Čo priniesol týždeň 8. 5. – 14. 5. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Témy týždňa

Pripomienkovanie Učiaceho sa Slovenska skončilo Rezorty školstva a financií zverejnili predbežnú revíziu výdavkov na vzdelávanie Ďalší stredoškoláci vyjadrujú nespokojnosť so stavom krajiny

Výrok týždňa

„My by sme si mali vziať ponaučenie, prestať považovať technológie za diablov výmysel a v realite, ktorá sa tak či tak vyvíja smerom k digitalizácii všetkého, čo neutečie na strom, sa naučiť používať technické vymoženosti skôr, než začnú technické vymoženosti používať nás. A učiť aj deti vedieť mentálne uchopiť technologický pokrok, aby sa všetko nemuseli učiť za pochodu jedno od druhého. Smerujem k tomu, že sa mi zdá veľmi bizarné, ak v školách známkujeme deti na prvom stupni za to, či vedia správne písaným písmom spojiť písmená v a r, prípadne znižujeme známku v závislosti od toho, či sú v zošite dodržané okraje, hoci je zrejmé, že písané písmo a okraje už o päť rokov tie deti absolútne až do konca života nebudú potrebovať, a neučíme ich to, čo určite potrebovať budú.“

Eva Borušovičová
spisovateľka a scenáristka
v komentári denníka SME | 12. 5. 2017

Výber z udalostí

Pred 300 rokmi sa narodila Mária Terézia, ktorá sa popri iných reformách pričinila aj o to, že deti v habsburskej monarchii začali chodiť do školy. Pred takmer 240 rokmi, tri roky po školskej reforme v rakúskej časti monarchie, vstúpil v Uhorsku do platnosti zákon Ratio Educationis, ktorý aj u nás zaviedol povinnú školskú dochádzku. Viac o reformách panovníčky si môžete prečítať tu aj tu.

Uplynulý týždeň bol posledným, počas ktorého bolo možné pripomienkovať doposiaľ najnovší návrh školskej reformy. Počas dvojmesačného obdobia ministerstvo školstva k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania pod názvom Učiace sa Slovensko vyzbieralo takmer 3700 pripomienok.

Nad otázkou, čo Učiace sa Slovensko potrebuje, aby sa stretlo s úspechom a širokou podporou, sa zamýšľa emeritný profesor Štefan Samson. Oblasť vysokého školstva v reformnom dokumente v blogu zhodnotil Michal Májek.

O tom, že dokument je len začiatkom cesty a jeho predstavenie by si vyžadovalo intenzívnejšiu komunikáciu vo forme „road show“, písal novozélandský expert na vzdelávanie Marek Tesař, ktorý Slovensko na prelome rokov navštívil a spolu s kolegyňou Ninou Hood sa zapojili aj do diskusie o budúcnosti slovenského školstva.

V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 spoluautor Učiaceho sa Slovenska a exminister školstva Milan Ftáčnik debatoval s poslancami Ľubomírom Petrákom (SMER-SD), Branislavom Gröhlingom (SaS) a Richardom Vašečkom (OĽaNO-NOVA). Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) sa diskusie nezúčastnil s odôvodnením, že sa do nej zapojí až po uzavretí procesu pripomienkovania.

Diskusia sa okrem iného venovala aj otázke učiteľských platov, ktoré by sa podľa reformného dokumentu mali do desiatich rokov dostať na úroveň 80 % platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V súčasnosti je to len 57 %. „Do konca tohto roku by mala vláda povedať, ako sa to počas tých desiatich rokov bude robiť, aby sme učiteľa pozdvihli a lepšie ho zaplatili,“ povedal exminister Ftáčnik.

Predseda školského výboru Petrák na margo zvyšovania platov skonštatoval, že „akékoľvek nalievanie peňazí do školstva v súčasnej podobe by bolo nalievanie peňazí do čiernej diery.“ Poslanec Gröhling uviedol, že „keď je niečo priorita vlády, tak naozaj tomu musíme podriadiť aj ostatné rezorty.“ A poslanec Vašečka dodal, že učiteľ je pri reforme kľúčový, no nemá byť cieľom. „Cieľom je ten žiak, dieťa a budúcnosť krajiny. Nemalo by to byť tak, že učitelia bojujú s ministrom školstva o svoje platy, ale že my všetci spolu bojujeme o to, ako zvýšiť investície do našej budúcnosti.“

Na to, že štát nedostatočne financuje nielen platy učiteľov, ale aj asistentov pedagógov, upozornila riaditeľka Základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková. „V našej škole máme asi 50 až 60 detí, ktoré majú rôzne poruchy. (…) Pre desať z nich by sme potrebovali asistenta učiteľa. Každoročne na to žiadame z ministerstva školstva financie, žiaľ, situácia je taká, že nám nikdy peniaze na desať asistentov neboli pridelené,“ priblížila nezriedkavú situáciu v školách riaditeľka.

Poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) v tejto súvislosti kritizovala, že zatiaľ čo na zaplatenie potrebného počtu asistentov dnes chýba takmer 20 miliónov eur, v štátnom rozpočte je ročne rezervovaných 30 miliónov eur na dotovanie zatepľovania súkromných rodinných domov. Ide o opatrenie „druhého sociálneho balíčka“ druhej Ficovej vlády.

Poslanec Gröhling vo svojom komentári písal o inom pretrvávajúcom probléme školstva – učebniciach. Tie často nie sú dodané načas alebo si za ne treba priplácať. Riešenie vidí poslanec v zrušení ich centrálneho obstarávania a posielaní peňazí priamo školám, aby samé rozhodli, z akých kníh budú učiť. Vo inom blogu sa Gröhling zamýšľa nad tým, prečo slovenských stredoškolákov nezaujalo duálne vzdelávanie, do ktorého sa zapojili iba 2 % prvákov a druhákov odborných škôl.

Ministerstvá financií a školstva zverejnili Priebežnú správu revízie verejných výdavkov na vzdelávanie pre oblasť regionálneho a vysokého školstva. Prehľad o tom, čo správa útvaru Hodnoty za peniaze priniesla, zosumarizovali viaceré médiá (tu, tu a tu). Takéto sú vybrané zistenia analytikov:

Slovensko dáva na školstvo 4 % HDP, čo je približne o percento menej, než je priemer EÚ;

z celkových výdavkov ide na financovanie základných a stredných škôl 1,8 % HDP, pričom najvýznamnejším výdavkom sú mzdy, ktoré tvoria polovicu všetkých výdavkov;

systém odmeňovania pedagogických zamestnancov nemá dostatočnú väzbu na kvalitu výučby;

miera nezamestnanosti medzi absolventmi vysokých škôl je polovičná oproti priemeru populácie a ľudia s vysokoškolským vzdelaním zarábajú o 70-77 % viac ako ľudia s maturitou;

vysokú školu v zahraničí si v roku 2014 vybral každý siedmy absolvent strednej školy, tri štvrtiny z nich študujú v Českej republike;

z krajín OECD má slovenská veda druhý najvyšší podiel výstupov v tzv. predátorských časopisoch.

O tom, že Slovensko musí urobiť všetko preto, aby zabránilo odlivu stredoškolských študentov na vysoké školy v zahraničí a aby lákalo už odídené talenty späť domov, písal rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. „Slovensko sa musí prestať hrať na reformy, na krátkodobé ciele a prestať sa uzatvárať do seba. Musí si stanoviť mládež za jasnú prioritu. Nesmie šetriť na školstve ako na ‘spotrebe‘, naopak, musí investovať do mládeže“, konštatoval rektor.

Skupina stredoškolákov, ktorí chcú zorganizovať ďalší protikorupčný pochod, tentoraz v Prešove, tvrdí, že mnohí ich rovesníci nevidia svoju budúcnosť na Slovensku. „Mám mnohých kamarátov a spolužiakov, ktorí chcú dotiaľto odísť. Hovoria, že tu nemajú slušné podmienky na život a nepáči sa im tu. Už prakticky len čakajú na to, aby sa dostali na vysokú školu v zahraničí alebo kým si tam nenájdu prácu. Nechceme, aby nám šikovní ľudia odchádzali preč,“ hovorí stredoškolák Samuel Kolesár a dodáva, že cestou sú postupné zmeny, a nie radikálne riešenia a extrémizmus.

V nadväznosti na informácie médií o tom, že na niektorých slovenských školách pôsobia aj extrémistické zoskupenia, minister Peter Plavčan školy vyzval, aby s organizáciami podobného typu nespolupracovali. S riaditeľom základnej školy v Nitre, kde Slovenskí branci usporiadali cvičenie pre žiakov, sa vraj bude rozprávať a pošle do nej aj inšpekciu.

Minister tiež konštatoval, že extrémizmus sa dnes často tvári ako vlastenectvo. V školách s ním chce bojovať zvýšením počtu hodín dejepisu, konkrétne o jednu hodinu pre deviatakov od budúceho školského roka. Sám však zároveň dodáva, že zmena nebude plne aplikovateľná už od septembra, pretože vytvorenie a overenie nových učebných textov si vyžaduje viac času.

V čase, keď stovka krajín sveta čelila kybernetickému útoku, minister obrany Peter Gajdoš (nom. SNS) vyhlásil, že by do škôl vrátil povinnú brannú výchovu. „Ak to neurobíme my, budeme čeliť problémom, že sa ich budú snažiť ovplyvniť rôzne nelegálne skupiny,“ skonštatoval minister. Súhlasí s ním aj poslanec Martin Fedor (Most-Híd), podľa ktorého úlohou štátu je „nenechávať voľné pole pôsobenia pre pofidérne skupiny, ktoré sa tlačia do našich škôl za účelom ovplyvňovania mládeže.“

Na ostatnom zasadnutí školského výboru parlamentu poslanci diskutovali o tzv. rezortnom informačnom systéme (RIS) a dátach, ktoré z neho možno využiť pri individualizácii vzdelávania a lepšom napĺňaní vzdelávacích potrieb detí. V liste, ktorý k tejto téme poslancom zaslal minister Plavčan, sa píše, že systém je plne funkčný a obsahuje mesačne aktualizované údaje o vyše 818-tisíc deťoch, žiakoch a poslucháčoch všetkých stupňov škôl, ako aj o zamestnancoch a zriaďovateľoch.

Údaje zasielané školami a školskými zariadeniami sa stotožňujú s registrom fyzických osôb a systém sa prepája s databázami iných rezortov. Za najväčšie nedostatky ministerstvo považuje nedoriešenú otázku zberu údajov o zákonných zástupcoch detí či chýbajúce údaje o zahraničných žiakoch.

Všimli sme si

Ocenenie Zlatý Amos pre najobľúbenejšieho učiteľa udelili žiaci tento rok Petrovi Uhrínovi zo Základnej školy na Karloveskej ulici v Bratislave. „Nie je žiaka, ktorý by si s ním nerozumel. Je sympatický a starostlivý. Na hodinách nám pomáha a snaží sa nám pomôcť s našimi problémami. Mnohí žiaci ho berú ako kamaráta, aj keď majú pred ním rešpekt. Je to skvelý človek a vždy sa snaží deťom pomáhať,“ napísali o ocenenom učiteľovi jeho žiaci.

Po tom, čo česká polícia začala vyšetrovať námestníčku ministerky školstva pre šport Simonu Kratochvílovú z nezákonnej manipulácie s dotáciami, odstupuje aj samotná ministerka Kateřina Valachová. Viac o kauze a jej súvislostiach s vládnou krízou v Česku, ako aj o pôsobení dosluhujúcej ministerky, si môžete prečítať v pravidelnom informačnom súhrne spoločnosti EDUin tu.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Zdroj fotografie: Učiteľské noviny