Čo priniesol týždeň
15. 2. – 21. 2. 2016

Týždeň v školstve

Témy týždňa

Zorganizovali sme 2. okrúhly stôl o vzdelávaní OECD zhodnotila využívanie zdrojov v slovenskom školstve aj systém odborného vzdelávania  Školskí odborári a stavovské organizácie zosumarizovali požiadavky pre budúcu vládu Vyše 500 pedagógov z 19 vysokých škôl solidárne štrajkuje

 

Výrok týždňa

„Typickým znakom slovenskej politiky je, že mešká za spoločnosťou, nie je schopná reflektovať zmeny, nové druhy priemyslu, inú generáciu mentalít a s tým spojené nové druhy túžob a predstáv o tom, v akej krajine chceme žiť. (…) Politika nemusí byť len udržiavacou prevádzkou, musí obsahovať aj istý pozostatok mýtického a feudálneho prísľubu lepšej spoločnosti. Dnes už neimitujeme nebeský Jeruzalem, no veríme inej abstrakcii, a nie je pravda, že súčasnosť je taká neistá, aby sme sa neodvážili pozrieť sa za ňu. (…) Slovensko potrebuje vízie, prípravu na budúcnosť, na zmenu paradigmy v poznaní a správaní, na obdobie, keď budeme aj na dnešné dni spomínať ako na zlatý vek.“

Michal Havran
publicista
komentári pre denník SME | 17. 2. 2016

 

Výber z udalostí

 Zorganizovali sme 2. okrúhly stôl pre zástupcov politických strán a odborníkov, na ktorom sme sa venovali budúcnosti stredného všeobecného a odborného vzdelávania. Sériou okrúhlych stolov chceme podporiť kultúru konštruktívneho dialógu a spolupráce naprieč politickým a názorovým spektrom.

okruhly-stol-2-2016

Podkladom pre diskusiu bol pozičný dokument o príprave na svet práce, na základe ktorého sme diskutovali o vhodných opatreniach, ktoré uľahčia prechod žiakov zo základných na stredné školy, o nastavení všeobecného a odborného prúdu vzdelávania podľa záujmov mladých ľudí aj potrieb trhu práce, o potrebných zmenách v nastavení duálneho modelu odborného vzdelávania a prípravy, ako aj o prepojení stredoškolského vzdelávania na kvalifikačné požiadavky rôznych profesií.

 Už druhý týždeň pokračujeme aj v porovnávaní programov vybraných politických strán v oblasti vzdelávania pre volebné obdobie 2016 – 2020. Identifikujeme, v čom existuje zhoda, aké alternatívne riešenia jednotlivé strany a hnutia ponúkajú a na čo majú odlišné pohľady. Ich návrhy zároveň zasadzujeme do rámca najnovších výskumov, dopĺňame o pohľady odborníkov a o predstavy širokej verejnosti.

6-1

V už zverejnených prehľadoch si môžete prečítať, aké majú strany a hnutia návrhy v témach ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania, príprave na školu a povinného vzdelávania, vzdelávania pre všetky deti, práce učiteľov a učiteliek, obsahu vzdelávaniafungovania škôl ako inštitúcií. V aktuálnom týždni sa budeme postupne venovať témam financovania a hodnotenia kvality, vzdelávacej sieti a školskej samospráve, príprave na povolania, kvalite i financovaniu vysokých škôl a napokon vede a výskumu.

 Programom politických strán v oblasti vzdelávania sa venuje aj analýza kampane A dosť!, ktorá programy hodnotí zo siedmich hľadísk, vrátane toho, či strany plánujú prijať dlhodobejšiu vzdelávaciu stratégiu, uvádzajú opatrenia orientované na potreby žiakov či budúce uplatnenie absolventov. V poznámkach k návrhom politických strán autori analýzy identifikujú také, ktoré považujú za inovatívne. Zároveň však konštatujú, že väčšina programov uvádza návrhy, ktoré nie sú dostatočne prepojené a neobsahujú ani konkrétne a merateľné záväzky. Všetky strany podľa nich prinášajú iba vylepšenia súčasného systému a programom vo všeobecnosti chýba viac odvahy.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť sa vo svojej analýze politických programov zaoberal špecificky začleňovaním rómskych detí vo vzdelávaní. V návrhoch analyzoval, či strany reflektujú riešenia, ktoré dlhodobo požaduje odborná verejnosť aj ľudia z praxe. Medzi ne patrí podpora predškolského vzdelávania, ďalšie vzdelávanie učiteľov, aby vedeli zohľadňovať špecifické potreby sociálne znevýhodnených detí pri učení, taktiež potrebu intenzívnejšej spolupráce s rodinami a viac odborného personálu v školách.

 Nedostatkom v inkluzívnom vzdelávaní sociálne znevýhodnených detí, odbornému vzdelávaniu aj otázkam riadenia a financovania slovenských škôl sa venujú dve najnovšie štúdie OECD, ktoré v Bratislave prezentoval generálny tajomník José Ángel Gurría. Experti organizácie vyhodnotili súčasný systém normatívneho financovania ako transparentný a dobre zavedený, avšak apelujú na zvýšenie celkového objemu finančných prostriedkov na školstvo a tiež racionalizáciu siete škôl, ktorá by umožnila efektívnejšie využívanie zdrojov. Paulo Santiago vo svojej prezentácii uviedol, že racionalizácia školskej siete nevyhnutne neznamená zatváranie malých škôl, ale napríklad aj ich zlučovanie a spoločné riadenie či delenie sa o vybavenie a učiteľov.

Vo financovaní vzdelávania OECD odporúča pretvorenie vzorca financovania na výpočet normatívov tak, aby posilnil rovnosť príležitostí vo vzdelávaní a zvýšil prostriedky na vzdelávanie detí so špecifickými potrebami. Podľa OECD je totiž oddelené vzdelávanie detí v špeciálnych školách neefektívne a drahé. Bežné školy by mali so špeciálnymi viac spolupracovať, prípadne byť aj organizačne a finančne prepojené. Slovenská republika by sa mala taktiež prioritne zamerať na rozšírenie predškolského vzdelávania a zvýšenie jeho dostupnosti pre všetky deti od 3 rokov.

Zvýšiť by sa mali aj platy učiteľov a zmeny si vyžaduje aj ich príprava na vysokých školách a systém kontinuálneho vzdelávania. Do prípravy pedagógov by sa malo vniesť viac selekcie aj praxe, zatiaľ čo účasť na kontinuálnom vzdelávaní by mala byť oddelená od systému príplatkov. Kompletná správa OECD o finančných, materiálnych a ľudských zdrojoch v slovenskom školstve je dostupná tu.

 V oblasti odborného vzdelávania a prípravy OECD pozitívne hodnotí pomerne vysoký podiel žiakov aj úspešné ukončovanie štúdia v odborných školách, avšak odporúča väčšie zapojenie podnikov a viac praktickej prípravy študentov aj učiteľov odborných predmetov a majstrov. Správa poukazuje na nedostatočné možnosti pre nadobúdanie skúseností priamo u zamestnávateľov a taktiež na absenciu rozvoja kľúčových kompetencií študentov popri špecializovanej odbornej príprave. Za slabo rozvinuté považuje aj vyššie odborné vzdelávanie a kritizuje nedostatok informácií o profesijnom uplatnení absolventov. Kompletná správa OECD o odbornom vzdelávaní a príprave je dostupná tu.

O prezentovaní oboch štúdií obsiahlo informovali viaceré médiá (TASR, SME, Denník N, Pravda/SITA, Hospodárske noviny, aktuality.sk, Trend).

 Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) spolu so zástupcami stavovských a profesijných organizácií v školstve podpísali Deklaráciu na podporu skvalitňovania podmienok a úrovne vzdelávania a vedy v Slovenskej republike. Žiadajú v nej do konca roka 2016 schváliť stratégiu rozvoja regionálneho školstva aj dlhodobú koncepciu rozvoja vysokého školstva, ktorú bude rešpektovať celé politické spektrum zastúpené v parlamente aj vláde.

Požadujú taktiež zvyšovanie objemu financií do školstva tak, aby do konca budúceho volebného obdobia prevyšovalo 6 % HDP, ako aj platov učiteľov od roku 2017 o 25 % a každý ďalší rok o 10 %. U nepedagogických zamestnancov žiadajú, aby ich tarifný plat neklesol pod úroveň minimálnej mzdy, u vysokoškolských pedagógov, aby plat odborného asistenta dosahoval najmenej 1,7-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Školské organizácie zároveň požadujú presunutie kompetencií v oblasti riadenia a financovania verejných škôl a školských zariadení do pôsobnosti ministerstva školstva či diferenciáciu vysokých škôl podľa ich poslania.

 Deklaráciu odborári pošlú všetkým politickým stranám ešte pred voľbami a od tých, ktoré budú zostavovať novú vládu, očakávajú, že požiadavky zahrnú do svojho programového vyhlásenia. O deklarácii už rokovali so súčasným ministrom školstva Jurajom Draxlerom (nom. Smer-SD), ktorý ju už na mimoriadnej schôdzi parlamentu k situácii v školstve a zdravotníctve označil za „pomerne hmlisté slohové cvičenie.Svoje hodnotenie poopravil, no stále niektoré požiadavky nepovažuje za realistické.

 „Ja som odborárom a stavovským organizáciám dnes povedal, že tú ich požiadavku, aby sa platy za ďalšie štyri roky zvýšili o 66 percent, nepovažujem za realistické číslo. Na druhej strane sme sa zhodli na tom, že potrebujeme garanciu, že budú vyššie nástupné platy v školstve a že sa budú rýchlejšie zvyšovať platy mladých pedagógov,“ uviedol Draxler, ktorý zároveň považuje požadovaný podiel prostriedkov na školstvo za vysoko nadpriemerný v porovnaní s krajinami EÚ. S triezvejšími odhadmi podľa neho prichádzajú aj opozičné strany.

Stotožňuje sa naopak so zvýšením platov nepedagogických zamestnancov, rovnomernejším čerpaním prostriedkov z európskych fondov a zjednotením kompetencií pod rezortom školstva. V deklarácii mu však chýba záväzok zo strany školského prostredia na podporu štrukturálnych zmien a monitorovanie napĺňania záväzkov.

„Pokiaľ sa čísla v deklarácii zdajú vysoké, treba sa zamyslieť nad tým, čo tomu predchádzalo. Školstvo je dlhodobo finančne poddimenzované,“ konštatoval šéf odborárov Pavel Ondek. O požiadavkách školských odborov sa s redaktorom relácie RTVS Filipom Minichom v relácii Rádia Slovensko K veci zhováral spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac Peter Dráľ.

 Minister Draxler na svojom blogu napísal, že lepšie vzdelávanie nám neprinesú vzletné frázy, emocionálne vyhlásenia, ani nekonečné ponosovanie sa. „Ak hovoríme o vzdelávaní, myslime neustále na mladú ľudskú bytosť. Bez toho sa nepohneme k niečomu zmysluplnému.“

Minister preto za potrebné zmeny v slovenskom školstve považuje viac štandardizovaného testovania a jeho rozšírenie aj na vstupné testy na stredné školy a postupný prechod na „systém plne štandardizovaných, centralizovaných maturít.“ Taktiež podporuje transformáciu školskej inšpekcie na inštitúciu, ktorá učiteľom pomáha a čiastočné otvorenie učebnicovej politiky, pretože „Slovensko je príliš malé na plne voľný učebnicový trh.“

Zaviesť chce aj systém pravidelného testovania vedomostí a kompetencií učiteľov, jasnú kategorizáciu kurzov kontinuálneho vzdelávania, zavedenie limitov na počty študentov pedagogického zamerania a obnovenie systému cvičných škôl. V školstve v budúcnosti zrejme dôjde k určitému zjednoteniu kompetencií a robiť by sa mali aj prieskumy verejnej mienky o výchove a vzdelávaní detí.

 Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) po odovzdaní štrajkovej štafety v Bratislave

aj Košiciach vysokoškolským pedagógom bilancovala tri týždne protestných akcií. Od 25. 1. do 15. 2. sa podľa nich do štrajku zapojilo približne 15-tisíc učiteľov z 1000 škôl. Neodučených bolo viac ako 400-tisíc vyučovacích hodín. Popri štrajku boli zorganizované desiatky sprievodných akcií, vrátane demonštrácií, pochodov, koncertov, či vytvárania živých reťazí v rôznych slovenských mestách. Podľa ISU sa ich zúčastnilo okolo 12-tisíc ľudí.

„Napriek tomu, že odporcovia štrajku nám vyčítali neformálnosť, my považujeme skutočnosť, že pedagogickí a odborní zamestnanci doň vstupovali len na základe svojho presvedčenia, za kľúčový moment vypovedajúci o akútnosti nahromadených problémov v slovenskom školstve,“ uvádza sa v správe ISU, ktorá zároveň privítala deklaráciu  OZPŠaV a považuje ju za potvrdenie toho, na čo ISU poukazovala už od začiatku protestných akcií v októbri minulého roka. „Je smutné, že v uplynulých týždňoch, keď vrcholil učiteľský štrajk, vedenie OZ PŠaV nenašlo spôsob, ako ho podporiť,“ uvádza sa v stanovisku.

Exminister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) sa na sociálnej sieti pochválil, že prišiel na to, prečo učitelia štrajk prerušili: „Už som pochopil, prečo Iniciatíva slovenských učiteľov prerušila štrajk, veď začali trojtýždňové prázdniny a v priebehu troch týždňov budú školské prázdniny na východnom, potom na západnom a v týždni pred voľbami na strednom Slovensku. A počas prázdnin sa neštrajkuje, treba oddychovať,“ napísal Čaplovič vo svojom statuse zároveň vyslovujúc podozrenie, že nadväzujúci štrajk Iniciatívy vysokoškolských učiteľov (IVU) je riadený „osobami z pozadia“.

 Do protestov IVU, ktorá od 15. 2. vyhlásila solidárny štrajk za požiadavky učiteľov materských, základných a stredných škôl, sa zapojilo vyše 500 pedagógov z 19 vysokých škôl. Vysoké školy neostali zatvorené a zamestnanci počas neho organizujú na akademickej pôde diskusné stretnutia, kultúrne podujatia a zhromaždenia akademickej obce. Minister školstva Juraj Draxler vníma štrajk ako symbolické gesto jednotlivcov.

Pozrite si, prečo štrajk podporila napríklad profesorka politológie Darina Malová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

 Štrajk naďalej podporuje aj iniciatíva rodičov zo Spojenej školy na Novohradskej ulici v Bratislave, ktorí už druhý piatok za sebou neposlali svoje deti do školy. Tentoraz sa k nim pridali aj rodičia detí z Gymnázia na Grösslingovej ulici. O náhradný program sa postarali vysokoškolskí pedagógovia z troch fakúlt Univerzity Komenského a študenti VŠMU. Iniciatíva rodičov vyzýva všetkých, ktorým záleží na stave školstva na Slovensku, aby si pripli zelenú stužku a demonštrovali tak svoju podporu a záujem o začatie konštruktívneho dialógu s ISU.

Dvetisíc občanov si na Hlavnom námestí v Bratislave „posvietilo na školstvo“ baterkami, lampášmi, sviečkami či mobilnými telefónmi. V Trnave zas protestujúci roztvorili čierne dáždniky. Študenti Vysokej školy výtvarných umení v galérii Medium podporili štrajk výstavou Mor ho!, v ktorej vystavujú diela reprezentujúce občianske postoje k problémom slovenskej spoločnosti a vzdelávaniu.

 Slovenskí študenti v zahraničí adresovali ministrovi školstva otvorený list, aby mu povedali, že je to práve úroveň vzdelávania, ktorá bola jedným z významných dôvodov ich odchodu zo Slovenska. Slováci žijúci v Londýne adresovali otvorený list aj vláde. Minister medzitým na sociálnej sieti zdieľal články z denníkov Guardian a New York Times, aby ukázal, že ťažký život majú aj učitelia v Británii a Spojených štátoch. Slovenskí učitelia aj budúci učitelia naňho reagovali vo videu.

 O tom, že štrajk učiteľov bol pre ich študentov praktickým kurzom občianskej výchovy, píše Martin Bútora. O tom, že strajk naopak nepomohol ani učiteľom, ani zdravotným sestrám, hovorí Michal Horský pre denník Pravda. Výpovede sestier, aj štrajk učiteľov sa podľa neho zmenili na predvolebnú kampaň, ktorej cieľom bolo pomôcť opozícii spomaliť Smer. Politológ si myslí, že opozičné strany ich zneužili. „Tento cieľ mimoparlamentných strán sa vydaril, sestričky a učitelia na to ale doplatili. Štrajky mali byť vtedy, keď sa plánoval štátny rozpočet alebo mali byť koordinované celým odborovým hnutím,“ povedal Horský.

O tom, že zmeny neprídu samé od seba, hovorí Peter Dráľ vo video posolstve občianskeho združenia EduRoma.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=UaM1LmwBXlI[/youtube]

 

Všimli sme si

 Iniciatíva liptovskomikulášskych učiteľov volá po zmene zdola, aby v našich triedach nesedeli okresané hranoly, ale živé bytosti s prejavmi kreativity, slobody a vlastného názoru. Zároveň uvažuje o tom, ako žiakov hodnotiť, ako nastaviť učebné štandardy, ako podporiť profiláciu škôl aj študentov a neceniť si to, čo môžeme zmerať, ale merať to, čo si ceníme.

Rodič Tomáš Holička v blogoch na pokračovanie opisuje, čo si pod výchovou a vzdelávaním svojho dieťaťa predstavuje a ako preň hľadá to najlepšie riešenie. Starosta Podkoníc Michal Vráb zas približuje, čo všetko prináša snaha o zachovanie školy a škôlky v malej obci a prečo to je pre život v nej dôležité. Júlia Čurillová približuje, čo trápi riaditeľku obecnej základnej školy.

 Poľský návod na lepšie školstvo opisuje Branislav Gröhling, ktorý zároveň ponúka

povinné čítanie aj pre ministra školstva. Jozef Hvorecký sa čuduje hyperaktivite Akreditačnej komisie. Filip Struhárik referuje o neaktivite na konkrétnej vysokoškolskej katedre.

 

Pripravujeme

 Spracovávame správu z druhého okrúhleho stola pre zástupcov politických strán a odborníkov v oblasti stredného všeobecného aj odborného vzdelávania.

Po zverejnení všetkých tematických správ o plánoch politických strán pre nasledujúce volebné obdobie v predvolebnom týždni zverejníme a v špeciálnom spravodajskom súhrne odberateľom rozošleme ich súhrnné porovnanie.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: