Témy týždňa

V rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC sa konal v Bratislave ďalší okrúhly stôl  V Pezinku sa konali tvorivé workshopy pre žiakov základnej školy a pre verejnosť  Vláda vzala na vedomie Správu o mládeži v SR  Vláda schválila Stratégiu SR pre mládež na roky 2014 – 2020  Ministerstvo školstva navrhlo 43 základným školám zrušiť vzdelávanie na 2. stupni  Rezort školstva monitoruje kvalitu vzdelávania dospelých  Šéf rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter presadzuje v odbornom vzdelávaní návrat pred rok 1989

Výrok týždňa

„Oficiálna vládna stratégia pre mládež sa hmýri výrazmi ako vypracovať, prijať, iniciovať, zabezpečiť, reflektovať, reagovať, motivovať či zakomponovať. Pravda však je, že vznikla len preto, aby bola. Dnes je na Slovensku viac ako 70 percent mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine, píše sa doslova a do písmena v dokumente pod názvom Návrh stratégie Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020. Vláda ho schválila s pripomienkami, ktoré zatiaľ nevedno, aké sú, ale s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa netýkajú uvedeného percenta mladých ľudí, ktorí by zo Slovenska – keby mohli – jednoducho zdrhli“.

 

Výber z udalostí

 Dňa 23. 4. sa konal v rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC ďalší okrúhly stôl, tentoraz s expertmi v oblasti ľudských práv na tému rovného prístupu ku vzdelaniu. V bratislavskej kaviarni Radnička, ktorá je chránenou dielňou pre  ľudí s mentálnym postihnutím, spoločne diskutovali rodičia,  pedagógovia, experti v sociálnej oblasti, právnici a zástupcovia neziskových organizácii. Súhrnný výstup z okrúhleho stola vrátane videozáznamu zverejníme na webe kampane čoskoro.

 Dňa 24. 4. sme v rámci kampane navštívili mesto Pezinok, kde sa konali ďalšie tvorivé workshopy pre žiakov základnej školy a pre širokú verejnosť. Pozrite si fotodokumentáciu z workshopov na webe kampane.

 Vláda na rokovaní dňa 23. 4. vzala na vedomie Správu o mládeži v Slovenskej republike, informatívny materiál z dielne rezortu školstva. Správa upozorňuje na viacero problémov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života detí a mládeže, vrátane zraniteľných skupín, ktoré sú z rôznych dôvodov – zdravotných či sociálnych – často vylúčené z kolektívu svojich rovesníkov a následne aj v dospelosti z bežného občianskeho života. V správe sa konštatuje, že „v dôsledku nedostatočného systému ranej starostlivosti sa táto mládež stáva vylúčenou skupinou už v predprimárnom vzdelávaní“. Na deti so špeciálno-pedagogickými potrebami sa podľa správy ako-tak prihliada na úrovni základnej školy, „no stredoškolské vzdelávanie a vysokoškolské vzdelávanie zohľadňuje ich potreby už ojedinelejšie a ďalšie vzdelávanie ich už nezohľadňuje vôbec.“ Prekážky uplatnenia v dospelom veku bývajú často dôsledkom prekážok vo vzdelávaní v detstve, preto je „sociálne začlenenie mládeže jednou z najväčších výziev európskej spoločnosti.“ Na Slovensku však „problematika sociálneho vylúčenia a začlenenia mládeže nie je doposiaľ komplexne rozpracovaná v žiadnom strategickom dokumente.“

 Komplexnú podporu zraniteľných skupín detí a mládeže nepripravuje ani súčasná vláda. V Stratégii Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020, ktorú schválila na svojom rokovaní 23. 4., na korene problému ich vylúčenia zo spoločnosti nijako nereaguje. V rámci opatrení, ktorými sleduje zlepšenie kvality života mládeže, sa žiadne netýka skvalitnenia vzdelávacích a odborných služieb štátu pre zraniteľné skupiny detí v ranom veku do 6 rokov, ani vo veku povinnej školskej dochádzky. V stratégii sa objavujú iba dve opatrenia na podporu znevýhodnených stredoškolákov pri príprave na povolanie a pri nástupe absolventov stredných odborných škôl do práce. Na to, aby mohla vláda navrhnúť komplexnejšie riešenia, potrebuje vraj najprv „realizovať komplexný a kontinuálny kvantitatívno-kvalitatívny výskum sociálneho vylúčenia mládeže, mapovať a analyzovať potreby rôznych cieľových skupín a iniciovať a viesť kontinuálny štruktúrovaný dialóg o téme sociálneho začlenenia na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.“

Verejná diskusia o potrebách všetkých detí, vrátane tých najzraniteľnejších, prebieha aktuálne v rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Pre ilustráciu prinášame krátke video z okrúhleho stola, ktorý sa na tému prístupu detí ku kvalitnému vzdelaniu konal 23. 4. v Bratislave. Pozrite si autentickú výpoveď matky zdravotne znevýhodneného dievčatka o skutočnom stave podporných a vzdelávacích službách štátu pre mladé rodiny s deťmi, ktoré vyžadujú špeciálnu starostlivosť.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=qAI2v3N5vXA[/youtube]  
 Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu navrhlo 43 základným školám ukončiť vzdelávanie na 2. stupni. Prevádzku vyšších ročníkov v nich považuje za neefektívnu kvôli  nízkemu počtu žiakov a odmieta ju dotovať peniazmi navyše. Samosprávam ponúka možnosť dofinancovať tieto školy z vlastného rozpočtu. Ak samosprávy potrebné peniaze nenájdu,  deti z obcí, kde sa 2. stupeň ZŠ zruší, budú musieť cestovať za vzdelaním inde. „Ministerstvo uvažuje v novom zákone o financovaní škôl aj o možnosti zaviesť školské autobusy,“ povedal hovorca rezortu Michal Kaliňák. V tejto súvislosti pripomíname, že poslanci vládnej strany SMER-SD v parlamente zamietli všetky návrhy na zavedenie školských autobusov, ktoré doteraz predkladali iba opoziční poslanci. Naposledy sa tak stalo na marcovej schôdzi Národnej rady SR, kedy parlamentná väčšina odmietla aj návrh opozície na riešenie akútneho nedostatku asistentov v bežných a špeciálnych školách.

 Rezort školstva informoval, že realizuje monitoring vzdelávacích potrieb a prieskum kvality vzdelávacích inštitúcií v Slovenskej republike. Výsledky prieskumu majú pomôcť previazať reálne potreby trhu práce so systémom ďalšieho vzdelávania dospelých. Tieto aktivity sú súčasťou národného projektu Ďalšie vzdelávanie a poradenstvo pre dospelých ako nástroj lepšej uplatniteľnosti na trhu práce, ktorý je hradený z eurofondov. Celková suma výdavkov na projekt predstavuje 28 miliónov eur, z toho 2 milióny eur pôjdu na tzv. dodávateľsky realizované diseminačné kampane výsledkov projektu, teda na šírenie výstupov prostredníctvom plagátov, skladačiek, brožúr, bannerov, billboardov, tlačených a elektronických médií a pod.

 Šéf rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny minister Ján Richter vyzval ministra Dušana Čaploviča, aby urýchlil reformu odborného vzdelávania. Domnieva sa, že na to, aby klesol počet nezamestnaných, treba vrátiť odborné vzdelávanie pred rok 1989, keď podľa neho systém fungoval.

V tejto súvislosti pripomíname porovnanie socialistického modelu odborného školstva s duálnym vzdelávaním vo vyspelých západných krajinách v aprílovom vydaní časopisu Dobrá škola a charakteristiku švajčiarskeho modelu duálneho vzdelávania, prezentovanú v marci 2013 Josefom Widmerom, riaditeľom sekcie odborného a všeobecného vzdelávania švajčiarskeho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu.

Všimli sme si

 Učiteľ Peter Farárik píše vo svojom blogu o tom, koľko bude stáť propagácia národných projektov v rezorte školstva, hradených z eurofondov, vysielaná v súkromnej televízii: „Ministerstvo školstva si objednalo vysielací čas v televíziách Markíza a Doma v objeme 63-tisíc sekúnd za celkovú sumu 1 296 000 eur s DPH. Čistý vysielací čas bude v prepočte činiť 17,5 hodiny a bude poskytnutý od podpisu zmluvy, až do konca apríla 2015. Sekunda vysielacieho času vychádza na 20,57 eur s DPH. Neviem, či sú za takéto nastavenie projektov zodpovední úradníci v Bruseli, alebo je to čisto len naše špecifikum, viem však určite, že je to choré.“

 „Opýtal sa minister učiteľov, predtým ako začal masívne míňať peniaze na digitalizáciu vzdelávania, čo by si vybrali pre školu: desať tabletov alebo jedného psychológa? A mal by sa vôbec pýtať alebo si môže robiť, čo sa mu zachce? Nie je náhodou na školách omnoho viac problémov s tým, že sa tam mení atmosféra a sociálna klíma, že v triedach pribúdajú deti s poruchami správania či učenia, že sa zhoršujú  vzťahy učiteľ – žiak, ale aj učiteľ – rodič a rodič – dieťa?  Všade tam by sa mohol uplatniť školský psychológ,“ píše vo svojom blogu Juraj Droppa, iniciátor petície Školský psychológ do každej školy.

 O tom, či a prečo treba deťom využívanie digitálnych technológií rozumne dávkovať, priniesol súhrnné informácie EDUin na svojom webe. Diskusiu o užitočnosti a rizikách masívneho nástupu tabletov a ďalších technických vymožeností do školského vyučovania otvorili Literární noviny.

Človeče, zapoj sa!

  Nadácia pre deti Slovenska, ktorá je jednou z organizácii, ktoré sa pridali ku kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, organizuje spolu s Asociáciou Susan Kovalikovej a základnou školou J. A. Komenského 16. 5. v Bratislave konferenciu Škola pre 21. storočie. Ide o podujatie, ktorým sa nadácia aktívne zapája do priebehu kampane so zámerom obohatiť atlas predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania, ktorý sa v rámci verejnej diskusie o budúcnosti vzdelávania snažíme vytvoriť. Napĺňajúc pravidlá hry Človeče, zapoj sa!, spoločne veríme, že ak sa hlasy jednotlivých hráčov spoja, znejú silnejšie.

Pridajte sa aj vy a prepojte svoje plánované aktivity s kampaňou CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku! Píšte nám na vsetci@chcemevedietviac.sk.

Pripravujeme

 Dňa 6. 5. sa konajú ďalšie workshopy pre školy a pre širokú verejnosť v meste Nováky. Dopoludnia budeme o budúcnosti vzdelávania na Slovensku diskutovať do žiakmi základnej školy na Pribinovej ulici a popoludní so širokou verejnosťou v zasadačke Kultúrneho centra mesta Nováky. Na popoludňajší workshop sa môžete prihlásiť prostredníctvom vyplnenia formulára tu.

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk