Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
O župách rozhodovali voliči i stredoškoláci 
Povinné vzdelávanie od piatich rokov podporuje Lubyová aj Ravasz Ministerstvo školstva rieši kultúru odievania, odborári tarifné platy
Výrok týždňa
„A to ako ani nikomu nie je podozrivé, že Lunter mal 48 percent, hlavne, že účasť bola 40 percent. A že demokrati, hlavne, že sa už chystajú zavesiť vlajku únie.“
Lukáš Bezák
zmätený občan – „produkt“ nášho vzdelávacieho systému
status na sociálnej sieti | 5. 11. 2017
Výber z udalostí
Výsledkami sobotňajších župných volieb nebol prekvapený iba volič s chabou úrovňou (matematickej) gramotnosti, ale aj viacerí analytici. V nedeľu ich komentovali aj v médiách.
V denníku SME diskutovali novinári, analytici a zástupcovia tretieho sektora. Na čo by sa novozvolení župani mali sústrediť v školstve, odpovedal Peter Dráľ z Nového školstva, podľa ktorého „VÚC-ky spravujú stredné školstvo. Rozhodujú o počtoch tried, žiakov. Každého župana a každé zastupiteľstvo čaká pri nástupe iná situácia. Suverénne najhoršia je v Banskobystrickom kraji – veľa škôl a málo študentov. Ale oni zlú situáciu už takpovediac zdedili. Prekvapujúco, druhú najhoršiu sieť škôl má Bratislavský kraj.“
Nielen Ján Lunter (nez.), ale aj Juraj Droba (SaS) a nové krajské zastupiteľstvá preto stoja pred pálčivou otázkou racionalizácie siete stredných škôl. K tomu, ako sa bratislavská župa postaví k požiadavke na zníženie počtu žiakov osemročných gymnázií, sa Droba už stihol vyjadriť. V ankete Denníka N uviedol, že také administratívne opatrenie ako nový predseda župy neplánuje podporiť.
Aj gymnazisti a študenti stredných odborných škôl ukázali, ako by voľby dopadli v prípade, že by sa na nich zúčastnili iba stredoškoláci. Študentské voľby prebehli v dňoch od 25. do 27. októbra v 47 školách po celom Slovensku.
Podľa Martina Kušteka zo združenia Pre stredoškolákov chceli simulovanými voľbami zvýšiť záujem o skutočné voľby u budúcich prvovoličov. Viac informácií o účasti a výsledkoch priniesli viaceré médiá (napr. tu a tu).
O tom, že nezáujem a neinformovanosť študentov – prvovoličov bola pre Strednú odbornú školu vo Svite motiváciou na zapojenie sa do volieb, písal v blogu aj Ján Vojtaššák.
Zatiaľ čo v župných voľbách sa školstvu žiadna veľká pozornosť nevenovala, na ministerstve školstva sa od začiatku novembra mala pozornosť zamerať aj na oblečenie úradníkov. Generálny tajomník služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu (SNS) vydal pokyn, ktorý „upravuje kultúru odievania na pracoviskách“. O predpise nedal vedieť svojej nadriadenej, ministerke Martine Lubyovej (nom. SNS), ktorá ho vzápätí odporučila zrušiť.
Aktuálne sa na ministerstve mení aj jeho organizačná štruktúra, s čím sú spojené aj zmeny v kompetenciách rôznych sekcií a odborov. Podľa Denníka N mal práve Machala záujem o kompetencie pri prerozdeľovaní eurofondov, ministerka Lubyová to však odmietla.
O práci ministerstva školstva v súvislosti s osudom zmien navrhovaných v Učiacom sa Slovensku (UsS) sa už v uplynulom týždni diskutovalo menej. Jedným z návrhov UsS je aj zmena „povinnej školskej dochádzky“ na „povinné vzdelávanie“ a jeho predĺženie o jeden rok, teda od piatich rokov veku dieťaťa.
Podporu tomuto návrhu vyjadrili splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd), aj ministerka Lubyová, podľa ktorej však na zavedenie takejto zmeny budú musieť prebehnúť aj intenzívne rokovania so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska. Práve mestá a obce zriaďujú najväčší počet materských škôl.
Podľa splnomocnenca Ravasza sa povinné vzdelávanie od piatich rokov môže stať realitou už v roku 2019, ak sa potrebné kroky podniknú včas. „Skôr to nie je možné, keďže treba poskytnúť obciam a mestám čas na vytvorenie potrebných kapacít,“ skonštatoval Ravasz.
Pripomeňme, že SNS vo svojom volebnom programe chcela „povinné predškolské vzdelávanie pre deti od piatich rokov ako súčasť povinnej školskej dochádzky.“ Zodpovední politici by mali dobre zvážiť, či ísť cestou povinného vzdelávania v dvoch neraz samostatných typoch zariadení (materská škola a základná škola), alebo v jednom (základná škola).
Na komentár Štefana Samsona o tom, že ministerka Lubyová potrebuje k realizácii plánov Učiaceho sa Slovenska podporu od vlády, politikov, verejnosti i učiteľov, reagoval Erich Mistrík. Podľa neho ministerka nepotrebuje podporu, ale kontrolu.
„Mali sme tu už mnoho koncepcií rozvoja školstva. (…) Ďalšie už skutočne netreba, treba niečo už realizovať. Ministerku netreba podporovať bez toho, aby sme vyjadrili, v čom ju podporujeme, ministerku treba kontrolovať, či si plní svoje úlohy,“ skonštatoval Mistrík.
Ministerstvo školstva v uplynulom týždni informovalo, že školám poskytne vyše pol milióna eur za mimoriadne výsledky žiakov. Peniaze môžu školy využiť na nákup didaktickej techniky, učebných pomôcok alebo na odmeňovanie učiteľov, ktorí žiakov pripravujú na súťaže.
„Teší ma množstvo žiakov, ktorí sa úspešne zapájajú do riešenia olympiád a ďalších súťaží, vrátane medzinárodných. Vysoký počet ocenených umiestnení potvrdzuje, že máme na Slovensku veľa šikovných a nadaných žiakov,“ povedala ministerka Lubyová.
Na Slovensku podľa najnovších údajov žije vyše 72-tisíc detí v hmotnej núdzi. Akými spôsobmi okrem povinného vzdelávania od piatich rokov rezort školstva podporí ich vzdelávanie, zatiaľ jasné nie je.
Nie je tiež jasné, akým spôsobom a či vôbec plánuje vláda podporiť vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. O tom, že je pre ne nevyhnutné konečne vytvoriť adekvátne podmienky pre vzdelávanie, hovorila v Ranných správach RTVS (od minutáže 43:00) špeciálna pedagogička Terézia Drdulová.
Nespokojnosť s finančnou podporou ministerstva v minulom týždni vyjadril Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV), ktorý nesúhlasí s návrhom kolektívnej zmluvy na rok 2018. Podľa Juraja Stodolovského totiž návrh neobsahuje požiadavku na valorizáciu platov pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov vysokých škôl.
V súvislosti s tým predseda zväzu Pavel Ondek zaslal list vedúcemu Úradu vlády SR Igorovi Federičovi a prezidentovi Konfederácie odborových zväzov Jozefovi Kollárovi. V liste školskí odborári žiadajú valorizáciu tarifných platov v roku 2018 minimálne vo výške, ktorú garantuje programové vyhlásenie vlády.
Zameraniu vysokoškolského štúdia z pohľadu personalistov sa venuje blog projektu MESA10 To dá rozum, ktorý vychádza z prvotnej analýzy dát získaných v terénnom výskume. Katarína Gandžalová zo Stredoeurópskeho inštitút pre výskum práce (CELSI) v ňom približuje postoje špecialistov na ľudské zdroje.
„Keď sme sa zamestnávateľov pýtali na to, čo chýba dnešným absolventom vysokých škôl, tak sa ukázalo, že už dávno nie je pravidlom, že to, čo má študentom dať vysoká škola, sú primárne odborné vedomosti,“ píše Gandžalová. Aj mnohí študenti už podľa nej vidia nedostatky najmä v nerozvinutých „mäkkých“ zručnostiach, napríklad komunikačných a prezentačných, či v schopnosti pracovať v tíme.
Všimli sme si
Verejnoprávna RTVS spolupracuje na príprave nového animovaného seriálu pre deti s názvom Tresky Plesky. Kreslený seriál pre deti vo veku štyri až osem rokov sa zameriava na rôzne prírodné javy, ktoré chce vysvetliť hravou formou divákom v škôlkarskom a ranom školskom veku. Upútavku k seriálu si môžete pozrieť tu.
O takzvanom prehnanom rodičovstve a potrebnej „rodičovskej lenivosti“ porozprával pre DVTV britský autor Tom Hodgkinson, ktorý uvádza, že čím menej toho pre dieťa urobíme, tým viac v skutočnosti dokáže. Celý rozhovor si môžete pozrieť tu.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk
Zdroj ilustračného obrázka: Status na sociálnej sieti, reprodukcia Samuel Marec | Denník N