Čo priniesol týždeň 23. 1. – 29. 1. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Témy týždňa

Kampaň Chceme vedieť viac dnes začína svoj štvrtý rok Diskutuje sa o vzdelávacích výsledkoch piatakov aj pätnásťročných študentov Aj v roku čitateľskej gramotnosti školské knižnice živoria

Výrok týždňa

„Jedným z dôvodov môjho odchodu bolo aj to, že hoci experti pracujúci na národnom programe vraveli, že v rámci nového programovacieho obdobia už treba robiť naozaj len užitočné projekty, zdá sa, že opäť to k tomu nesmeruje. Hrozí akútne riziko, že jednoducho niekto v pozadí zase raz povie, že sa bude robiť takýto a onaký eurofondový megaprojekt. (…) Verím, že zmena raz príde, treba sa snažiť a podržať ľudí, ktorí sa o tú zmenu snažia. Nevidím to beznádejne, len to celé musí mať dobré vedenie. A to je zatiaľ v nedohľadne.“

Peter Mederly
bývalý šéf poradcov ministra školstva
v rozhovore pre portál postoj.sk | 24. 1. 2017

Výber z udalostí

Presne pred troma rokmi sme odštartovali kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. V snahe prehĺbiť verejnú diskusiu o vzdelávaní a dostať ho do popredia spoločenského záujmu sme počas troch rokov zrealizovali množstvo aktivít. Ich súhrn si môžete pozrieť tu.

Prepájanie názorov odbornej a širokej verejnosti v diskusiách o slovenskom školstve považujeme aj naďalej za veľmi dôležité, a preto v ňom pokračujeme aj formou blogu.

Ministerstvo školstva zverejnilo výsledky testovania žiakov 5. ročníka základných škôl, ktoré sa konalo v novembri minulého roka. Zapojilo sa doň vyše 45-tisíc piatakov z takmer 1 500 škôl, medzi nimi po prvý raz aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) a so zdravotným znevýhodnením. Žiaci boli testovaní z matematiky a slovenčiny alebo maďarčiny. Prezentáciu s výsledkami Testovania 5 nájdete tu, rozdelenie žiakov do piatich výkonnostných skupín podľa okresov zas tu.

Aj keď viaceré médiá (napr. tu a tu) poukázali na rozdiely vo výsledkoch medzi verejnými a súkromnými školami či vo výsledkoch žiakov testovaných v papierovej a elektronickej forme, samotná správa Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) je v hodnotení opatrnejšia. Žiaci verejných škôl či testovaní papierovou formou totiž výrazne prevládali, a preto sa aj vo veľkej miere podieľali na vypočítanom priemere.

Čo sa naopak preukázalo výrazne, sú veľké regionálne rozdiely na úrovni krajov aj okresov, ako aj pri školách, ktorých piataci navštevovali tzv. málotriedky a školách s vyšším podielom žiakov zo SZP. Priemerná úspešnosť žiakov zo SZP bola podstatne nižšia (z matematiky 24 % a zo slovenčiny 28 %) než celková priemerná úspešnosť testovaných žiakov (z matematiky 62 % a zo slovenčiny 63 %). Pri ich vyššom zastúpení sa to vo výsledkoch z matematiky prejavilo aj na úrovni okresov. Podobne žiaci z tzv. málotriedok dosiahli v matematike horšie výsledky oproti žiakom zo škôl s oboma vzdelávacími stupňami.

V porovnaní s minulým rokom sa výsledky testov v matematike a slovenčine výrazne nezmenili. Podpriemerné výsledky slovenských žiakov, a to nielen zo znevýhodneného prostredia, ukázali v závere minulého roka aj výsledky medzinárodných meraní u desaťročných (TIMSS 2015) i pätnásťročných žiakov (PISA 2015).

„Je to vážne zistenie, poukazujúce na veľmi veľké rozdiely medzi školami v regiónoch a rozdiely v úrovni vzdelávania v jednotlivých regiónoch,“ povedala na margo výsledkov testovania piatakov riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská.

Pred prehlbovaním rozdielov vo vzdelávacích výsledkoch medzi regiónmi aj rodinami s rozdielnym statusom varuje Peter Morvay, pretože „tam, kde chýbajú kvalifikovaní ľudia, nepôjdu kvalitné investície, ani keď postavíte diaľnicu.“ O tom, že ak nezmeníme systém riadenia slovenského školstva na všetkých úrovniach, nebudeme sa môcť čudovať zlým výsledkom ani nabudúce, píše Peter Dráľ.

Výsledkami testovania PISA 2015 sa zaoberal školský výbor parlamentu. Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) vyhlásil, že výsledky ukázali „všetky neduhy, ktoré v oblasti školstva v tejto vekovej kategórii máme,“ a „budeme sa tým musieť zaoberať a niečo urobiť.“

Predseda výboru Ľubomír Petrák (SMER-SD) upozornil, že „nožnice sa nám stále otvárajú,“ čo je podľa neho varovný signál. Na margo najslabších žiakov konštatoval, že „je to skupina ľudí, ktorá sa stane nevychovateľná, nezamestnateľná a neuplatniteľná v reálnom živote a bude pravdepodobne len prijímateľom sociálnych dávok.“

Podľa poslankyne Veroniky Remišovej (OĽaNO-NOVA) je alarmujúce, že najviac sa výsledky zhoršili v rizikových skupinách obyvateľstva, no podľa nej s tým nič nerobíme. „Nenašla som žiadne špecifické opatrenia pre túto rizikovú skupinu,“ konštatovala poslankyňa.

Poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) počas zasadnutia výboru apelovala na to, aby sa výsledky medzinárodných testovaní hlbšie analyzovali a vina za neúspech sa nehádzala iba na plecia detí a učiteľov. Minister Plavčan počas rokovania prisľúbil, že do pol roka pripraví podrobnejšiu analýzu, z ktorej vyplynú ďalšie kroky.

Riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská po zasadnutí výboru potvrdila, že sekundárne analýzy sú potrebné a v zahraničí na nich pracujú celé tímy, aby lepšie pochopili súvislosti nameraných zistení. NÚCEM však podľa nej na takéto analýzy nemá kapacity a nikto iný ich nerobí napriek tomu, že PISA poskytuje hodnoverné dáta o veľkej vzorke žiackej populácie.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=XgbC-PbEahE[/youtube]

V rozhovore pre agentúru TASR minister Plavčan zdôraznil, že 300 miliónov eur navyše, ktoré v tomto roku poputujú do školstva, je víťazstvom všetkých. So slovami premiéra Roberta Fica (SMER-SD), že školstvo je víťazom tohtoročného rozpočtu, sa podľa neho „dá do istej miery súhlasiť.“ Ako však podľa ministra vyplýva z hodnotenia poslednej reformnej koncepcie Milénium, naplniť sa nepodarilo práve také úlohy, ktoré si vyžadovali väčšie investície. Ak má byť teda pripravovaný Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) realizovaný tak, ako ho navrhujú odborníci, „budeme potrebovať podstatne viac peňazí,“ priznal Plavčan.

Ministerstvo školstva zverejnilo e-mailovú adresu reforma@minedu.sk, na ktorú môže široká verejnosť zasielať podnety k navrhovaným zmenám v regionálnom a vysokom školstve. Zaslané správy tím expertov vyhodnotí a podnetné návrhy zapracuje do finálnej podoby dokumentu.

K dôvodom úpadku slovenského školstva aj okolnostiam odchodu z ministerstva sa v rozhovore pre portál postoj.sk vyjadril Peter Mederly, bývalý šéf poradcov ministra Plavčana a dlhoročný pracovník ministerstva. S ohľadom na súčasný stav školstva poukázal najmä na prijímanie mnohých nekoncepčných zmien v minulosti, negatívny vplyv eurofondov či nedostatok schopných ministrov.

Martin Hanus vo svojom komentári vysvetľuje, prečo to podľa neho pôjde so školstvom aj za súčasného ministra dolu vodou a akou tragédiou je, že školstvo už po štvrtýkrát vedie nominant SNS.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) vyhlásil, že na Slovensku máme viac detí v špeciálnych školách ako akákoľvek iná krajina Európy. Veľká časť týchto škôl je však podľa Ravasza pre deti slepou uličkou. Aby mohli študovať na klasických školách, potrebovali by asistentov, ktorých je nedostatok a nie sú primárne platené zo štátneho rozpočtu, ale z eurofondov.

O nedostatku asistentov pri zvyšujúcom sa počte detí v školách, ktoré ich potrebujú, písal aj poslanec Branislav Gröhling (SaS).

Profesori Jozef Hvorecký a Emil Višnovský opisujú výzvy, ktorým čelí vysokoškolské vzdelávanie vo svete a spôsoby, akými by na ne mala reagovať reforma vysokého školstva na Slovensku. Emeritný profesor Štefan Toma sa s ohľadom na navrhované zmeny v činnosti Akreditačnej komisie pýta, či žiadna reforma nie je lepšia ako zlá reforma.

Slovenskí výskumníci majú obnovený prístup k elektronickým vedeckým databázam spoločnosti Elsevier, ktoré nemohli využívať od začiatku tohto roka pre nezaplatenie poplatkov. Zabezpečovanie prístupov má na starosti Centrum vedecko-technických informácií SR a platené sú z eurofondov. Ministerstvo už pripravuje zmenu financovania, na ktorom by sa mali spolupodieľať aj inštitúcie, ktoré databázy využívajú.

Počas prebiehajúceho roka čitateľskej gramotnosti, ktoré ministerstvo školstva vyhlásilo pod heslom „Myslenie je pohyb,“ sa riaditelia a učitelia základných škôl, školskí aj profesionálni knihovníci a spisovatelia obrátili na ministerstvo otvoreným listom na podporu školských knižníc.

Podľa autorov listu podiel škôl s vlastnou knižnicou klesol z 58 % v roku 2011 na 49 % v roku 2015 a zaniklo až 361 školských knižníc. V existujúcich ani jednu knihu alebo časopis nekúpilo 44 % škôl. Iniciátori ministerstvo žiadajú, aby sformulovalo realistickú víziu a stratégiu rozvoja školských knižníc a aby sa vyriešilo ich metodické riadenie aj financovanie.

Ďalší z mýtov o slovenskom školstve o tom, že odborné školy sú pre slabších žiakov a tí s dobrými známkami idú na gymnáziá, vysvetľuje Miroslava Hapalová.

Všimli sme si

Dokumentačné stredisko holokaustu a partnerské organizácie pri príležitosti Medzinárodného pamätného dňa obetí holokaustu 27. januára vyhlásili 2. ročník študentskej súťaže „Susedia, na ktorých sme nezabudli“. Do súťaže sa môžu zapojiť študenti od 14 do 19 rokov zaslaním eseje na tému „Potrebuje mladá generácia Slovenska hovoriť/vedieť o holokauste?,“ a to do 15. augusta.

Nezisková organizácia Indícia organizuje 9. ročník konferencie Učíme pre život 2017, ktorá sa bude konať 17. – 19. marca 2017 v Poprade. Program konferencie sa bude venovať podpore tých, ktorí sa vzdelávaniu venujú, ako aj učiacich sa detí a mladých ľudí. Prihlasovať sa možno do 28. februára.

Do 28. februára bola predĺžená uzávierka súťaže TASR na tému Budúcnosť slovenského školstva. Prihlásiť sa do nej môžu individuálni súťažiaci v kategóriách deti a mládež do 15 rokov, stredoškoláci a vysokoškoláci od 16 rokov a pedagógovia. Zaslať možno odborný článok, komiks, príbeh či poviedku.

Pripravujeme

Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.

Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk