Témy týždňa

V rámci kampane Chceme vedieť viac spájame sily  Slovenská komora učiteľov mapuje problémy učiteľov v školskom teréne  Voľné pracovné pozície v školstve možno nájsť na jednom mieste  Ministerstvo školstva rozbieha tretiu vlnu tabletových školení  Opozícia navrhuje riešiť nedostatok miest v škôlkach detskými skupinami  Vysoké školy sú opäť v rozpočtovom provizóriu

Výrok týždňa

„Vysokoškolákom chýba najmä argumentácia a kritické myslenie. Nehovorím, že nerozmýšľajú, ale často sa aj boja povedať svoj názor, lebo na to nie sú zvyknutí zo strednej školy. A keď ho povedia, nevedia ho podložiť argumentmi a faktami. Ale je pravda, že keď boli 12 rokov v takom systéme, v akom boli, nemôžeme čakať, že cez letné prázdniny sa prepnú a keď prídu na vysokú školu, budú super aktívni a budú sa zaujímať. Keď ich 12 rokov učili v škole ticho sedieť, hlásiť sa a hovoriť iba namemorované veci, je ťažké si predstaviť, že potom prídu a budú takí, akí by mali byť na vysokej škole“.

 

Výber z udalostí

 O aktivitách a cieľoch kampane Chceme vedieť viac sa môžete viac dočítať v januárovom čísle časopisu Mama a ja. Článok je zverejnený aj na webe kampane.

 V rámci spolupráce s časopisom Dobrá škola pribudol na webe kampane ďalší príbeh detí, ktoré v školskom systéme narazili na neadvekvátny prístup zo strany pedagógov. Príbeh Janka a jeho spolužiaka sme prevzali z januárového čísla Dobrej školy spolu s komentármi učiteľov. Pošlite nám aj vy zážitky svojich detí a ich skúsenosti so školou na adresu vsetci@chcemevedietviac.sk!

 Slovenská komora učiteľov (SKU) rozbieha kampaň s názvom Zber strachu, ktorá má zmapovať problémy učiteľov so šikanovaním na pracovisku či s porušovaním zákonov a zároveň ich posmeliť, aby sa o týchto problémoch nebáli hovoriť. „Ak by som mal vychádzať len z tých príbehov, ktoré som zozbieral doteraz, mohol by som vydať knižku,“ povedal viceprezident SKU Vladimír Crmoman. Učitelia chcú rozprúdiť o problémoch učiteľov širšiu diskusiu, do ktorej chcú zapojiť aj psychológov, sociológov a právnikov.

 Minister školstva Juraj Draxler podpísal s generálnou riaditeľkou spoločnosti Profesia Ivanou Molnárovou Memorandum o spolupráci pri obsadzovaní pracovných miest v školstve. Podpísanie spolupráce umožnilo prevziať obsah portálu edujobs.sk spoločnosti Profesia a prezentovať ho priamo v rámci internetovej stránky ministerstva školstva. „Našou snahou bolo pretaviť 17-ročné skúsenosti s hľadaním zamestnancov a poskytnúť školám moderný a bezplatný nástroj na vyhľadávanie nových kolegov,“ povedala Molnárová. Dodala, že záujem o miesta vo vzdelávaní je veľký. Na jednu pracovnú pozíciu reaguje priemerne 26 uchádzačov, pričom záujem je najmä v regiónoch.

 Ministerstvo školstva informovalo, že spúšťa  tretiu vlnu tzv. tabletových školení. Prvé dve etapy školení mali pomôcť učiteľom prekonať strach z používania tabletov na vyučovacích hodinách, tretia etapa pod názvom „Samsung School“ ich má naučiť tablety aktívne využívať.

 Nedostatok miest pre deti v materských školách by mala pomôcť riešiť nová služba starostlivosti o deti v tzv. detských skupinách. Návrh zákona, ktorým sa má umožniť vznik detských skupín, predkladá v parlamente opozícia. „Detská skupina nemá byť voči škôlke konkurenciou ale alternatívou. Mnohým rodičom práve flexibilnosť služby, ktorú budú detské skupiny ponúkať, umožní lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života, a tak aj rýchlejší návrat na trh práce. Prínosom tejto novej služby je prevencia sociálnej izolácie rodičov a možnosť pre zamestnávateľov udržať si kvalifikovaných zamestnancov,“ vysvetlil poslanec Daniel Lipšic.

Podobný zákon o detských skupinách začal od januára 2015 platiť v Českej republike. Bol prijatý po búrlivej spoločenskej diskusii. Jeho kritici upozorňovali na to, že hoci zákon stanovuje podmienky fungovania detských skupín oproti pravidlám pre materské školy voľnejšie, podmienky, ktoré zavádza, môžu byť pre fungovanie niektorých dovtedy neregulovaných foriem (napr. lesné škôlky) príliš zväzujúce. Autori slovenského návrhu zákona takéto obmedzenie nepredpokladajú.

 Zvýšený rozpočet pre vysoké školy na rok 2015 nebude stačiť na pokrytie prisľúbených vyšších platov vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov. Upozornil na to predseda Rady vysokých škôl SR Viktor Smieško tvrdením, že rozpočet pre vysoké školy na rok 2015 je oproti roku 2014 vyšší približne o jeden milión eur, no na mzdy potrebujú vysoké školy približne o 4,5 až 5 miliónov eur viac.

Ministerstvo školstva sa vyjadrilo, že verejné vysoké školy potrebné prostriedky na valorizáciu platov dostanú  až po tom, ako ich rezort školstva dostane z ministerstva financií. V podobnom rozpočtovom provizóriu, ktoré trvalo 5 mesiacov, fungovali vysoké školy aj minulý rok. Vysoké školy preto žiadajú, aby bola vytvorená stabilná metodika rozpisu financií.

Všimli sme si

 „Firmy, v ktorých sa zamestnanci aktívne zapájajú do práce, do jej chodu či riadenia, vykazujú vyššiu ziskovosť a produktivitu. Zároveň majú menšie problémy s kvalitou práce,“ uvádza sa v najnovšej správe prieskumnej agentúry Gallup. Takíto zamestnanci vraj vedia lepšie odhadnúť meniace sa podmienky na trhu, dokážu sa im rýchlejšie prispôsobiť a obvykle práve oni prichádzajú s rozličnými inováciami a pomáhajú s napredovaním firmy. „Potenciál každého zamestnanca výrazne presahuje popis jeho práce,“ dodáva správa.

Takéto kancelárie existujú už aj na Slovensku. „Demokratické rozhodovanie je v nich prínosom. Zamestnanci majú voľnejšie ruky, nie je potláčaná ich kreativita, sú iniciatívnejší, aktívnejší,“ opisuje ich fungovanie Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry. „Pre zamestnávateľa to znamená viac inovatívnych nápadov, pohodovejšiu atmosféru na pracovisku, vyššiu mieru lojality zamestnancov k firme a ich nižšiu fluktuáciu,“ dodáva. Všetko to však stojí a padá na správnom výbere zamestnancov, ktorí musia vedieť nielen dobre pracovať, ale aj aktívne spolupracovať a  komunikovať.

 Spoločnosť Damon zverejnila inzerát na voľné pracovné pozície, v ktorom špecifikuje požiadavky na budúcich zamestnancov tak, že vopred odmieta absolventov niektorých vysokých škôl a odborov.  Oľga Kralovičová zo spoločnosti Damon tvrdí, že absolventi týchto škôl a odborov nie sú dostatočne pripravení a nedá sa s nimi pracovať. „Myslia si, že im titul niečo zaručuje, ale nezaručuje,“ dodáva. Problémy s nimi majú podľa nej aj iné firmy. Konateľ spoločnosti Peter Šabo v stanovisku k diskusii, ktorú inzerát rozvíril, napísal: „Pri uverejnení predmetného inzerátu sme nemali úmysel poškodiť žiadnu zo spomínaných škôl. Našim cieľom bolo len zjednodušiť výberové konanie.“

Niektoré dotknuté vysoké školy vyjadrili s názorom spoločnosti Damon nesúhlas, iné zatiaľ nereagovali. Ministerstvo školstva tému nekomentovalo, vyjadrí sa vraj až na základe výsledkov komplexných akreditácií, ktoré majú byť známe v lete.

Na inzerát zareagovali aj študenti. Darina Kvetanová, študentka masmediálnej komunikácie napísala: „Takéto vyjadrenia majú veľkú silu. O všetkých absolventoch týchto škôl vytvárajú obraz, že sú neschopní. Nielen v súvislosti so spomínanou pozíciou, ale vôbec ako zamestnanci. Súdiť všetkých podľa niekoľkých skúseností, hádzať ich do jedného vreca, je trochu zvrátené“.

 Na otázku, prečo učí na univerzite, ktorá má podľa zamestnávateľov zlé meno, odpovedala v rozhovore pre Denník N vysokoškolská pedagogička Veronika Pizano: „Je to moja srdcová škola, má niečo, čo sa nedá hodnotiť z pohľadu akreditácie, má dobrého a silného ducha. Máme ženské vedenie, ktoré je veľmi mladé, dve prodekanky a dekanka majú menej ako 40 rokov a je to cítiť. Snažia sa posúvať školu dopredu. Je tu mnoho akcií, ktoré spájajú študentov a vyučujúcich aj študentov navzájom. Dobre sa tu pracuje a sú tu aj dobrí študenti. Zastupovala som pár predmetov aj na inej škole, ale atmosféra na našej škole je to, čo som nikde inde nezažila“.

 Nad významom pracovných inzerátov, ktoré triedia ľudí podľa „papieru zo školy,“ sa v komentári zamýšľala aj Elena Akácsová: „Keď som pred dávnymi rokmi hľadala ľudí na digitalizovanie textov, ozvala sa mi matka jedného chlapca. Odvrkla som jej, že nebudem zamestnávať človeka, čo nevie zatelefonovať sám. Povedala mi, že jej syn je hluchý. Bála som sa ho prijať, ale povedala som, príďte sa porozprávať a uvidíme. Ten chlapec bol fantastický, postupne sa vypracoval na programátora a dodnes vo firme robí. Jeho mama mi po čase povedala, že som bola jediná z veľkého množstva zamestnávateľov, ktorá ho aspoň pozvala na osobný pohovor. Mimochodom, nespĺňal takmer žiadne kritérium v inzeráte, iba znalosť práce s Wordom, a ani nemal požadované vzdelanie, lebo mal skončenú len akúsi učňovku pre postihnutých na šitie poťahov do áut“.

 Prezident Českej republiky Miloš Zeman na návšteve rehabilitačného ústavu v Brandýsi nad Orlicí odpovedal na otázku učiteľky Hany Šustákovej, čo si myslí o začleňovaní hendikepovaných detí do kolektívu žiakov v bežných triedach, nasledovne: „Vůbec se mi to nelíbí a jsem proti tomu. Jsem proti inkluzi. Já se domnívám – a to není žádný rasismus – že je to neštěstí pro obě skupiny. Děti jsou daleko šťastnější, když jsou v rovnocenné komunitě.“

Tieto výroky okamžite odsúdili český minister školstva Marcel Chládek i premiér Bohuslav Sobotka, ktorý vyhlásil: „Děti by měly vyrůstat co nejvíce společně. Učí je to pomáhat svým vrstevníkům a chápat, že je normální, pokud jsou lidé například ze zdravotních důvodů odlišní a společnost celkově různorodá. V tom všem má ještě naše země velké dluhy.“

V Česku bolo minulý rok evidovaných približne 103-tisíc žiakov s postihnutím. Až 70% z nich sa ich vzdeláva v bežných materských, základných a stredných školách. Ide o trend, ktorého prínosy sú pre deti (s postihnutím i bez) a pre celú spoločnosť aktuálne diskutované a v niektorých krajinách už aj badateľné (napr. v Anglicku). V školskej praxi v Česku a podobne aj na Slovensku však inklúzia stále naráža na množstvo prekážok  – na nedostatočnú pripravenosť učiteľov, nízku flexibilitu obsahu vzdelávania, absenciu odbornej pomoci a na nedostatok času a financií, ktoré tečú na iné priority.

 Pozrite si video, ktoré približuje skutočné zážitky zdravých a hendikepovaných ľudí, schopných medzi sebou stierať bariéry nielen v bežnom živote, ale aj v umení, ktoré je obvykle doménou úzkej komunity ľudí s výnimočným nadaním.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=9ttwxaYQDAE[/youtube]

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Kampaň pokračuje | Podporte nás

 

V roku 2015 v našej kampani pribudnú ďalšie aktivity. Naším cieľom je zo zozbieraných podnetov vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Preto budeme aj naďalej mapovať realitu súčasného vzdelávacieho prostredia a sledovať aktuálne dianie v školstve.

Na pokračovanie potrebujeme Vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk