateľov školy Ondřej Šteffl, riaditeľ spoločnosti Scio.

O tom, čo sa bude a čo nebude učiť v novej škole, ale aj o tom, prečo a v čom konkrétne zlyhávajú tradičné školy, sa rozprával Ondřej Šteffl s moderátorkou Danielou Drtinovou:

Pripravujeme

 Témou relácie Večera s Havranom bude už tento utorok 19. 5. budúcnosť školstva na Slovensku. S Michalom Havranom budú diskutovať hostia šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan, antropológ Juraj Podoba a analytička Zuzana Zimenová.

 Pripravujeme prezentáciu zistení z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní na Slovensku, ktorý pre nás realizovala agentúra TNS Slovakia. Médiám bude prezentovaná tento štvrtok a všetci odoberatelia nášho pravidelného prehľadu o dianí v školstve dostanú od nás túto prvú správu o prieskume v rámci špeciálneho newslettra už počas štvrtka. Ďalšie zistenia budeme postupne prezentovať v nasledujúcich týždňoch.

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 Z podnetov zozbieraných v kampani chceme vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015  partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk